Enya: A day withouth rain

Enyal - A Day Without Rain

V prvej triede na strednej sa začala dejepisárka rozplývať o tejto skladateľke/speváčke (hudbu si totiž Enya robí sama), prčom nezabudla pripomenúť, že také, komerciou skazené a v hudbe nevzdelané detičky ako my nemôžu poznať Enyu. To ma samozrejme smrteľne urazilo, pretože už vtedy som mal jej dve CDčka doma a veľmi dobre som ju poznal. Nevšimol som si, že by od znalosti Enyi vyplývala známka z dejepisu a tak som bol preventívne ticho, aby si trieda nemyslela, že sa niekomu vtieram do priazne (nie som práve kariérista) a prehltol som to. Dokonca som sa neblisol ani znalosťou jej webovskej stránky (vždy ma fascinovali slovenské preklady internetových termínov) www.enya.com

Myslím si, že kto si prezerá túto recenziu tuší respektíve vie, o aký hudobný štýl ide. Pre tých, ktorí klikli omylom vedľa to jemne načrtnem. Enya patrí k hudobníkom, ktorých by mali podávať miesto Rohypnolu (liek na spanie) – večer dva krát a ráno, ak sa zobudíme, znova. Kľudné a pekné melódie, do toho občas nevtieravý spev. Proste ideálne na pohodové chvíle. Popri Vangelisovi, Mike Oldfieldovi, Plastikmanovi a iných známejších „uspávačoch”, je to tiež veľmi podarený štýl hudby. Meno tohoto štýlu neviem, ale asi ani uvedení skladatelia, pretože oni robia hudbu viac pre seba ako pre komerciu, takže sa nesnažia škatuľkovať do štýlov. Enyne skladby sa dajú veľmi ľahko spoznať. Ja som ich teda počul veľa a nemám pocit, že by sa jej nejako opakovali melódie aj keď ich spracovanie žiaľbohu áno. Je to len a proste jej hudba na prvé počutie. V rádiách som si doteraz všimol len dve jej skladby a jednu ako soundtrack k filmu Sleepwalkers – skladbu Boadicea, podľa mňa jej úplne najlepšiu. Z tohoto albumu som ešte nepočul nič, ale možno sa dočkáme. Navrhujem prvý track...ehm, ale to asi odo mňa nezávisí, takže sa pustím do recenzovania.

Na obale je, ako obyčajne, vyfotografovaná ona. Na zadnej strane je to isté ako vpredu až na to, že tam nie je ona. Hm... pravdepodobne nejaká metafora. V booklete sa nachádzajú texty ku všetkým skladbám na CD (len z tých, v ktorých sa spieva...). Sám nie som odborník na texty, ale podľa môjho skromného a neznalého názoru celkom újdu. Skladieb tu je presne 12, ale aj tak je CD napálené sotva do polovice. Asi nie sú nápady. Čo sa týka skladieb, neviem či má vôbec zmysel púšťať sa do ich recenzovania, lebo aj tak sa mi ich nepodarí opísať a v podstate sú všetky v rámci jej štýlu. Ten kto to nepozná ma aj tak sotva pochopí a tomu čo to pozná je zasa zbytočné tlačiť do hlavy aké tie skladby vôbec sú. Ale aj tak si neodpustím maličký komentár na prvú skladbu. Zdá sa mi, že som ju niekde počul - možno v nejakom filme (už som spomínal, že Enya už do filmu svoju hudbu dala – ja viem aspoň o tomto jednom prípade, ale mohlo ich byť viac). Ale aj keby to bola len hudobná paranoia (s narastajúcim počtom vypočutých skladieb sa to v hlave riadne pomieša) a ja som to niekdy pred tým nepočul, je to velmi dobré. Netreba sa čudovať, že podľa tejto skladby sa volá celý album. Čo je na tom najlepšie, v celej skladbe sa vôbec nespieva iba sa v nej hrá na klavíri (hlavný to nástroj...) plus nejaký ten doprovod, aby to zase nebolo až také chudobné. Ďalšie, čisto inštrumentálne skladby sú ešte Silver inches (track 08) a 11. track The first of autumn.

Nič sa nedá robiť, z tohoto CD jednoducho počuť Enyu. Ale nepripadá mi to až tak hrozné ako to bolo napríklad u ERY (albumy ERA a ERA2 sú skoro rovnaké). Aj keď sa mi to celkom páči, treba vzniesť aj malú kritiku. Ani Enya nemôže vymýšľať nové veci donekonečna. Už z tohoto albumu je trocha cítiť, že s novými nápadmi je koniec a čerpá zo staršieho. Dúfam, že to pochopí aj Enya a buď si dá dlhšiu umeleckú pauzu, alebo začne tuhšie rozmýšľať. Na druhej strane si možno povedať – je to pekné, tak čo?!... Radšej to skončím, lebo sa ešte zacyklím.