Steve Turre - In The Spur Of The Moment

Steve Turre je jeden z trombonistov z mladšej generácie. U nás nie je síce veľmi známy (teda aspoň väčšinou, keď som sa niekoho pýtal, či ho pozná, mi odpovedali záporne), ale myslím, že o to je zaujímavejší. To čo platí u nás, ale nie je všade a preto mu na jeho CD napísal „linear notes“ sám trombónový „boh“ JJ. Johnson. Ja som sa s týmto trombonistom stretol vlastne, tiež vďaka JJ. Johnsonovi, lebo na jednom z jeho albumov mu napísal „linear notes“. Zaujal ma trombonista, o ktorom som nič nevedel, ale keď písal na CD-čko JJ. Johnsona, tak to zrejme nebol len tak hocikto. Tak mi to nedalo a začal som sa o jeho osobu zaujímať. Zistil som, že na internete je relatívne dosť veľa recenzií na jeho albumy a sú vždy veľmi pozitívne. Ďalšia vec, ktorá ma zaujala je, že hrá na morské mušle. Jednoducho na mušle, z ktorých sa odreže koniec a potom sa dá na ne hrať ako na hociktorý dychový nástroj. Dokonca má jeden album, kde naučil hrať viacero ľudí na tento zaujímavý nástroj a vznikajú z toho potom veľmi pekné harmónie. Celkovo by sa dal opísať asi nejako takto : vynikajúci trombonista, ktorý vie hrať veľmi dobre aj na mušle.

Ale teraz k albumu In The Spur Of The Moment. Tento album sa mi zdá byť niečím špeciálny. Nie je to album ako napríklad Sanctified Shells, kde hrá iba na mušle. Sám o tomto albume povedal : „Na tomto CD, vyjadrujem tri časti mojej hudobnej osoby v quartetovom obsadení.“. Skutočne je to tak. Album je rozdelený na tri časti, a každá je nazvaná podľa štýlu. V každej časti sú iný muzikanti (teda až na majstra samotného, ktorý hrá samozrejme vo všetkých troch), ktorý sa v tom ktorom štýle najlepšie vyznajú. Ale pekne poporiadku.

Prvá časť sa volá Blues in Jazz. Ako názov napovedá pôjde najmä o bluesové rytmy. Na piano tu hrá skvelý Ray Charles a spolu so Stevom, si tu zahrá aj jeho mladší brat Peter Turre na bicích. Táto časť mne osobne najmenej imponuje, Niežeby bola menej kvalitná, ako ostatné, ale jednoducho mi blues až tak nesedí. Čo asi tak najviac zaujme je jeho hra na mušlu. Mňa to tak trochu fascinuje, lebo si myslí, že to môže byť dosť veľký problém zladiť to zo zbytkom orchestra. Napriek tomu, že mi táto časť až tak nesedí je tu jedna z mojich najobľúbenejších skladieb z tohto albumu - The Way You Look Tonight. Páči sa mi zrejme preto, že je v trochu živšom tempe a začína jedným prekrásnym sólom na trombón.

Ďalšia časť je nazvaná Modern And Modal. Na piano tu hrá Stephen Scott. Na bass Buster Williams a bicie tu hrá Jack DeJohnette. Toto je už živšia časť albumu, v ktorej sa dočkáme rýchlejších melódií a improvizácií. Vo väčšine skladieb hrá aj spolu s nejakým dusítkom, takže jeho trombón znie vždy ináč. V úvodnej skladbe tejto časti hrá napríklad na Joral Harmon (síce mi ten názov nič nehovorí, ale výsledný zvuk by sa dal prirovnať k trixie dusítku - taký trochu tupší, mäkší tón). Celkovo je to celkom vydarená časť.

Konečne som sa dostal k tomu, čo mi je najbližšie - Afro-Cuban Sounds. Afro-kubánske melódie, ktoré ma úplne „chytajú za srdce“. Keď k tomu pridám na piano, človeka, ktorý sa tomu asi najlepšie rozumie - Chucho Valdés, tak mi vychádza niečo, čo jednoducho nemôže sklamať. Samozrejme nechýba ani typická afro-kubánska basa, ktorá nikdy nejde presne na dobu, v podaní Andy-ho Gonzaleza. Skutočne sa tu prejaví. Skutočné majstrovstvo všetkých muzikantov. Nezačínajú nijako sklúčene a pekne to „vybalia“ hneď prvou skladbou SueZo de La Habana. V ďalšej skladbe Claudia, to už síce nie je také rýchle tempo, ale hrá tu spolu so sláčikovým kvartetom, čo dodáva skladbe trochu iný charakter. Rád by som poznamenal, že sú to živé sláčiky, takže je skutočne krásny zvuk. Afro-kubánsky zvuk a aj celý albumu uzatvára skladba Descarga Ahora. Hold, je poznať že na piano tu hrá vynikajúci muzikant, ktorý jednoducho hrá tak, ako chce a nie ako ho niekde naučili. Veľmi pekne tu doprevádza Turre-ho, pri jeho improvizovanom sóle. Asi najkrajšia skladba s typickými afro-kubánskymi melódiami, ktorej výsledný obraz ešte dotvára Steve Turre so svojím sólom na mušli (človek sa cíti hneď ako v karibiku :-))).

Zhrnuté a podčiarknuté Steve Turre je presne to, čo som očakával a možno ešte aj niečo viac. Je to vynikajúci album, na ktorom je počuť vynikajúci trombón, a keď ho aj nepočuť, určite sa človek nenudí. Jednoducho tento album by sa dal počúvať aj iba kvôli Chucho-vi Valdés-ovi v posledných troch skladbách albumu. Keď k tomu pridám aj pre mňa exotické mušle, vychádza mi niečo, kde je vlastne každá skladba niečo úplne iné a nové. Preto asi na mňa tento album aj pôsobí skôr ako výberovka (nie nebojte sa, zasa až také zlé to nie je. V tomto prípade je to skôr veľké plus), aj keď to určite nie je. Tento album sa určite oplatí minimálne raz počuť (a možno dopadnete ako ja a budete si ho púšťať stále dookola).