Icewind Dale

Bladurs Gate

Icewind Dale Výrobca Black Isle Distribútor Bioware Procesor P-200 Pamať 16 MB HDD 400 MB Systém WIN 9x Akcelerátor Nie Multi play Áno Typ Hry RPG Maximálne výborné RPG 90% Kupujte tu: PC, PSX, DVD ...

Icewind Dale, keď sa povie toto dvojslovie, tak určite každého napadne Baldur’s Gate. Vlastne je to úplne prirodzená reakcia, pretože Icewind Dale nielenže používa ten istý engine(tzv. infinity engine), ale sa aj odohráva v tej istej ríši a to Forgotten Realms. Ešte presnejšie dej sa odohráva na sever od Sword Coast-u, kde sa nachádza bájny Baldur’s Gate.

Ale naspäť ku Icewind Dale(ďalej iba ICW), o ktorom si určite veľa ľudí myslí, že je to len nejaký strategický ťah pre získanie maxima z prakticky už pominutého … Ale nemajú až tak pravdu. Teraz v prvom rade by som sa mal venovať už predsa len ICW, ale ešte predsa sa len trochu povŕtam v rozdieloch týchto dvoch veľmi podobných diel.

Presný opak sa prejaví hneď na začiatku, kde si vytvoríte si vytvoríte všetkých šesť postáv, s ktorými budete “kántriť” všetky možné a nemožné potvory, má to svoje výhody, ale aj nevýhody, tieto postavy s vami, ale nemusia zostať až do konca, hocikedy možete vyhodiť nejakého neschopného druida a vytvoriť si za neho náhradu, táto postava začne síce s nulovou zkúsenosťou, ale rýchlo sa jej na úkor ostatných postáv dostane na “normálnu” hodnotu.

Je to zaujímavé, ale prečo sa postavy nemôžu importovať z BG, to nepochopím. Bolo by to oveľa lepšie pretože ak ste získali v BG maximálnu experience už v polovici hry, v ICW ju ledva dosiahnete keď porazíte hlavného bossa. To sa dá vyriešiť jediným spôsobom, a to takým, že si na konci hry exportnete postavy a importujete ich na začiatok hry. Ale komu by sa chcelo ešte raz prechádzať tú istú hru.

A tu je aj druhý hlavný rozdiel medzi BG a ICW, kým v BG ani poriadne neviete či plníte hlavný quest, alebo nejaký subquest, čo bolo pekne zdĺhavé a zároveň aj veľmi neprehľadné, pretože ste robili viacero menších questov, ktoré viedli k vyriešení nejakého hlavnejšieho questu, ale pritom ste ani nemuseli robiť hlavný quest, to bolo niekedy vážne niekedy až deprimujúce. Ja osobne som prešiel BG až na tretí krát, ale spať ku ICW. Už z predchádzajúcej vety vyplýva, že ICW má o niečo jednoduchší dej, ktorý sa drží v jednom celku, takže stále plníte hlavné questy, preto sa celá hra nachádza len na dvoch CDs. Týmto sa autori tupému prechádzaniu po mapách, na ktorých absolútne nič nie je, ale hráč cez ňu už zo zásady musí prejsť(zdravím BG).

Čo je veľmi dobré je samotný dej, je ukrutne pútavý a hráča chytí po niekoľkých minútach, mňa osobne chytil už po dokončení intra, ktoré je veľmi zaujímavo spracované(podobným spôsobom sú spracované aj ostatné animácie) a to vo forme knihy, ktorou pútavý rozprávač prechádza. Dej je trochu viac zamotanejší a prepracovanejší v porovnaní s BG.

To čo ma uchvátilo po prvom spustení je hudba, ktorá úplne zapadá to tohoto štýlu hier. Pesničky nie sú síce dlhé a keď skončí už sa neopakuje pokým znova nenaloadujete mapku, ale ináč je úplne namakaná, keď ste počuli hudbu k BG tak si predstavte, že rozdiel medzi hudbou v BG a ICW je asi taký ako medzi Backstreet Boys a Straussom. Ďalšia uchvacujúca vec sú pozadia respektíve mapky, na ktorých sa hra odohráva, sú proste božské. O grafike by sa kľudne mohla zapísať celá stránka a stále by to nebolo všetko. Nádherné pozadia sa dajú prirovnať ku vrcholovej špičke, toto riešenie sa mi pozdáva oveľa viac ako iné terajšie hry, ktoré majú úchvatnú 3D grafiku(kde sa to hrabe na ručne kreslené pozadia z ICW), ale na ich plynulý chod je potrebný minimálne PIII-600 s dobrou grafickou kartou, a ani tak sa nevyrovnajú ručne kresleným mapám.

Určite si neviem predstaviť hviezdnu pozorovateľňu elfa Gelaritha spracovanú inak ako je tu. Čo sa týka textu v hre, je ho požehnane. Zo začiatku som poctivo čítal všetky dialógy, ale v neskorších pasážach hry som sa pri niektorých nepodstatných textoch pristihol ako znudene odklepávam, z toho vyplýva, že som často nevedel čo mám robiť, ale našťastie je tu veľmi pomocný denník, ktorý zapisuje všetko potrebné. Mimochodom používaná angličtina už nie je tak staroveká ako v BG, čo je len dobre. Nájde sa tu však aj jeden bonbónik pre ozajstných “masochistov“ a to následovný: v každej knižnici sa dá nájsť nespočetné kvantum príbehov, ktoré vôbec nesúvisia s dejom, proste len také nepodstatné doplnenie, ale hezký. Jediné čo sa dá hre vytknúť je prílišná obtiažnosť, aspoň zo začiatku je hra ku hráčovi dosť krutá, čo ale hneď pominie akonáhle získate nejakú tú skúsenosť hra vás úplne pohltí a nepustí vás kým nezahliadnete záverečné outro.

To je iba dobre, lebo v poslednej dobe sme tu mali zopár titulov, ktoré zaujali na prvý pohľad, ale na druhý to vlastne bolo všetko to isté a prakticky žiadna originalita. Napríklad také Diablo2, pekná hra, ale po pár hodinách mi to skôr pripadalo ako keby som nehral RPG hru, ale skôr si ničil myš a hlavne ukazovák, bolo to len samé trieskanie bez akéhokoľvek náznaku typických črtov pre tento druh hry, takže…

Čo povedať na záver? Hádam by som mal len pochváliť poctivo odvedenú prácu autorov, ktorí sa vážne snažili. Položme si vlastne jednu otázku. Nebolo by lepšie porovnávať ICW s BG2. Myslím, že ak niekto chce zábavu na asi dva týždne tak ICW priam odporúčam, dá sa to aj nazvať RPG bez zákysov, ale ak niekto chce blúdiť(nič proti) v komletnom svete tak bude asi lepšia voľba Baldur’s Gate 2. Poznámka autora: hranie tejto hry spôsobuje závislosť a môže poškodiť vás a vaše okolie!J!