Call Of Juarez

Musím sa priznať, že prvé slovo, čo ma po inštalácií a spustení hry napadlo bolo – Oblivion. Hneď chýtam do ruky krabicu od hry a pozerám sa, že čo tam píšu o technických parametroch. Engine podporujúci najnovšie fíčúry ako pixel shaders 3.0 včetne HDR. A je to naozaj tak, je to westernový Oblivion z technického hľadiska.

#pic1#

Grafické efekty sú podobne nádherne, dokonca aj fyzika funguje podobne ako v spomínanom skvoste od Bethesdy, je veľa predmetov, ktoré môžete ľubovolne uchopiť, posunúť, zhodiť a taktiež si zajazdíte aj na koni. Juarez je síce zameraný narozdiel od Oblivionu na príbeh a keďže sa ani nejedná o rpg, je logické, že hráči nemôžu počítat s takým rozlahlým svetom, kde si každý môže ísť kam chce. Je tu však jedno Ale. Hra sa síce skladá z úrovni, minimálne v polovici sa ,ale jedná o úrovne naozaj gigantické v nádherných exteréroch plných kaňonov, prérii, útesov alebo lesov. Ruku v ruke s tým, však kráčajú vysoké hardwarové nároky a taktiež občas dosť dlhé nahrávacie doby. Ani jedno nie je bezdôvodné, v pomere grafika/hw náročnosť sa jedná o úplne logické nároky. Nahrávacie doby sú tak dlhé preto, lebo narozdiel od Oblivion, kde je nahrávanie prostredia postupné na skoro každom kroku, Juarey ide na to presne opačne – celú úroveň načíta dopredu a v tých obrovských priestoroch sa často nestretnete s jediným loadingom.

No to je síce pekne, ale čo teda príbeh a náplň hry, že? Bill Candle je mladík polosirota, v detstve bitý nevlastným otcom a s reputáciou obyčajného darmožráča povaľača. Ono Billy aj keď pracoval, šikana, posmešky a ponižovanie mu určite nepomôžu. Preto sa túlal, pokúšal sa nájsť poklad a spoznal jedno dievča do ktorého sa tak trochu zamiloval, bohužial jej otcovi sa nepáčilo, že Billy je nemajetný polomexičan a tak sa po dvoch rokoch vracia do skôr diery ako mestečka s paradoxným názvom Hope, aby prišiel za svojou matkou a nenávideným nevlastným otcom. No ale udalosti sa začnú diať rýchlosťou padajúceho domina a Billy stojí nad svojimi zavraždenými rodičmi pred očami reverenda Raya, brata svojho nevlastného otca a bývalého pištolníka. Ten je hneď presvedčený o Billyho vine a chystá sa ho expresne poslať do záhrobia. Začína sa hra na mačku a myš a do cesty sa nakoniec pripletie aj nejaký ten poklad.

#pic2#

Hráč sa nezhostí len roly mladého utekajúceho Billyho, ale aj svojho prenasledovateľa Raya. Tým nám hneď autori ponúkajú dva štýly hry, za Raya je to v podstate klasická arkádová FPS, kde sa hráč snaži prestrielať protivníkmi. Reverend má aj veľmi účinnú špecialnú schopnosť, založenú na bullet time, ide o rýchle vytiahnutie koltov a strielanie nepriateľov v spomalenom tempe až kým sa mušky obidvoch zbraní nespoja, počas tohto spomalenia sa hráč nemôže pohnúť z miesta, takže jednoduche postavenie sa hocikde a použitie schopnosti za účelom anihilácie všetkých zúčastnených oponentov tu nefunguje, predsalen oni nestoja, sú len spomalení a taka strela z brokovnice riadne zabolí.

Keďže Billy je takpovediac greenhorn, ( ako sa nováčikom hovorí na divokom západe ) jeho prežitie a úspech v hre spočíva v schopnosti dobre sa schovávať, plížíť a dostať sa na miesta kam sa len tak niekto nedostane. K tomu mu pomáha aj jeho zručnosť v používani biča nielen ako zbrane, ale aj ako prostredok na presun na ťažkodosiahnuteľné miesta. Nie je tajomstvom, že Billy sa v priebehu hry naučí aj používať luk.

#pic3#

Samotný scenár obsahuje westernové osvedčené nápady ako prepadnutie vlaku banditmi, nahánanie dostavníku na koni, prechádzanie starou, opustenou ( až na tých banditov ) baňou alebo hlboké kaňony s krutými indiánmi číhajúcimi na vrcholkoch ( mierumilovný indián je v hre až jeden ) a tak ďalej. Samozrejme, čo by boli prérie bez typickej hávede ( banditi a indiáni sa nerátaju) , tešiť sa môžete na vlkov, štrkáčov, orla, zajacov alebo veľkých pavúkov, ktorí napomáhajú celkovému hernému zážitku.

Pod hrubou vrstvou osvedčených ale stále zábavných úloh typu vystrielaj/nepozorovane sa preplíž ( záleží od postavy ) dostane sa hráč aj do originálnych situácií ako splavenie nebezpečnej rieky, strielanie zajacov lukom, získanie orlieho pierka z vrcholku útesu, hasenie vody, klasické pištolnícke duely a podobne. Takéto situácie robia zážitok z hry uveriteľnejší po tom, ako vo väčšine hier hrdinovia nejedia, nespia a nechodia na záchod.

Aby však uši neboli úkrátene oproti očiam, celou hrou nás sprevádza štýlova gitarovo-orchestrálna muzička zapadajúca do prostredia divokého západu, aj keď nutno podotknúť, že žiadny Ennio Morricone to nie je.

#pic4#

Na záver si sám položím otázku a zároveň si na ňu odpoviem: Čo ja na tej hre tak dobré a výnimočné, že si vyslúžila tých 85% ?

Jednoznačne tá noc, ktorou sa Billy plíži okolo banditov čakajúcich na vlak a zásobujú hráča úsmevnými hláškami. Reverendova nahánačka dostavníku spestrená prestrelkami, alebo východ slnka nad zvetranými kopcami, týčiacimi sa nad pokojnou riekou, jemne tečúcou lesnatou krajinou, zatiaľ čo na oblohe krúži orol a sleduje nič netušiace zajace. Westerny, ktoré ste prežívali s hrdinami v televízií alebo kine, môžete prežit teraz ( takmer ) na vlastnej koži a za tých sedem stoviek je to viac než lákavá ponuka, navyše pre ľudí ktorým moc angličtina nehovorí sú všetky texty v hre preložené do češtiny. Ostáva už len podotknúť, že hra obsahuje nie príliš obľúbenú ochranu StarForce.

Je veľmi málo hier odohrávajucich sa na divokom západe. Ešte menej ich je kvalitných.

#pic5#

Okrem základných princípov hrateľnosti ako sú ovládanie, vyladenie bugov, grafické spracovanie a podobné je práve atmosféra to, na čom westernové hry stoja a padajú. Slovo atmosféra je dnes v mnohých hrách cudzí pojem, našťastie práve recenzovaný Call Of Juarez je jednou z výnimiek. Autori z poľského Techlandu odviedli svoju prácu takmer na výbornú a zaslúžia si nielen dvojitú whiskey ,ale aj pozornosť hráčského publika.