True Crime: New York City

Grand Theft Auto určite patrí medzi míľniky herného priemyslu. Úspech, ktorý táto hra zožala vyvolal v mnohých zmiešané emócie, medzi inými aj túžbu, závisť. Túžbu, dosiahnuť podobný úspech, priživiť sa na skvelom nápade. Tak to už vo svete chodí. Úspešný nápad však automaticky nezaručuje úspech, o čom by vedeli rozprávať aj vývojári hry True Crime: New York City.

#pic1#

True Crime: New York City (ďalej TC:NYC) je pokračovaním hry True Crime: Streets of L.A.. Obe hry majú spoločný námet, značne odkopírovaný od konkurenčného GTA, obohatený o pár prvkov. V prvom rade, v TC sérii sa hrá za „správnu stranu“, teda za policajta (z ktorého si však počas hrania môže urobiť zápornú postavu). Nebudem tu rôzoberať pôvodný diel, pretože všetko ostalo prakticky totožné, takže to čo sa dočítate o TC:NYC si môžete dosadiť aj k TY:SLA. Jediné, čo k prvému dielu poviem, je že dopadol lepšie ako jeho nasledovník.

#pic2#

Podobne ako v GTA:SA aj v New York City sa bude hrať za postavu čiernej pleti (náhoda?). Marcus Reed bol v mladosti zapletený do rôznych bojov medzi gangmi, avšak nakoniec sa z neho, aj zásluhou detektíva Terryho Higginsa, stal dobrák policajt. Počas svojho úvodného prípadu však Terry prichádza o život a ďalší z rady klišéovitých príbehov môže začať. V skratke povedané – Marcus sa bude snažiť vypátrať, kto stojí sa Terryho smrťou. Bohužiaľ príbeh je predvídateľný, takže na nejaké dramatické momenty sa tu nehrá.

#pic3#

Je logické, že piliere hrateľnosti TC sú založené na tom, čo predviedla sága GTA – jazdiť po veľkomeste, bojovať so zločincami, sem tam vyriešiť okrem hlavného aj nejaký vedľajší úkol. Zabíjať čas potom pomáhajú aj špeciálne policajné úlohy (ček ček tam a tam došlo k tomu a k tomu, hliadky v okolí vyriešte to ček ček), ktoré sa náhodne generujú a opakujú, čím po čase prestanú byť zaujímavé. Nerád sa opäť opakujem, avšak to čo funguje v GTA neznamená hneď, že to bude fungovať aj inde. Začneme od jazdenia. V TC sú prístupné rozdielne vozy, medzi nimi aj motorky, bohužiaľ však hra trpí špeciálnym syndrómom fyziky krabice. Čo to asi znamená? Autá sa ovládajú problematicky, uspokojivo s nimi manévrovať je takmer nemožné a pri zrážkach sa správajú nerealisticky. Doteraz si spomínam ako som nabúral do autobusu, ktorý sa následne raz pretočil a následne sa cca minútu kolísal z jednej strany na druhú. Všetky vyššie uvedené fakty logicky ovplyvňujú aj celkový zážitok z jazdenia, ktorý nie je až na výnimky príliš zábavný, teda presný opak toho čo bolo v GTA. Ani realisticky spracovaný New York zložku jazdenia nezlepší, väčšina ciest (okrem parku) pôsobí stereotypne. Kto si myslel, že „pešia“ zložka dopadne lepšie sa mýlil. Ovládanie klávesnica + myš je na hranici hrateľnosti, hlavne z dôvodu zlej intenzity myši. Ovládanie teda emigruje iba na klávesnicu, kde Marcus pomocou jedného tlačítka automaticky zamieri na jedného z nepriateľov. Pohyb, zamierenie, streľba. To všetko stále dokola. Priemerná AI tiež nepomáha dosiahnuť pocit výzvy. Bojová zložka (boj na blízko) vychádza z trojice ako víťaz, hoci opäť to nie je žiadna sláva. Dve tlačítka pre boj, nejaké to kombo, no dá sa s tým prežiť. Misie pozostávajú z kombinácie jednotlivých zložiek, presun z miesta A na B, boj (či už na blízko, alebo so zbraňami) s poskokmi a na konci dôležitá postava, ktorá posunie príbeh ďalej... A samozrejme je tu zastúpený aj rozvoj Marcusa a jeho smerovanie k zlému alebo dobrému policajtovi podľa jeho činov.

#pic4#

Okrem hlavného príbehu sú pre zábavy chtivých hráčov pripravené sekundárne misie, ktoré zadávajú tzv. informátori, jazda taxíkom, pouličné závody, alebo už vyššie spomenuté policajné úlohy. Ponuka bohatá, bohužiaľ nič, čo by sme tu predtým nemali. Určite však jedna z kladných vlastností TC.
Technické spracovanie bohužiaľ dopadlo hrozne. Má na tom fakt hlavne to, že NYC bol primárne vydaný pre konzole, a port na PC prebehol pravdepodobne horúcou ihlou. Ako inak vysvetliť, že hra s grafikou mierne lepšou resp. totožnou ako GTA SA sa nedokáže poriadne hýbať na pre potreby hry (za normálnych okolností) postačujúcom stroji. Rýchly scan internetu následne ukázal, že som nebol jediný s týmto problémom. Presný opak ku grafickému spracovaniu je zvuková zložka, kde hlavne soundtrack patrí medzi to najlepšie v TC a bude spríjemňovať cestovanie z miesta A na miesto B. Keďže si True Crime vyslúžil rating 18+, nemuseli sa tvorcovia v ničom obmedzovať a „tvrďasovi“ Marcusovi nabalili zopár šťavnatých hlášok, ktoré bude s radosťou opakovať a ktoré budú dávať za pravdu dospelým, že toto hra pre malé deti nie je.

#pic5#

Zhrnutie vyššie povedaného (resp. napísaného) by sa mohlo zdať vcelku jednoznačné. Kritikou nabitá recenzia však neskončí hodnotením 10% s verdiktom „najhorší klon GTA“. Nie, hrá má aj svoje kladné momenty, bohužiaľ ju ruinuje nedotiahnutá robota do konca. ažko povedať čo je príčinou toho, že Activision predáva produkt, ktorý by som sa nebál nazvať betaverziou. Hrozná optimalizácia, fyzikálny engine, nedotiahnuté ovládanie mi určite dajú za pravdu. Na druhej strane je však TC:NYC v určitých momentoch celkom zábavná hra, so sľubnou hracou dobou. Určite však nie je pre fajnšmekrov, tých by odradili vyššie spomenuté nedostatky. Fanatickí uctievači všetkého, čo sa podobá na GTA a nenároční obyčajní hráči by však mohli nájsť v TC:NYC hru, pri ktorej strávia pár večerov.

#tab#