Dark Messiah Of Might & Magic

Podobnosť so svetoznámou hrou od Valve nespočíva len v určitom pocite z hrania ( predsalen liečiace alebo mana nápoje vypadávajúce z krabíc, to musí v človeku niečo silne evokovať ), ale aj v tom, že Dark messiah beží na rovnakom Source engine aj keď veľmi silne modifikovanom. A možno práve ta modifikácia enginu a vytváranie absolútne iných textúr postav a podobne má za následok, nie príliš dobre zvládnutú optimalizáciu a hardwarové nároky sú vo výsledku oveľa vyššie akoby ktokoľvek od Source enginu po zahratí trebárs Counter-Strike: source alebo aj vyššieho spomínaneho Half-life 2 čakal. Samozrejme vizuálne prevedenie hry je malebné, pestré a vynikajúce spracované, nie však natoľko koľko by sa od výšky hardwarových nárokov patrilo. Aby som tu ale na prázdno nechàlil superlatívy uvediem zopár konkrétnych príkladov.

#pic1#

Pomaly postupujete jaskyňou na starom, ničím priateľským obývanom ostrove ( predsalen jedná sa o akčnú hru a keby tam žili voči nám dobré postavy, nemalo by sa proti komu bojovať ) , pomaly našlapujete a pozorujete okolité pozostatky obmotané pavúčim vláknom, hrubým sťa lodný povraz a dávate si pozor aby ste na seba nenalákali naraz príliš veľa prerastených pavúkov, alebo aby vás prípadne neprekvapili od chrbta. Jedna rana, druhá, tretia, pavúk neumiera. Aha takto to asi nepôjde treba kombinovať rôzne power údery, nie uklikať sa k smrti. Utekám preč lebo antidotov je málo a na pavúkov sa to neoplatí plytvať, vidím pred sebou prenikať svetlo, konečne východ. Výchadzam z jaskyňe, ohromne svetlo oslepuje moje oči, ktoré si naň až postupne privykajú ( vidieť nádherne HDR v praxi ) , obloha zrazu jemne ztmavne, to slnko zašlo za mraky. O chvílu sa zase obrazovka zaplavými teplejšími odtieňami, slnko opať vyliezlo spomedzi mrakov. Voda sa ligoce pod dopadajúcimi lúčmi a môj pohľad pri ponorení do nej sa následne zmeni na jemne rozostrený a vlniaci sa.

Už predtým som zažil útok na opevnene slobodné mesto Stonehelm, ktoré znenazdania upadlo do chaosu. A kto vlastne som? Za koho to hrám? Sareth, učeň mága Phenriga jest jeho-moje meno. A všetci sa radujme, lebo na rozdiel od Halflifovského kolegu Gordona Freemana ho jeho tvorcovia obdarili schopnosťou reči, aby toho nebolo málo Sareth hneď po tréningovom prológu dostane ako duchovného radcu "do hlavy" Xanu, ktorá mu bude poradcom a zároveň aj kritikom jeho činov a hlavne ukecaným "autorom" sarkastických a občas sexistických poznámok na margo udalostí a zúčastnených osôb, prevažne bude sypať neprajné komentáre na hlavu druhej hlavnej ženskej hrdinke menom Leanne, na ktorú očividne žiarli. Treba však dodať, že Xanu počuje len Sareth.

#pic2#

Leanne je ďalšou reminiscenciou k HL2, konkrétne je to taká "druha Alyx" ,čiže opäť s vami bude chodiť po zopár lokáciach a buď ohnivými útokmi spalovať nepriateľov, alebo čo je ešte lepšie – doplňovať Sarethovi život. Čo sa týka nejakej tej jej osobnosti, nie je to nič extra v podstate nejeké to obyčajne dievča očarené Sarethom bez nejakej tej silnejšej nátury a osobnosti akou bola trebárs spomínaná Alyx. No ale čo je teda vlastne Sarethovou úlohou a za čo bojuje? Odpoveď je jednoduchá spolu s Leanne bude mať za úlohu získať mocný a prastarý artefakt Lebku tieňov ( The Skull Of Shadows ) skôr ako necromancer Arantir. Samozrejme sa dočkáme aj niekoľkých zvratov, ale účelom recenzie nie je prezradzať kompletný dej a kazit tak hráčom zážitok ;) .

Slová Might & Magic v názve hry môže niekoho určite zmiasť, v podstate s pôvodnými hrami od New world computing nemá tento titul nič spoločné a mytologicky aj geograficky nadväzuje na nový svet vytvorený pre piaty diel série Heroes Of Might & Magic 5. Sareth si to namieri už do spomínaného Stonehelmu, kde zastihne začiatok okupácie necromancermi, pozrie sa hradby, do podzemia aj prístavu, navštívi prastarý chrámový ostrov plný starodávnych zatuchlých chodieb, hrobiek, ale aj nebezpečných strmých útesov vystavených spaľujúcemu slnku napospas. To nie je všetko, pretože celková hracia doba, ktorú nám Arkane ponúkaju dosahuje na súčastnosť neuveriteľných takmer dvadsať hodín čistého času.

#pic3#

To, že je hra tak dlhá , ale neznamená, že hráč sa bude utápať v stereotype kvôli umelému natiahnutiu. To vôbec nie, pretože na naše monitory sa dostáva hra o ktorej s čistým svedomým možem prehlásiť, že ponúka najlepší a najzábavnejší bojový systém na blízko z pohľadu prvej osoby. Existuje rýchlz úder, silnejší power attack, útok zprava, zľava, zvrchu, z výskoku, zozadu... a to najlepšie na tom je asi to, že to nefunguje v štýle predvolím si konkretný útok alebo zbraň, ale jednoducho to pracuje na intuitívnom princípe smerová klávesa+ útok prípadne ešte beh, skrčenie alebo skok. Keď sa človek naučí dobre kombinovať údery a využívať situáciu pre svoj prospech, náročnosť súbojov pre neho dosť klesne, pretože sa nejedná o boje na jeden dva zásahy. Jednoranový instant kill môže Sareth spôsobiť len v prípade, že ma plný ståpec adrenalínu, ktorý sa naplnuje ako inak – bojovaním.

Do samotného boja zasahujú ešte dva činitele, prvým z nich je určitá RPG vložka – za plnenie zadaných úloh, či už povinných alebo voliteľných ( nejedná sa o nijaké vedľajšie questy ale iba o zadania typu zabi kyklopa a podobne ) dostáva hráč skill pointy, ktoré následne môže premeniť na konkrétne schopnosti či kúzla, prípadne vylepšiť tie dosavadné. Tým sa hráčovi ponúkajú štyri hlavné kategórie boja ( zvolit taktiku rozdelovania " z každého rožka troška " je tu naozaj pre úspech nepoužiteľná. ) a to bojovník na blízko, lukostrelec, mág, alebo tichý zabiják. Každá z týchto profesií má svoj štýl boja a nie je ničím obmedzovaná pretože, schopnosti môžete ľubovolne kombinovať. Mimo schopností priamo ovplyvňujúcich boj ako zvýšenie sily, útoku prípadné obdržanie nového kúzla sú tu aj pasívne schopnosti ako zvýšenie počtu zásahových a mana bodov, prípadne zvýšená odolnosť voči jedu.

#pic4#

Druhým činiteľom ovplyvňujúcim dianie počas boja, ale aj mimo neho je klasický rpg-like inventár kde si môžete skladovať, zbrane, brnenia ( po nasadení je zmena brnenia vidieť na samotnom Sarethovi, ktorému môžete vidieť veľkú časť tela pri pohľade dole, aj keď nikdy neuvidíte počas hry jeho tvár ) , potiony, zvitky s kúzlami na jedno zakúzlenie alebo iné predmety. Samozrejmosťou je panel na rýchle použitie predmetov. Zbraní je veľa typov od rôznych obyčajných mečov až po tie magické ( legendárny sword of dragonclaw + 9 + 18 vs. Undead si jednoznačne zamilujete ) , štíty, palice pre mágov a rýchle dýky pre zabijákov. Lukov je tiež viacero typov a hlavne jeden dôležitý vystrelujúci šíp s povrazom bude vitálny pre riešnie rôznych postupov v hre už len z tohto hľadiska jednoduchých logických hádanok máme ďalšie spojenie s HL2. A práve tento luk je pôvodcom nemilého občasného bugu, že ked si vystrelíte lano do objektu nad vami príliš blízko ku stene, môže sa stať, že pri šplhaní sa do tej blízkej steny zaseknete a jediné čo vás zachráni bude load.

No a keďže je to prevažne o boji, s kým sa teda bojuje? Prevažne sa jedná o klasických zástupcov fantasy fauny - malí, hlúpi goblini, väčší a silnejší, nie až tak hlúpi orkovia, kyklopovia, chobotnicovití levitujúci facehuggery, veľa nemàtvych – ghoulovia, zombie, lichovia, upíry a podobne. Sareth taktiež nebude ukrátený ani o občasné boje s bossmi. Aj keď to vypadá pestro, nepriateľov by sa naozaj zišlo viacej typov.

#pic5#

Vyššie spomínané a graficky malebné prostredia zakrývaju občasnú prílišnú obyčajnosť leveldesign, ktorého kvalita ( našťastie ) s postupom v hre narastá. Hlavne strmé útesy plné orkov a goblinov, alebo zatuchlé dungeony obývane zombie majú svoje čaro a dokážu hráča vcucnúť svojou ojedinele silnou atmosférou. No a ruku v ruke s leveldesignom, prechádzaním sa držia loadingy, ktoré ak "netrpíte" mašinou, ktorej pojem high-end nie je cudzí alebo aspoň vzdialený a chcete si čo najlepšie vizuálne vychutnať pôžitok z hry, budú loadingy pre vás trvať niekoľko minút. Za toto môže na začiatku spomínana, zlá optimalizácia, hlavne pre ne-DDR3 grafiky a je jedno aké, môže sa stať, že grafická ram sa zahltí. Hra je taktiež nenásytná na operačnú pamäť a 1 GB ju naplno rozhodne nezasýti.

Nebyť niekoľkých bugov, spôsobujúcich pády do windowsu prevažne v záverečnej fáze hry a odfláknutej, pomerne čudnej optimalizácie ( predsalen keď na vás počas vynikajúcej nočnej naháňačky za dažďa po strechách mesta vyskočí na niekoľko minút nápis loading, je atmosféra tatam ) bol by pôžitok z hry perfektný. Napriek tomu sa jedná o viac než kvalitnú záleižosť, ktorá vo svojej kategorií nemá žiadnu konkurenciu.