Silverfall

Nasledujúce riadky obsahujú časť svedectva o Vojne proti Tieňu Smrti, ktoré spísala samotná elfka Gelandis, hrdinka tohto konfliktu.

#pic1#

Nelwë, môj domov. V tomto rozsiahlom kráľovstve má svoje čestné miesto aj Silverfall, veľkolepé mesto, v ktorom som vyrastala a pričuchla k hrdinskému životu. Samozrejme, vždy to boli iba menšie službičky ostatným občanom, Majster mal aj z toho radosť. Hovoril, že každý hrdina začína pomaly a od „nuly“. Nie že by som neverila jeho slovám, ale pochybovala som, že to niekam dotiahnem, situácia v meste aj v kráľovstve bola kľudná a okrem menších sporov medzi zástancami prírody a technologického pokroku sa v podstate nič nedialo. Potom to však prišlo. Nečakane sa v meste objavili Tieňové príšery, skoro celé mesto padlo, nám sa vďaka Majstrovi podarilo zachrániť. Čo sa s ním stalo som vtedy nevedela, ale rozhodla som sa, že sa ho pokúsim zachrániť, nech to stojí čokoľvek. Ostatní obyvatelia tábora, kam sme utiekli ma v tomto rozhodnutí podporovali, otázne je koľko z nich to myslelo úprimne a koľko cítilo šancu na tom niečo získať. Mnohým sa otvorili nové možnosti a neváhali ich využiť. Či už to bola prosba na namontovanie plynovej pumpy do močiaru, alebo zisk dôležitých artefaktov na výrobu elixíru, vždy sa tieto „bokovky“ zviezli pri mojej hlavnej úlohe. Tá nakoniec neskončila nájdením Majstra, ale pokračovala ďalej, až za oslobodením celého kráľovstva. Nelwë si to zaslúžilo. Treba poznamenať, že na mojich cestách som zistila mnoho nových vecí. To, že v kráľovstve sú zastúpené rasy ľudí, elfov, goblinov a trollov som už dávno vedela, keďže som sa s nimi stretávala dlhé roky v Silverfalle. Ale návšteva mesta Cloudworks vo mne zanechala spomienky. Príjemné aj menej príjemné. Nechcem ani pomyslieť, koľko nepriateľských goblinov padlo pod mojimi zbraňami (Majster vždy dúfal, že pôjdem v jeho šľapajach a budem zdokonaľovať mágiu, mňa však lákala brutálna akcia), ktoré niekedy pripomínali sekačku na mäso. Až ma z toho prst na myši... teda chcela som povedať, až ma ruky boleli z toľkého máchania zbraňami. Nakoniec som však priepustku do horného mesta dostala a bol to veru neuveriteľný pohľad, čo dokázala technológia, ktorá ma vždy priťahovala viac, ako konzervatívne uctievanie prírody. Každopádne som sa dostala do horného mesta, kde som konečne zistila, že ....... (pozn.: zvyšná časť svedectva sa stratila, archeológovia pokračujú v hľadaní)

#pic2#

Silverfall je diablovka. Celkom podarená kópia obohatená o, na tento žáner nezvyklé, rozsiahle rozhovory, vedľajšie questy a rozsiahly svet. To, že je Nelwë celkom veľké potvrdí prvé otvorenie mapy, bohužiaľ väčšina z nej je v hre neprístupná. Teda, nie že by to nejako extra vadilo, skôr vadí prístup tvorcov, ktorí do hry dali možno až zbytočne veľké lokácie, keď vezmeme do úvahy, že prieskum nemá zmysel, pretože žiadne poklady, tajné lokácie, ani nič podobné v hre nie je. Zjednodušene povedané – hlavná dejová línia nás zavedie do (asi) všetkých lokácii v hre, pričom ich prieskum neodmeňuje hráčov, pokiaľ teda nepočítam màtvych nepriateľov a XP body. Škoda, že autori radšej nezvolili možnosť menších dôležitých lokácii vo väčšom počte, to by sa pravdepodobne aj hracia doba pohybovala v iných číslach ako 10 hodín na príbeh vrátane vedľajších úloh. Je možné, že niekoho bude baviť len tak zabíjať príšery, ale to by musel robiť aj v druhom prípade + by to robili všetci, kto by chcel prejsť hru.

#pic3#

Ku každému správnemu clickfestu patrí rozvoj postavy a kopa predmetov. Oboje je v Silverfalli obsiahnuté. Tvorba postavy je trochu odfláknutá, výber rasy a 4 druhy tvári, tela, pokožky a šup na vec. Žiadne povolanie ani nič iné, to všetko sa následne rysuje na základe rozdelenia skill bodov. K dispozícii je klasicky bojové a magické zameranie, každé s podtriedami a s možnosťou mixovania podľa chuti. Špeciálnu ponuku zahàňajú bonusové vlastnosti rasy a technologické resp. prírodné, ktoré vyžadujú určitý vzťah k jednému alebo druhému smeru. Ten je vyjadrený v percentách a ovplyvňujú ho vedľajšie questy, resp. rozhodovanie hráča počas ich plnenia. Niektoré questy umožnia pribrať do party spoločníka, ktorého sa nedá priamo riadiť, len ovplyvňovať príkazmi. Osobne som preferoval „one man show“ a nechal som ich odpočívať v meste. Predmety sú rozdelené do úrovní sily a kvality, ktorá je prezentovaná farebne (biela - obyčajná kvalita, svetlohnedá – najlepšia). Vlastnosti predmetov sú pravdepodobne generované náhodne, preto odporúčam ich kontrolovať a nespoliehať sa len na farbu.

#pic4#

Nelwë je precízne spracované aj z hľadiska navrhnutia aj technologicky. Zastúpené sú močiare, lesy, púšte, zasnežené aj vodné oblasti, v tomto smere spåňa štandardy s ostatnými fantasy svetmi. Rovnako pestrý je aj arzenál nepriateľov, pričom je príjemne vidieť ich príklon k technike (goblini) alebo k prírode (elfovia). Spoločne s kratšou hernou dobou (na diablovku) sú to hlavné dôvody, prečo sa stereotyp nedostaví tak skoro, resp. vôbec. K „oživeniu“ sveta použili tvorcovia cell shader techniku, ktorá sa teší veľkej náročnosti na hardware, hoci v u nás predávanej verzii je už optimalizácia lepšia, stále sa nemôžem zbaviť, že je to pre podobnú hru zbytočné. Hru som hral 99% času v najvyššom možnom pohľade (privítal by som ešte väčšie oddialenie), v ktorom všetky vymoženosti aj celá „komixová“ grafika ostali prehliadnuté. Na plné využitie krásy enginu by to chcelo prestavať kameru (dá sa zoomovať, ale výsledok je otrasný) a možno čiastočne zmeniť spôsob ovládania hry. Hudba príjemne dotvára atmosféru a drží si svoj štandard počas celej hry.

#pic5#

Silverfall je poctivý clickfest, obohatený o niektoré prvky „klasických“ RPG, ktorý má svojou príjemnou, až oddychovou hratelnosťou, čo ponúknuť každému hráčovi. Škoda kratšej hernej doby (možnosť rozohrať hru opäť na vyššej obtiažnosti samozrejme je) a malej hráčskej základne pre online hranie (takmer nemožné + problémy s kompatibilitou verzii), každopádne dávam zaslúžených 70%. České titulky a najnovší patch v cene.

#tab#