Gary D - D.Trance

Tentokrát sa mi dostalo do rúk nebezpečne vyzerajúce 3-(!!!)CDčko, veď nech už zrecenzujem niečo poriadne. Hneď veľký nadpis D.Trance vypadal nebezpečne už na prvý pohľad a ešte aj meno DJaya, ktorý to kompiloval… neviem presne odkedy Gary D. funguje ako DJ, ale bezpečne od roku 1995, pretože vtedy som o ňom niečo po prvý krát zachytil. Od vtedy som ho poznal skôr ako house-ového DJaya, ktorý síce nepatrí ku špičke, ale nakoľko pôsobí už dlhšie a hlavne na veľkých (a komerčne zameraných) techno-parties ako MAYDAY je šéf, asi pôsobí na svojom piesočku ako nejaká autorita. A tak ma celkom zaujalo aj jeho CD s ne-house-ovým názvom. Nuž, prvý dojem ozaj zvykne klamať a samozrejme, ani v tomto prípade tomu nebolo inak a žiadneho trance sa mi nedostalo. Písmenko D(é) pred slovom Trance v názve asi mení situáciu a funguje ako znamienko. Keď tam nič nieje, dá sa čakať trance, ale keď tam je… ale k hudbe sa ešte dostaneme.

Mal by som ísť pekne po poriadku, takže teraz by mal byť na rade obal & obsah. Obal je klasický 4-CDčkový, ale namiesto 3. CDčka je v ňom booklet – proste klasika. Na obale je ale stráášne pekná holografická nálepka. Pravdepodobne je na nej znázornená amplitúda (teda, viac amplitúd) nejakého zvuku = dobrý nápad. Toľko obal. Teraz CDčka. V tomto momente je už asi jasné, že CDčok je 3. Na prvých dvoch je klasická hudba a na 3. je to všetko zmixované ako inak, by DJ Gary D., teda niečo ako to býva na ministerských kompiláciách v podobe Trance Nation. Možno ešte jedna malá drobnosť, CDčká sú napaľované s ochranou proti kopírovaniu, ale aj to sa dá prekonať so správnym software a napaľovačkou (alebo vypaľovačkou spisovne) – takže piráti bacha (možno sa pýtate, ako som na to prišiel ja...).

Po hudobnej stránke je táto kompilácia o to zaujímavejšou, že aj keď nese v názve zázračné slovo Trance, je to prachobyčajný house lepšejšej úrovne – tzn. niečo čo huouse-fanatika prinesie do house-heaven (pre neangličtinárov – heaven = nebo). Nachádza sa tu primeraná dávka drum – bass – drum – bass – tuc – tuc atď., primeraná dávka melódií a kde tu sa ozve aj nejaká tá babenka a niečo nám zaspieva. Nuž, house ostáva house aj keď sa tvári, že je trance (toť, môj výrok) – toto proste hudby znalému uchu neunikne aj keď sa to snaží. Chýba tu unášajúci rytmus a aj strhujúce chóriky a stringy v pozadí, čo dodávajú hudbe na 3D. Hm... pre mňa toto = nechytačka.

Skladby sú celkom priemernej úrovne, dokonca 4. skladba na 1. CD chvýľu vypadala ako tvrdšie ladená, no však po 3 minútach vytrvalého rytmu sa začali veľmi nešikovne hrať s melódiou a tak to aj dopadlo. Nielen, že je hraná nevhodným nástrojom (ale možno mu krivdím, lebo na takú melódiu je to ozaj ťažké vybrať), ale aj melódia je nejaká divná. Medzi ďalšími trackmi sa kde tu niektorý začína tuc-tuc-bubon-bass-bubon-bass... a tak prezrádzajú, že »cudziu hudbu počúvam, všetko je tu cudzie, všetko je tu house...«- skoro skladba od J. Kirschner... Priznávam, z každou ďalšou skladbou som CDčka počúval menej pozorne a nakoniec z toho bolo len také počúvanie “by uško”, čo sa podpísalo aj na neznalosti posledných trackov na 2. CD. Všetkým, ktorý sa tešili, že budem komentovať práve tie sa strašne ospravedlňujem, ale popis hore je viac-menej spoločný pre všetku hudbu tejto kompilácie, takže o nič neprišli a ani ja nepokladám za dôleité venovať sa skladbám jednotlivo (no to by som si dal, je ich teda požehnane). Na treťom CD sú už len zmixované skladby z prvých dvoch, takže nič nové. Na booklete akosi nie je napísaný jeho obsah megamixu – pravdepodobne je to individuálne. Ak skladby na prvých dvoch CD budete počúvať do zblbnutia, určite nebude problémom dekódovať skladby na 3. CD. Uf...mal by som zabrzdiť, lebo moja recenzia vyjde knižne... takže -

Hodnotenie: Opäť je to trošku zložité, ale v mojom prípade a z môjho pohľadu je táto hudba trochu pozadu za tým, čo dnes počítače, sequencery, syntetizátory (keyboardy) a iná háveď dokáže hudobníkovi s nadaním dať a ako môže vypadať (hudba, nie hudobník). Vhodnou kombináciou talentu a možností sa dá dosiahnuť pochvala aj od človeka, ktorému je umelá – počítačová hudba cudzia. Ale okrem mňa som tieto CD púšťal aj kamarátovi, ktorý tento štýl rád, takmer sa rozlial od rozkoše a keď som ho potom skoro vylieval z bytu, ešte v opojení chválil hudbu – veľký ZÁVER!!! : pre jemu podobných to má 9 / 10 (to jedno číslo je rezerva, čo keď sa raz nájde niečo ešte lepšie), ale pre mňa, hm... snáď len to, že Gary D. by sa mal viac venovať svojej záhradke...