Shadowgrounds

Hry založené na princípoch herných klasík to majú v dnešnej dobe naozaj ťažké. Svoje o tom vedia určite aj v Id soft, ktorých hry síce patria k technickej špičke, ale doby kedy stačilo dať hráčom za úlohu sa prestrieľať z jedného konca labyrintu na druhý s malou odbočkou pre kľúč k zamknutím dverám sú nenávratne preč. Vývojári z FrozenByte však boli pri vytváraní hry ShadowGrounds podľa všetkého iného názoru a my sa dnes pozrieme v rámci recenzie tejto hry či tento jednoduchý herný princíp má ešte šancu zaujať alebo nie.

Hra Shadowgrounds vyšla pred necelým rokom avšak je veľmi pravdepodobné, že o nej počujete po prvýkrát – ja sám som presne nevedel o čo v nej vlastne ide až pokiaľ som ju nespustil, takže by nebolo asi zlé na začiatok si povedať o aký druh hry ide a čo od nej môžete čakať. Firmu Idsoft som v úvode spomenul zámerne, pretože pred necelými dvoma rokmi, vydaním remaku hry DOOM s poradovým číslom 3 sa proti nej zdvihla vlna kritiky, pretože nový DOOM sa s plnohodtnej akcie zvrhol na nudné čakanie pokial na vás z tmy nevyskočí nejaká potvora spojené s šaškovaním s baterkou – aj keď nutno uznať, že hre po technickej stránke nebolo čo vytknúť. Autorom Shadowgrounds sa podľa všetkého nový DOOM veľmi zapáčil a tak nám vo svojej hre priniesli viac-menej jeho presnú kópiu s pár s vlastnými nápadmi.

#pic1#

Slovíčko viac-menej je v tomto prípade znamená, že temné chodby základne na Marse vymeníme za temné chodby komplexu na jednom z mesiacov Jupitera, potvory z pekiel nahradíme nepriateľsky ladenými arachnoido-jašteričími mimozemšťanmi a zmeníme perspektívu z first person na oldschoolový izometrický top-down pohľad. Autori dokonca zašli pri kopírovaní tak ďaleko, že pri vašom postupe cez komplex môžete zbierať rôzne útržkovité správy z terminálov a PDA vašich menej šťastných kolegov. Po týchto vetách možno pochybujete o mojom predošlom tvrdení, že chlapci z FrozenByte môžu mať aj nejaké vlastné nápady, ale prekvapivo je tomu naozaj tak. Prvým pomerne zaujímavým nápadom je vaše alterego, ktoré v hre ovládate. Tu sa namiesto mnou očakávaného drsného mariňáka, ktorý chráni zem pred šmejdmi z vesmíru, prekvapivo objavuje o niečo menej drsný avšak o to viac sarkastický údržbár s menom Wesley Tyler, ktorý prekvapivo taktiež chráni zem pred šmejdmi z vesmíru. Hra začína opäť pomerne ,,originálne“ výpadkom elektrického prúdu a vy sa tak po vypočutí hulákania vášho šéfa z vysielačky vydávate opraviť generátor do neďalekej elektrárne, kde na vás vybafne z tmy pár čudných stvorení, čo náš hrdina stihne pomerne humorne okomentovať a následne vytasiť zbraň aby pomstil smrť svojich nebohých kolegov. Po následnej záchrane poručíčky Jane Arwynovej, sa dozviete, že musíte dostať k jej veliteľovi a zachrániť ostatných obyvateľov kolónie. Príbeh sa nesie v podobnom duchu celou hrou a musím povedať, že stojí za starú bačkoru, čo sa dá vlastne povedať aj o príbehu, ktorým disponoval autormi toľko zbožňovaní DOOM.

#pic2#

Príbeh máme za sebou, poďme sa pozrieť na samotný obsah hry. Tu sa autori taktiež nechali inšpirovať a tak s malými výnimkami strávite väčšinu času v potemnelých chodbách s baterkou. Pokiaľ som doposiaľ autorov kritizoval za prach pusté kopírovanie v tomto momente ich musím začať chváliť, pretože Shadowgrounds disponuje hrateľnosťou o akej sa DOOM 3 ani nesnívalo. Za prvé baterku máte pripevnenú na obleku takže odpadáva nutnosť neustále prepínať medzi ňou a zbraňou, ba čo viac môže sa vám dokonca vybiť čo v prípade, že viete, že sa na vás rúti zo 20 nepriateľov vyústi väčšinou k veľmi efektnému strieľaniu do tmy doplnené nádhernými zábleskami pri každom výstrele. Baterkou je dokonca možné odohnať menšie potvory avšak za cenu toho, že na seba upozorníte tie väčšie, ktorým svetlo zjavne neprekáža. Preto musíte siahnuť do svojho pomerne širokého arzenálu, ktorý mimo iného číta aj také kúsky ako plameňomet, granátomet, raketomet alebo dokonca laserovú pušku. Dohromady sa vám dostane do rúk až 10 zbraní pričom každú zbraň môžete v priebehu hry až 3 krát upgradnúť čím rozšírite veľkosť ich zásobníku alebo zvýšite ich účinnosť.

#pic3#

Boje samotné majú ten správny chaotický nádych pretože hra na vás posiela chvíľami až šialené množstvá nepriateľov a vám tak neostane nič iné ako dať sa na zbesilý ústup, pri ktorom strieda jeden zásobník ďalší a do tohto všetkého hrá vynikajúca metalovo-orchestrálna vypalovačka, prípadne sa ešte ozve hlas vašej kolegyňa z vysielačky, aby vám oznámila, že máte pol minúty, aby ste zneškodnili bombu. Presne takýmito momentmi ShadowGrounds žije a je až neuveriteľné, že sa autorom podarilo udržať neustálu akciu počas celej hernej doby, ktorá predstavuje na dnešnú dobu pomerne solídnych 12 hodín. Bohužiaľ zdá sa, že niekto zabudol pridať do hry save, čo paradoxne pri hraní vôbec nevadí, pretože máte na každý level vyhradené až 4 životy a pri prípadnom úmrtí hra pokračuje od najbližšieho checkpointu, ktorých je v hre pomerne hojne. Horšie je však, že pokiaľ hru vypnete v polovici levelu pri opätovnom spustení si ho musíte zopakovať celý, čo pri rozľahlosti niektorých levelov naozaj nepoteší. Čo vás určite taktiež nepoteší je monotónnosť prostredia, ktorá vyplýva z umiestnenia deja hry na vesmírnu stanicu. Až na pár výnimiek je to totiž len stále už spomínané bludisko rovnako vyzerajúcich chodieb a dverí, v ktorých je z mne neznámeho dôvodu porozhadzovaných až neuveriteľné množstvo kadejakých kontajnerov a škatúľ, ktoré vám môžu poslúžiť na pár sekúnd ako provizórne krytie, pred tým než ich stihnú zničiť vaši nepriatelia. Tí síce veľa rozumu nepobrali avšak tento svoj handicap sa snažia dorovnávať svojím množstvom, čo sa im darí pomerne dobre.

#pic4#

Veľkým plusom hry je taktiež, že prakticky nikdy nie ste sám, pretože je s Vami v neustálom kontakte už spomínaná poručíčka Jane a to buď už cez vysielačku alebo osobne. Tá tvorí s naším sarkastickým údržbárom veľmi podarenú dvojku takže o zábavu v podobe ich vzájomného podpichovania máte postarané.

Shadowgrounds ako som už naznačil disponuje vynikajúcim soundtrackom, ktorý geniálnym spôsobom podtrhuje Vaše aktuálne snaženie na monitore čím posúva zážitok z hry o pár tried vyššie.

Pri hre ma taktiež potešila možnosť kooperatívneho multiplayeru. Do boja môžete zavolať až 3 kamarátov na čo hra zareaguje náležitým zvýšením počtu nepriateľov, čo na monitore rozpúta to pravé akčné peklo aké som už pri hre dávno nezažil. Bohužiaľ sa autori nenamáhali s implementovaním podpory LAN hry a tak jediná možnosť ako si vychutnať tento geniálny multiplayer je vlastniť dostatočné množstvo gamepadov.

#pic5#

Po grafickej stránke nie je hre takmer čo vytknúť. Interiéry, tak aj exteriéry sú spracované pomerne detailne a nezabúda sa ani na špeciálne efekty ako dynamické tiene, ktoré v niektorých častiach vyzerajú veľmi efektne. I v bojovej vrave sa dočkáte pekných efektov hlavne vďaka nádherným zábleskom, ktoré vydávajú Vaše zbrane pri streľbe. Efekty plameňometu a ohňa predstavujú pomyselnú čerešničku na torte. Čo je však najlepšie hra hýbe veľmi obstojne aj na starších strojoch.

Shadowgrounds je veľmi dobrou akčnou hrou na odreagovanie na pár hodín. Spojenie kvalitnej grafiky, adrenalínovej strielačky a monumentálnej hudby funguje perfektne, takže pokiaľ ste ochotný oželieť absolútne nezaujímavý príbeh môžem Vám túto hru len odporučiť.

#aut#

#tab#