Gothic 3

Piatok trinásteho býva pre poverčivých ľudí „nešťastným“ dňom. 13. október bol však v tomto smere výnimkou a mnoho fanúšikov PC hier, resp. série Gothic malo tento deň vyznačený v kalendári červenou farbou. Dôvod je prostý. Vtedy sa totiž vrátil kráľ – vyšiel Gothic 3.

Priznávam, že som to v úvode s pompéznosťou mierne prestrelil, nešlo to však inak, keďže šialenstvo príslušného tábora dosahovalo veľkolepých rozmerov. Silné slová o tom, aký bude Gothic „Oblivion-killer“, že to bude najlepšie RPG za posledných X rokov, úplná bomba a ďalšie marketingové rečičky, ktoré sa obvykle ignorujú, sa teraz prehliadnuť nedali. Gothic dokázal svoju výnimočnosť druhým dielom a tak bolo logické očakávať maximálny reálne dosažiteľný výsledok. Hneď na začiatok môžem povedať, že výsledok (minimálne) dosiahol očakávania hráčskej obce, a počas recenzie sa určite pozriem aj na súboj Oblivion vs. Gothic 3, ktorý nie je taký jednoduchý ako by sa zdalo, resp. ako si niekto myslí, pričom argumentuje tým, že obe hry sú RPGčka.

#pic1#

Gothic 1 prišiel z ničoho nič a priniesol hráčom zaujímavý príbeh o trestaneckej kolónii, obklopenej magickou bariérou, ktorú na konci náš bezmenný hrdina zničil. Už v prvotine série možno vidieť základné prvky, na ktorých budú v budúcnosti postavené ďalšie hry, menovite napr. živý svet, v ktorom majú postavy svoj denný harmonogram, rozľahlý svet plný rôznych úloh a frakcií, ku ktorým sa môže hráč pridať, a ktoré pomáhajú zvýšiť „replay-abilitu“ hry. Hra však bola úspešná, dočkali sme sa pokračovania, ktoré bolo prijaté ešte lepšie ako pôvodný diel. Väčšie, lepšie, rozmanitejšie s opravenými základnými neduhmi si suverénne razilo cestu do hráčskych sàdc. Podobne, aj outro dokazovalo určité presvedčenie autorov o tom, že hra bude opäť úspešná a príde Gothic 3.

A ten naozaj prišiel a pokračuje presne tam, kde skončil druhý diel. Kvôli zachovaniu určitého „tajomna“ pre hráčov, ktorí ešte prvé dva diely nehrali, naznačím príbeh iba v jeho základných črtách. Po úspešnom ťažení na konci druhého dielu odchádza bezmenný na lodi do neznámych končín, ktoré, ako sa v novom intre (ktoré je mimochodom spracované otrasne) dozvedáme, sú hrdinovou rodnou krajinou – Myrtana, ako znie jej názov, trpí nájazdmi orkov a takmer všetky mestá, okrem hlavného, sú podrobené ich vláde. Samozrejme, ľudia sa nevzdávajú, skrývajú sa a tvoria rebéliu, ktorá sa snaží dobyť svoje mestá späť. K sporu človek vs. ork treba určite dodať, že pod pojmom „ork“ tvorcovia nepredstavujú „niečo zelené degenerovaných rozmerov, čo sa dorozumieva chrochtaním s prasačím prízvukom“ ako to bolo v minulých dieloch. Naopak, noví orkovia sú veľmi vyspelí, s rečou nie nepodobnou tej ľudskej, majú základné hodnoty, určitú hierarchiu, ktorej dominujú tí najsilnejší a majú obľubu v bojoch v arénach. Až by som tvorcov upodozrieval z toho, že ľuďom prerobili skiny a tak vznikli títo okupanti miest.

#pic2#

Už od prvých sekúnd je vidieť, že sa svet Gothicu dočkal určitých zmien, povedal by som že k lepšiemu. Hlavne v prvej bojovej scéne je cítiť, že autori opravili asi najvyčítanejšiu chybu a to veľmi problematické ovládanie. ažkopádne bojovanie na klávesnici sa presunulo na myš, a hoci stále nedosahuje stav dokonalosti, je vidieť určitý posun správnym smerom. Ani upravené ovládanie, ani zmenený inventár a systém vylepšovania postavy, však nezastavia klasickú atmosféru Gothicu, ktorá dýchne na hráča s prvým herným vánkom. Veľký otvorený svet, ktorý ako keby kričal „preskúmaj ma a nájdi všetky moje tajomstvá“, na druhej strane však nepôsobí syndrómom pocitu „stratil som sa, kam ísť ďalej?“, ktorý zvykne odrádzať hráčov od ďalšieho hrania ako to možno vidieť v ságe Elder Scrolls. Nie, nemôžeme hovoriť, že by Gothic vodil hráča za ručičku, to nie, iba je nadesignovaný štýlom, ktorý dokáže dať hráčovi odpoveď na otázku čo robiť ďalej. Prvé kroky vedú cez prvých zabitých nepriateľov popri ceste do mesta, kde sa nájde dostatok príležitostí ako vylepšiť svoju postavu. Silnejšia postava toho viac dokáže, a dodá viac sebavedomia k preskúmaniu oblastí, na ktoré predtým hráč nestačil, pričom je ich dosť na to, aby si hráč SÁM vybral kam pôjde. „Ísť skôr do tohto mesta tu, alebo pôjdem sem, kam ma poslal quest?“ . Klasická dilema pri hraní mnohých RPG tu funguje bezchybne a hlavne motivujúco k ďalšiemu hraniu. Dá sa teda tvrdiť, že autori našli správny pomer medzi komplexnosťou/rozlohou sveta a možnosťami/schopnosťami rádového hráča (to sa nepodarilo Bethesde s ich TES ságou, čo mnohokrát prináša rôzne hádky oboch táborov, kde Gothicári nazývajú Oblivion & spol. „virtuálnou turistikou“ a druhý tábor kontruje suchým tvrdením, že Gothic je lineárna hra :) ).

#pic3#

Gothic rozhodne lineárna hra nie je a platí to aj pre tretí diel. Možnosti ako sa vysporiadať s určitým problémom je klasicky dosť, mnohokrát hra pred hráča postaví problém, ktorý ovplyvní jeho ďalšie smerovanie a je len na ňom, ktorú variantu zvolí. Počas hrania sa totiž za určitých okolností dá vychádzať s oboma tábormi. Byť „známy“ rebelov aj orkov. Lenže potom to nastane. Dve protichodné úlohy od šéfov jednotlivých táborov, ktoré sa sústredia na likvidáciu toho druhého. Pričom si treba uvedomiť, že hráčove akcie skutočne ovplyvňujú okolitý svet, preto je dobre zamyslieť sa, čo vlastne chcem? Samozrejme, zhovievavosť jednotlivých táborov ma svoje hranice, ale keď pretečie pohár trpezlivosti, tak sa zábava skončila a v oblasti nepriateľského tábora budú automatický útočiť na bezmenného. A podobne je to so všetkým. Frakcií je viac, hra však hráča nenúti mať s hociktorou nič dočinenia, hoci, je to určite výhodné z toho hľadiska, že plnenie questov je určite zábavnejšie ako levelovanie na zabíjaní príšer. O ďalších výhodách, ako sú napríklad brnenia ani nehovoriac. Znovuhrateľnosť podporuje aj možnosť stať sa paladinom, vojakom alebo ohnivým mágom. Tomu sa potom môže podmieniť aj systém, akým sa rozvíja postava. Možností je veľa, hráč si vyberá, či bude jeho postava priemerné zdatná vo všetkom, alebo sa bude uberať jedným smerom, v ktorom bude excelovať. Ako som už vyššie naznačil, systém skillov a vylepšovania doznal menších zmien, oproti vrážania bodov do jednotlivých vlastností to teraz funguje tak, že napr. boj s mečom má okrem základného, ďalšie dva stupne, ktoré sú však závislé na sile a iných štatistikách (dajú sa zlepšovať učením od trénerov/modlením pri jednotlivých sochách Beliara/Innosa, tento systém funguje s určitými obmedzeniami aj pre skilly/kúzla). Takže, v praxi to ostalo pri starom, akurát sa mierne zmenil spôsob nadobudnutia vytúženého stupňa.

#pic4#

Design herného sveta je skutočne podarený. Okrem už vyššie spomínaného „živého sveta“, ktorý v sebe zahàňa dynamickú zmenu počasia, dňa a noci, živý kolobeh života (ktorý funguje lepšie ako radiant AI), kedy ľudia ráno vstávajú, odkrútia si šichtu, idú do krčmy/k ohňu, kde sa porozprávajú s ostatnými, aby potom večer odišli do postele spať a ráno pokračovali v klasickom stereotype života. Podobne to funguje aj so zvieratami, slabší jedinci sú požieraní silnejšími, a opäť, je na hráčovi, aby sa rozhodol, či bude zasahovať do práve prebiehajúceho súboja, z ktorého by mohol vyťažiť podľa známeho pravidla „kde sa dvaja bijú, tretí víťazí“, alebo bude z diaľky nečinne pri rozbitej chatrči, ktorá nezvládla nájazdy orkov, sledovať, ako vlk zabije svoju korisť a bude si na nej pochutnávať. Určitú „uveriteľnosť“ herného sveta podporuje aj fakt, že okrem klasického „stredného“ pásma, špecifického lesmi, skalami, pasienkami atd. nám autori pripravili aj púštnu oblasť Varant na juhu, resp. v severných krajoch zasnežený Nordmar.

Technické spracovanie je asi najkontroverznejšia zložka hry. Skutočne krásna grafika, ktorá v určitých momentoch prekonáva aj nádheru Oblivionu, jediný loading počas celej hry (resp. do doby než hrdina umrie), to všetko znie ako rozprávka. A rozprávkou to aj ostane, pretože realita je krutá, väčšina z nás nedisponuje počítačom z NASA a začína pravé peklo. Určite nemôžem viniť hru, za to, že potrebuje 1 GB ramku, aby sa ako tak hýbala. Áno, hru rozbehnete aj s 512 MB, avšak 3-4 minútové loadingy a 30-60 sekundové savovanie + k tomu časté swapovanie, dávajú za pravdu názoru, že je čas na vianočný upgrade. Skutočne, Gothic nemožno strhať za to, že problematicky šľape na archaických zostavách. Doba ide rýchlo vpred a s ňou aj technický pokrok. Na druhej strane treba poznamenať, že optimalizácii herného enginu mohli venovať tvorcovia viac času. Ono, ani skutočnosť, že v deň vydania hry vyjde aj prvý patch nedáva moc veľkú dôveru v bezchybnosť hry, ale skôr poukazuje na to, že sa šilo skutočne horúcou ihlou. Zvuková stránka hry je naopak takmer bezchybná, dabingu postáv sa zhostili rovnakí herci ako minule, a tak sa fanúšikovia budú v novom Gothicu cítiť od začiatku doma. K zvukom s netreba nejako špeciálne vyjadrovať, dosahujú štandardu, na čo sme zvyklý. Naopak, pochvalu si zaslúži soundtrack, ktorý je opäť naladený na rovnakú tóninu ako jeho predchodcovia, napriek tomu je však výnimočný a má punc jedinečnosti.

#pic5#

Na začiatku som sľúbil, že sa pozriem na súboj Gothicu 3 s Oblivionom a keďže sa nám recenzia blíži ku koncu – čas práve nastal. Takže na rovinu – Gothic 3 NIE JE Oblivion-killer, to však neznamená, že Oblivion je lepší ako G3. Nie. Situácia je zamotanejšia ako sa na prvý pohľad zdá, hlavne z dôvodu iného smerovania oboch hier. To, že sú obe RPGčka, majú rozsiahle svety (či už je to menší, ale živší svet Gothicu, alebo rozsiahlejší, komplexnejší, v určitých fázach prázdnejší svet Oblivionu), neznamená, že budú v podstate rovnaké. Nie, je to skôr ako porovnávanie jabåk s hruškami. Takže sa uspokojíme s konštatovaním, že obe hry predstavujú nirvánu pre jednotlivé tábory, pričom konkurenčná hra môže slúžiť ako vhodná alternatíva a pozrieme sa na záverečný ortieľ bezmenného hrdinu.

Gothic 3 splnil, čo sľúbil. Ďalšie pokračovanie osudu bezmenného hrdinu sa nesie presne v duchu predchádzajúcich dielov, ktorých atmosférou pohltí hráča od úvodných sekúnd. Kvalitná, bohužiaľ však náročná grafika, otvorený a živý svet, ktorý žije podľa svojich zákonitostí, do detailu prepracovaný herný systém, veľké množstvo questov a s tým súvisiaca herná doba, ktorá je ešte umocnená variabilitou hry, volajúcou po opätovnom hraní, to všetko spolu tvorí chutný a osviežujúci herný zážitok, sem tam narušovaný nejakým nedostatkom (napr. keď v aréne hráč vytlačí súpera z kruhu a sám ho pri tom opustí, hra napíše, že hráč bol porazený/moby prechádzajúce cez steny/problém s quest logom, napr. ostávajúce nesplniteľné questy v logu medzi aktuálnymi atd... nie sú to časté problémy, ale v hre sa za tých X hodín aspoň raz vyskytnú). Nie, nový Gothic sa nedá hodnotiť záporne, avšak k totálnemu hodnoteniu mu chýba povestný posledný krok a skutočnosť, že stále je čo opravovať a zlepšovať. Toho sú si vedomí aj samotní autori, chystajúci tretiu záplatu, ktorá snáď posunie Gothic 3 ešte bližšie nebeským výšinám.

#tab#