Zeus

Za posledné dva roky sa na nás z dielne firmy Sierra vyvalili Cézarovia, Faraónovia a Kleopatry a božstvá starovekého Grécka v podobe hier Caesar III, Pharao, Cleopatra a Master of Olympus (Zeus). Vo svojej podstate ide o vynikajúce hry, no ich množstvo a krátky časový úsek medzi jednotlivými hrami devalvovali ich hodnotu. Je to škoda. Každá zo spomínaných gamesiek predstavuje, odvážim sa tvrdiť, niekoľko týždňov zábavy. Práve v prípade hry Master of Olympus - Zeus sa to nemalo stať, lebo ja osobne ju považujem za najkvalitnejšiu z celej série. Ale obávam sa, že trh s týmto typom hier je v poslednom čase trocha presýtený a tak hra asi nebude mať taký komerčný úspech, aký sa od nej očakával a aký by si zaslúžila.

Hráč sa prevteľuje do roly zakladateľa mestského štátu, ktorého úlohou je štát vybudovať a podrobiť si všetkých rivalov a susedov. Začína, ako inak, na zelenej lúke, s pár drachmami v mešci. Začiatočníka, toho, ktorý tento typ hier nikdy nehral, zaučí do problematiky spávy a výstavby mesta výborný tutorial. Je skutočne vynikajúci. Pretože medzi Caesarom III (a jeho nasledovníkmi) a Zeusom je veľký rozdiel, odporúčam tutorial aj pre hráčov, čo úspešne nastúpili na cisársky trón, či stali sa Faraónom. Viem o čom hovorím, pretože programátori si zo starších Zeusových súrodencov vzali hádam len pôvodnú myšlienku distribúcie tovaru a vývinu budov podľa toho, aké suroviny a služby sú pre dom dostupné a naprogramovali čosi úplne nové, s čiastočne prerobenou grafikou a zbrusu novou filozofiou.

Obyvatelia sa delia na dve vrstvy - chudobných a bohatých a títo tvoria dva druhy armády. Výrazné zmeny nastali vo filozofii budovania armád a boja, keď už hráč nie je obmedzený na obranu vlastného mesta, ale môže dobýjať (a v podstate musí) okolité mestské štáty. Zmeny nastali aj v distribúcii tovaru po meste a veľkú zmenu znamená zapojenie diplomacie do hry.

Naozaj, noviniek je toľko, že neviem kde začať. Tak hádam od základného stavebného kameňa - od obytných budov a obyvateľov. Obyvatelia sa delia na dve vrstvy - akýchsi plebejcoov, obyčajnú pracujúcu triedu. Pre tých stavia hráč domky o pôdoryse 4x4 políčka. Nič nové, povie si každý starý harcovník. Ale teraz to príde - vyššia trieda, neviem či môžem povedať šlachtici, skrátka tí čo nepracujú, tak tí sa nevyvinú z bohatých plebejcov, nie, pre nich existuje zváštna budova, akési šľachtické sídlo. Nepracujú, ale platia väčšie dane, no sú zase náročnejší na dostupnosť surovín a služieb. Dôležití sú najmä z vojenského hľadiska. Mestské štáty si nestavali vlastnú regulérnu armádu, preto to nerobí hráč ani v tejto hre, ale každý občan, každý obyvateľ mesta si pokladá za česť bojovať za svoje mesto.

No plebejci nemajú peniaze na výzbroj, preto tvoria len oddiely bojujúce hádzaním kameňov. Skutočných ozbrojencov tvoria práve bohatí obyvatelia. A teda ak majú dostatok zbraní, nebodaj aj koní, v prípade potreby vytvoria ozbrojené jednotky odhodlané bojovať za svoje mesto. Ako to prebieha v praxi? Plebejci normálne pracujú, šľachta sa zabáva, alebo čo vlastne robí, a zrazu príde nejaký útok na mesto. Hráč má na výber, či chce použiť automatickú obranu (vtedy riadi všetky jednotky, zvoláva ich do boja - počítačový generál), alebo chce sám riadiť svoje jednotky. Predpokladajme, že hráč prenechá riadenie svojich jednotiek počítaču. Mesiac pred plánovanou inváziou nepriateľov počítač nariadi mobilizáciu pre všetky bojové jednotky. Plebejci prestanú pracovať, šľachta sa prestane zabávať a zhromaždia sa pod svojimi vlajkami (každá vlajka predstavuje 8 bojovníkov) a čakajú na nepriateľa. Plebejci sú ozbrojení kameňmi a keď sa nepriateľ priblíži zasypú ho kamenným dažďom. Plebejci bojujú zbraňami, ako som spomenul, niekdy aj koňmo. Nevýhodou počítačom riadeného boja je fakt, že zvolá do boja všetkých. A tak sa kľudne môže stať, že v meste zrazu nikdo nedáva pozor na to, aby nehorelo a kus mesta počas boja vyhorí či padne, lekári nepracujú a objavujú sa choroby...

Za výhodu považujem zase fakt, že počítač vie, z ktorého smeru prídu nepriatelia a zväčša tým smerom umiestni bojovníkov. Ale nefunguje to 100%. Preto ja odporúčam riadiť bojovníkov osobobne a povolať do boja len najnutnejšie množstvo a najmä šľachticov, lebo ich pracovná sila mestu nechýba a navyše sú vyzbrojení. V neposlednom rade im hráč môže určiť rozne taktiky boja a verte, že niekedy je to dôležité (obranná taktika - systém zaútoč a ustúp, ofenzívna taktika - boj vojaka proti vojakovi...).

Ruka v ruke s bojom ide diplomacia. Má dôležitú úlohu v hre. Vhodnou diplomaciou hráč môže nadväzovať styky s okolitými mestami, uzatvárať spojenectvá a premysleným posielaním darov získavať priateľov. Tí sú potom ochotní poslať v prípade potreby armádu na pomoc či už pri obrane, alebo pri dobyvačnej vojne. Dobyté mesto sa stáva vazalom a platí každý rok "výpalné" svojmu dobyvateľovi. POZOR! Vazalom sa môže stať aj hráčove mesto a v niektorých misiách spočiatku hráč nemá inú možnosť než zaťať zuby a platiť a platiť...až kým sa nevyvynie natoľko, že môže svojho zotročiteľa napadnúť a pokúsiť sa vymaniť spod jeho nadvlády. Ďalšou novinkou v boji je aj fakt, že hráč nemusí vždy,keď na jeho mesto zaútočia nepriatelia, bojovať. Útočník dá na výber, či sa hráč chce vzdať, potom sa stane vazalom, alebo len zaplatí výpalné, alebo sa bude brániť a bojovať. To uchráni hráčove mesto pred zničením, keď z nejakého dôvodu nemá armádu k dispozícii. Priateľsky naklonené mestá a vazali sú dôležití aj v okamihu, keď sa z nejakého dôvodu hráč dostane do surovinových či finančných problémov. Môže ich totiž požiadať o pomoc a spravidla neodmietnu žiadané suroviny, či finančný dar poslať.

Samostatnou kapitolou hry sú bohovia a hlavne grécke báje a povesti. Tie posúvajú celú dejovú líniu dopredu a tak na nás prehovoria starodávne príbehy. Často na naše mesto pošle niektorý z bohov svoju príšerku (Hydru, Minotaura, Gorgonu medúzu, Cerbera, Krakena...) a tú môže zabiť len niektorý z bájnych hrdinov (Iason, Hercules...). Aby však prišiel do hráčovho mesta, tento musí splniť množstvo hrdinových požiadaviek. A príšera medzičasom ničí a terorizuje.

Dôležitou časťou hry je zásobovanie surovinami. Myšlienku, že budovy sa vyvinú podľa dostupných surovín považujem za geniálnu, ale povedzme si otvorene, v predchádzajúcich hrách to nefungovalo optimálne. Suroviny roznášali babky z trhu. Napriek tomu, že často potrebné suroviny sa v sklade nachádzali, babky ich nedistribuovali a tak sa stalo, že úroveň budov sa znížila, obyvatelia boli nútení sa vysťahovať, tým vznikol nedostatok pracovníkov, prestali pracovať výrobne, neboli poskytovené potrebné služby, čo malo za následok zníženie úrovne daľších budov...uzavretý kruh, z ktorého sa ťažko vyskakovalo. Aby sa tomuto vyhli, zmenili filozofiu trhov. Hráč môže postaviť dva druhy trhoviska. Common agoru a Grand agoru.

Líšia sa od seba počtom stánkov, ktoré sa na trh dajú umiestniť. Každý stánok je zodpovedný za distribúciu jedného typu suroviny. Funguje to skutočne dokonale. Ak si hráč dá pozor a bude mať dostatok surovín v skladoch či v potravy v sýpkach, a to bez ohľadu na vzdialenosť od trhoviska (!), nestane sa mu aby sa úroveň domov znížila. Preto dobre fungujúca ekonomika hráča nezaťažuje a on sa môže venovať iným veciam. A verte, že má čo robiť. So surovinami úzko súvisí obchod. Určite sa vám napr. vo Faraonovi stalo, že pred prístavom stáli tri-štyri lode a z toho tá tretia bola pre vás životne dôležitá. A kým sa dostala k tomu, aby vyložila svoj náklad, alebo kúpila vaše suroviny, bolo neskoro a vám niečo v meste prestalo fungovať. Poteším vás. Už sa to nestane. Pre každé mesto, s ktorým môže hráč obchodovať, existuje samostatný prístav, alebo obchodná stanica. Teda ak hráč obchoduje s jedenástimi mestami, má jedenásť obchodných miest, každé slúži jednej obchodnej ceste. Krásne sa dá takýmto spôsobom riadiť distribúcia tovaru v meste.

Hráč si môže pri výbere hry zvoliť okrem iného (iné = samostatné hry venovené len ekonomike, vojne, či len takému budovaniu mesta so všetkými prístupnými zdrojmi) zo siedmich scenárov pozostávajúcich z niekoľkých levelov. Krásne na nich je to, že hráč nezačína každý level s novým mestom, ale pokračuje v budovaní toho starého, len s novými úlohami a prípadne príšerkami :). Často sa stane, že hráč sa ocitne v úlohe vodcu kolónie a tak na chvíľu vymení "svoje" mesto za zelenú lúku, aby sa po dohraní levelu znovu do svojho mesta vrátil (ale to mesto už má svoju kolóniu, čo ho bude zásobovať...). Jednotlivé levely sú zaujímavé a príbehy v podobe akéhosi brífingu pred levelom hre dodávajú šmrnc. Úplne sa zmenilo získavanie informácií o meste, už hráčovi nepomáhajú advisori, ale napriek tomu sú všetky potrebné informácie dostupné v rovnakej forme ako v Cesarovi & spol., len sa k nim dostane z iných volieb. Aj v tomto hráčovi pomôže tutorial.

Chcel by som sa zmieniť ešte o grafike a zvukoch. Grafika si zachovala svoje čaro, milú a jemnú animáciu postáv, detailné budovy. Bohovia a príšerky sú takisto perfektné. Navyše hráč má k dispozícii omnoho viac skrášľujúcich prvkov a teda ak si dá pozor, môže mať v takom siedmom leveli prekrásne mesto s dokonale fungujúcou ekonomikou a množstvom spojencov, či vazalov. Sklamal ma však zvuk. Po zvukovj stránke je Zeus poslabší, okrem pár nahovorených textov, ktoré odznejú pri správnom kliknutí na nejakú postavičku a sem tam nejakúho zvuku simulujúceho napr. kopanie kopáčov pri ťažbe nejakej nerastnej suroviny sa nič neozve. Je to trochu škoda.

Zeus odstraňuje množstvo chybyčiek svojich predchodcov, má veľa nových prvkov, funguje to čo fungovať má a funguje to správne a ani po takmer mesačnom intenzívnom hraní som nenarazil na nejaký bug. Neostáva mi nič iné, len zložiť klobúk, ukloniť sa programátorom a konštatovať, že Master of Olympus - Zeus, je najlepší zo série a odporúčam ho každému priaznivcovi tohoto typu hier. Navyše je zábavnejší a vyslovene mám pocit, že autori si nedali za cieľ znepríjemniť hráčovi život, ale ich cieľom bolo vytvoriť zábavnú hru. A to sa im veru podarilo.