F.E.A.R. Extraction Point

Hovorí sa ,že všetko zlé je na niečo dobré a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Dåžka datadisku je nelichotivých šesť hodín, zároveň ale neviem povedať, či by som sa neuhrýzol nudou, ak bol EXP dlhší.Väčšinou recenziu nezačínam práve nedostatkami, ale v tomto prípade bohužial nie je iná možnosť, pretože sú do oči bijúce.

#pic1#

Všetko čo ste na pôvodnej hre neznášali budete neznášať aj tu. Na polovicu vecí čo ste na pôvodnej hre milovali budete v datadisku nadávať. Príbeh nävazuje na pämatné posledné predtitulkové okamihy z F.E.A.R.u, tí čo hru prešli vedia, ostatných nebudem ukracovať o koniec tým, že ho tu vyspoilujem. „Príbeh“ EXP pochopí každý, treba sa dostať z miesta A, kde sa práve nachádzate do bodu B v podobe strechy nemocnice. Toť vše, preto som dal slovo príbeh do uvodzoviek. Nebol by to však F.E.A.R. Ak by sa zase nepriplietol nejakým spôsobom Fettel Paxton so svojími vojakmi Replica a aby vás aj značka produktu – dievča Alma nepoctila párkrát svojou návštevou, ktorú vždy ohľaduplne najpr oznámi interferenciou vo vašej vysielačke.

Čo bolo plusom pôvodnej hry – hutné prestrelky nasledované atmosferickou, pre niekoho až strašidelnou pasážou ťahá datadisk asi najviac ku dnu. O Fettelovi, Alme, projekte Origin a úlohe, ktorú zohrával v príbehu hráč sme sa všetko dozvedeli už v práci Monolithov, tak načo sa kàmiť polievkou ktorá už dávno vychladla?

#pic2#

Hra opakuje staré známe triky, neprichádza s ničím novým, hráča nečaká žiadne tajomstvo či prekvapenie na odhalenie a nadprirodzené strety sú čoraz trapnejšie. Jediné, ktoré za niečo mohli stáť boli zodve scény, ktoré vo mne vyvolali spomienky na nemocnicu v Silent Hill 2 ( modrí vedia ) , ale väčšinou času počkáte kým skončí interferencia, nastavíte sa na ten najodlahľejší a najtmavší kút aby ste na pár sekund zbadali Fettela, Almu alebo niektorého z jej prízrakov a po chvíli pokračujete k najbližším dverám za ktorými už čakajú nachystaní vojaci na jednu z mnohých a častokrát až príliš podobných prestreliek.

Prestrelky s vojakmi replica bolo už vo F.E.A.R.i jednou z vecí, ktorá nastavila latku adrenalínových akcií celkom vysoko a v datadisku sú to práve masakre v bullet-time, ktoré vyťahujú EXP z priemeru. Autori určite rozmýšlali nad tým ako obohatiť prestrelky a boje a išli na to asi tými dvomi najľahšími spôsobmi, pridaním nových nepriateľov a zbraní. „Noví“ nepriatelia pozostavajú z ešte obrnenejšieho obrnenca replica ako toho, ktorého poznáme, robota taktikou a výzorom nie nepodobného nosorožcovi ( v podstate taký väščí raketometný robot, ktorý vas rád aj naberie na pancier a odhodí kade ľahšie ) a neviditeľne mršky ( pozor nemýliť s maskovanými ninjami z pôvodnej hry, tí su tu tiež, ale vôbec nie su takí nebezpeční ), ktoré na vás skočia ani neviete odkiaľ a život vám klesá o dosť rýchlejšie, než by ste si želali.

#pic3#

Vačším spestrením bojov sa však stavajú zbrane, respektíve jedna, lebo nová laserová karabína fungujúca ako porcovací laser nie je ani úsporná čo sa týka nábojov ani extra účinná, za to rotačný guľomet, kamarát každého Rambo-wannabeho si vás získa po prvej salve do náručia nepriateľov. On je tou perlou, ktorá vás nenechá zaspať od monotónnosti, jeho jedinou nevýhodou je, že náboje do neho sa v hre neváľajú nikde a zbraň si môžete vyzdvihnúť len z rúk anihilovaných, vyššie spominaných „obrneno-obrnených obrnencov“ ,ktorí su v hre asi štyria, čo je nesmierna škoda, je síce môžne, že s väčším výskytom zbrane alebo nábojov by hra asi utrpela na celkovej náročnosti ( ktorá sa drží na slušnejšej vyššej úrovni ako F.E.A.R. čo je asi spôsobené aj väčším množstvom nepriateľov ), isté je ,že zábavnosť by len stúpla.

#pic4#

No a každá ( nielen ) prestrelka sa musí odohrávať v nejakom tom priestore. Level desing bol kameňom úrazu už prvého „Strachu“ - sivé stiesnene chodby, kanály, sklady a kancelárske komplexy na originalite a záživnosti nepridajú, hlavne ruku v ruke s absolútnou linearitou. Isté je, že autori sa nemali riadiť heslom „opakovanie je matka múdrosti“. Je síce pravdou, že sú tu aj nejake nové nepoužité priestory ( kostol a krypty, ktoré hráč prebehne za pár minút ), ale väčšina oblastí ako nemocnica alebo metro sú len nove názvy pre staré známe textúry a designovacie prvky, pretože kombinujú v sebe objekty a štylizáciu videnú v kanceláriach, komplexe Originu alebo aj podzemných továrenských chodieb bez inovácií. No a nad vždy príhodným výskytom zbraní ( náhodne položene raketomety na poschodovom parkovisku nasledované výsadkom raketometného robota ) sa radšej človek ani nemá pozastavovať, veď je byť lepšie frustrovaný z toho, že robota nemôžem zlikvidovať, pretože nemám raketomet práve so sebou ?

#pic5#

Z technického hľadiska je datadisk pôvodnej hre podobný ako vajce vajcu, vrátane niepríliš ohľaduplnej optimalizácie v porovnaní s takým Condemned bežiacom na rovnakom engine. V krátkosti sa teda datadisk stáva bežnou strielačkou nad ktorou nemilosrdne krúži sup s menom stereotyp a z priemeru ju vyťahuje len nadštandartné (aj keď nie už tak nové ako pred rokom) grafické spracovanie a kvalitné prestrelky. Či o to stojíte a nevyžadujete niečo viac je len a len na vás.