Bíla rúže

Trilógia o Ciernej légii sa skoncila - a je na case rekapitulovat. Príbeh sa uzavrel, hrdinovia zomreli a zlo... zlo je vecné. Súboj dobra a zla nikdy nekoncí a casto sa aj pod pláštom dobra ukrýva len menšie zlo. Táto trilógia je toho dôkazom - celý príbeh nebol o znicení zla, bol o Légii, a boj Légie sa skoncil dôstojne...

"Vydal jsem se nahoru podél potoka a predstíral, že se nebojím." Tento citát vystihuje hrdinov viac než presne. Cierna légia sa dostala na stranu zla a verná svojej cti za zlo aj bojovala. V prvej knihe v mene temnej Pani zlikvidovala povstanie rebelov - a boj o mesto Krása bol jeden z najlepších, aké som kedy vo fantasy stretol. Reálny boj ocele, ohna a mágie - bez barliciek v podobe všemocných carodejníkov. A aj ked je z pohladu celej trilógie prvý diel najslabším (Cook ocividne iba testoval formu rozprávania), napriek tomu vycnieva nad priemer - a ja zo svojho hodnotenia nezlavím (dal som 9/10). Tvárou v tvár Felcarovi, Lovcovi duší a Pani by to bolo nefér.

Druhý diel bol o ceste Légie z temnoty. Sila rozprávania formou prvej osoby sa prejavila naplno a skrytý romantik a ocividný cynik Felcar posúval knihu coraz vyššie. So sekundantom Boudom sa zdatne borili z ciernobielym videním sveta (ktoré je pre fantasy typické) a dostali príbeh tam, kam sa musel dostat. Postavili odrazový mostík, ktorý tretí diel bez zaváhania využil. Tam, kde bol druhý diel akcný a pošmúrny, tam je tretí diel záhadný, plný nespútanej fantázie a - hlavne - plný emócií. Vztah Felcara a Pani zla totiž vrcholí a iba milovník detektívok Raymonda Chandlera mohol predvídat koniec ich divnolásky. Na pozadí nelútostnej vojny dvoch strán totiž povstala tretia Mocnost a osud zahnal zdanlivých protivníkov príliš blízko k sebe, aby to ostalo bez následkov. A ani Biela Ruža nie je taká biela, ako by sa zdalo - tien Najväcšieho zla sfarbí každého. Len Felcar a Légia sa temnotou pohybujú bez väcších zmien, pretože oni boli sivocierni od zaciatku...

Koniec trilógie ma zaujal. Riešenia vyzneli logicky, hlavne v kontexte Marlowa - ktorý mal tiež tendencie zamilovat sa - a vždy do tej "nesprávnej". Zlo bolo porazené (ako sa od príbehu ocakávalo), no nebolo znicené (tak je to vždy, musí ostat rovnováha). Ukázalo sa, že ani zlí nie sú ciernocierni a že aj v tom najcistejšom drieme kúsok temnoty. A - co je najlepšie - ostalo ešte dost clenov Légie, aby jej príbeh mohol pokracovat dalej. Pán Cook si totiž uvedomil, aký potenciál v týchto cynických romantikoch má a napísal dalšie knihy (po tejto trilógii, oznacovanej ako Knihy severu, nasledujú Knihy juhu) - a ja sa teším, ako už dávno nie. Verím, že další príbeh bude opät sprevádzat Felcara, ktorý sa s troskami Légie rozhodol vydat na Juh, do Chátovaru - mesta, kde Légia vznikla...

A zakoncím to opät citátom Felcara: "Je úžasné, když vás lidi mají rádi. Je skvelé být nejmenším zlem." Presne tak, doktorko, je skvelé, že si aj po ranách osudu vydržal - a stal sa pre ostatných tým nejmenším zlom. Šéfuj pekne Légii a nech ta Pani sprevádza!