Prey

Všetko sa to začalo v malom bare kdesi v indiánskej rezervácii. Tommy bol vyslúžilý vojak, teraz mechanik, príslušník indiánskeho kmeňa Cherokee, ktorý chcel začať nový život so svojou priateľkou Jen pracujúcou v bare nový život mimo rezervácie. Tak ako Jen aj vačšina iných ľudí by bola na kultúrne a duchovné dedičstvo svojich predkov hrdá, nie však Tommy, ktorému liezol na nervy aj jeho starý otec, hlboký šamanský tradicionalista. Tommy práve zažíval jeden z tých sivých dní, keď sa zrazu niečo stalo, televízia prestala ísť, naskočil monoskop a núdzové vysielanie, ďalšie udalosti nenechali na seba dlho čakať. Strecha sa otvorila. Záblesky zeleného svetla a o chvílu sme už prípútaní na vesmírnej lodi pozostávajúcej z moderných technológii a zároveň biologických materiálov rôzneho typu slizkosti. Giger by bol rád. Po chvíli je Tommy voľný a jeho úloha, teda vaša úloha je záchraniť Jen a vypadnúť čo najskor sa to dá. Predsalen obyvatelia Sféry, ako sa vesmirný organický koráb nazýva, nie je práve priateľsky naladené voči ľudom a je teda isté, že na čaj o piatej vás zrovna nevolajú. Samozrejme v priebehu hry sa ukáže, že tá záchrana vôbec nie je jednoduchá a objaví sa aj zopár príbehových zvratov.

#pic1#

Jadrom FPS vždy bola (a asi aj bude) akcia a level design. Milovníkov nie-až-tak-realistickej bojovej vravy poteší dynamické tempo akcie v rukách som siedmymi rôznymi „klasickými“ zbraňami v nezvyčajnom kosmetickom kabáte a poväčšinou dvoma módmi strelby. Čo si pod tými zbraňami predstaviť? V podstate su všetký napoly organické a napoly anorganické, aj keď nájdu sa aj čisto organické ako malé zelené pavúky používané ako granáty. Príkladom na kombinovanú zbraň môže byť samopal klasických high-tech proporcí s prisatým organizmom fungujúcim ako granátomet a nie nepodobným zárodku Gigerovského aliena. Niekto by si mohol povedať, že sedem zbraní je málo, ale k hraniu to bohato stačí, hlavne preto, že sa nehrá štýlom „používam túto zbraň len kým si nenájdem lepšiu“ ,ale všetky zbrane si počas celej hry nájdu svoju chvílu.

#pic2#

Nielen bežnými zbraňami je akčný hrdina živý, ale občas si musí proti presile pomôcť aj nejakým tým špeciálnym trikom, aký druhá strana barikády nepozná. V prípade prey sú to triky hneď dva, aj keď úzko súvisiace. Prvou je takzvaný ghostwalk, čo je vystúpenie vlastného ducha vybaveného špeciálnym lukom z tela. Bohužial jedinou funkciou tak sľubného nápadu, je prístup na inak nedostupné miesta (napríklad prechod cez silové pole) a následné uvoľnovanie prekážok brániacich vašemu hmotnému ja v ďalšom postupe. No a druhý nekalý trik na vašich nepriateľov je vaša relatívna nesmrteľnosť. Áno čítate správne, nepotrebujete na to žiadne cheaty. Ide o to, že smrťou tak ako ju poznáme z iných hier hra nekončí obrazovkou game over, mission failed a podobne ale Tommy sa v jeho ghost podobe dostáva do „večných lovíšť“ plných duchov výzerajúcich ako lietajuce chobotnice a streľbou do nich si doplníte život a energiu do ghostwalk módu a pokračujete od miesta kde vás zabili. Toto nemilosrdne znižuje náročnosť celej hry a napriek tomu, že ide o originálny nápad, je na hráčoch samotných či je to klad alebo zápor. Mne to vyslovene nevadilo, ale bol to skôr zápor, lebo s poklesom náročnosti sa znižuje aj výzva hráčom.

#pic3#

Každá novšia akčná hra obsahuje nejakú tu pasáž v nejakom tom viacej či menej otrepanom vozidle a prey nie je výnimkou. Zalietate si v klasickom sci-fi vznášadle, z ktorého sa vám občas naskytne aj pohľad na vašu rodnú planétu, treba však dodať, že z prvkov, ktoré tvoria zmes pod názvom Prey sú pasáže v tom miniatúrnom vesmírnom plavidle jediné čo sa mi prejedli a vôbec by teda nebolo na škodu keby ich bolo menej.

Čo je však tým najvačším lákadlom a zároveň odlišnosťou Preyu od ostatných strielačiek?

Jednoznačne level design, samozrejme je to stále (ako každá iná FPS, čsť výnimkám ak nejaké existujú) lineárne ale za to konceptuálne veľmi osviežujúco spracované. O čo teda ide? Portály. Veľa portálov. V podstate skoro na každom kroku je nejaký ten portál, ktorý môže byť umiestnený na rôznych miestach či už ide o strop, stred miestnosti a podobne, hlavné je to, že napriek tomu, že v podstate „len“ plní funkciu originálnejších dverí, dá sa medzi miestami cez portál plynule (bez loadingov) prechádzať a využívat portály v svoj prospech, alebo s nimi občas vyriešiť nejakú tu jednoduchú logickú hádanku (tie často zaťahujú do seba aj manipuláciu s gravitáciou, ale ničoho náročneho ako z Mystu sa báť nemusíte, kedže sme stále v FPS) , ale to je asi tak všetko. Vyzerá to tak, že autori zastali na pol ceste a určite mohli navodiť situácie, kde by sa prestrelky odohrávali cez portály (takých situácií je v hre absolútne minimum) ,napriek tomu je to však osviežujúci prvok v súčastnosti nehorázne stagnujúcom leveldesigne.

#pic4#

Čo sa však autorom podarilo spracovať o poznanie lepšie ako portály je gravitácia. Preč sú tie časy, keď gravitácia účinkovala ako v našom každodennom živote (pochybujem, že niekto z čitateľov je astronaut). Vývojari z Human Head Studios na to išli inak a do hry zabudovali rôzne tlačidlá, do ktorých keď strelíte sa stena alebo strop na ktorej sa nachádzajú stanú okamžite podlahou, čo slúži ako slušný podklad pre už spomínané logické hádanky alebo rôzne umiestnenia východov pre postup ďalej. Ďalšie využitie gravitácie je v takzvaných gravitačných chodníkoch, ktoré si poväčšinou musí zapnúť sám Tommy. Ich využitie môže vyústiť k takým situáciam ako ostrelovanie nepriateľov zo stropu a podobne. Gravitácia a systém portálov sú však len špičkou ľadovca ojedinele precízne, originálne a zároveň kvalitne spracovaného leveldesignu, ktorý sa nedokáže popísať v recenzii , ale jednoducho ho treba zažiť.

Keď ešte k tomu pridáme rôzne typy nepriateľov od lovcov podobným predátorom z Aliens vs. Predator cez originálnejšie kúsky ako vajíčko-slizoidné psy, duše detí posadnuté zlými duchmi, alienmi s jetpackom a podobne až po herne prevarených arachnoidných mutantov (prečo si všetci vývojari akčných titulov myslia, že každá akčná hra potrebuje nejakého toho pavúkovca ked ide o tak otrepané potvory?) alebo ine typy mutantov a jašteroidných utočných „psov“ je si z čoho vyberať. Na rôznorodosť nepriateľov si nemožno sťažovať, na ich neoriginalitu však už áno.

#pic5#

Všetky tieto vymenované, ale aj nevymenované prvky nám dávaju to čo chceme a pri hraní počítačových hier najviac vyžadujeme – hrateľnosť a atmosféru. Atmosdéru, ktorú si hra drží po celých ôsmych hodín hracej doby. A to je asi ten najväčší zápor celej hry, človek sa konečne do nej poriadne „zažerie“ a zrazu tu má záverečné titulky.

Ak ste milovníkom arkádových FPS v štýle 90. rokov keď sa AI nesnažila hrať výraznú rolu (a AI v prey nie je nič výnimočné zároveň však nič hrozné) ,ale išlo v prvom rade o dynamické tempo hrania a zároveň hra ponúka osviežujúci leveldesign kombinujúci Gigerovské sci-fi a indiánske prvky v ríši predkov kam sa párkrát počas hry Tommy pozrie nemáte čo riešiť a pustiť sa do hry. A ak vás táto (alebo iná) recenzia nepresvedčila, vyskúšajte demo, ktoré vám v správnej miere ukáže čo od prey môžete očakávať.