Nočná hliadka

Klasický scenár. Úspešná kniha, filmové prevedenie a napokon herná realizácia. Známe to postupy ako „vycucať“ úspešnú značku. Dnes v hlavnej úlohe Nočná hliadka.

#pic1#

Na úvod by bolo vhodné zoznámiť rádového čitateľa s určitými reáliami. Začneme teda od piky. Nočná hliadka je známa literárna trilógia od ruského autora Sergeja Lukjanenka, hoci, musím sa priznať, som sa s ňou ešte nestretol a podobne ani s jej filmovým spracovaním. Preto prosím fanúšikov ságy, aby ma za prípadné nezrovnalosti nekameňovali. V hernom prevedení je Nočná hliadka taktická stratégia s ťahovými bojmi a RPG prvkami, ktoré majú za následok rozvoj postáv. Nerád by som, aby ďalší odstavec vyznel ako trápne suplovanie funkcie manuálu, avšak pre potreby recenzie je nevyhnutné, aby potencionálny zákazník vedel s čím bude mať do činenia.

#pic2#

Autor vo svojich knihách vytvoril realitu, kde okrem normálnych ľudí existujú aj tzv. „Iní“. Tí vyzerajú rovnako ako všetci ostatní, avšak v sebe ukrývajú špeciálne schopnosti. Podobne ako v rozprávkach sa potom títo „Iní“ delia do dvoch skupín. Na dobrých a zlých. Dobrí, (inak nazvaní „Svetlí“) kontrolujú kroky zlých (= Temných) pomocou Nočnej hliadky, naopak zlí majú na rovnaký účel Dennú hliadku. Keďže kedysi v minulosti strety oboch skupín spôsobili takmer vyhubenie ľudstva, bola spísaná dohoda, ktorú musia dodržiavať. A na to dohliada posledná strana na bojisku, Inkvizícia... Nič zložité, ale dobre vymyslené. Prepojenie týchto faktov s príbehom hry je viditeľné už od začiatku hry, kde je hlavný hrdina mierne mimo, čo sa týka vecí okolo neho. Podobne je na tom aj hráč, pokiaľ sa so svetom Nočnej hliadky stretáva po prvýkrát. Našťastie sú určité základy vysvetlené už počas úvodnej misie, ktorá zároveň plní funkciu tutoriálu a počas ktorej je hráč postavený pred voľbu. Bohužiaľ voľba sa netýka možnosti vybrať si, za ktorú stranu bude hlavný hrdina bojovať (v tomto smere ostáva Nočná hliadka pevne verná názvu). Vyberať sa bude špecializácia – čarodejník, mág alebo vlkolak? Hoci je v klasických RPGčkách rozdiel medzi mágom a čarodejníkom takmer minimálny a ide v podstate o tie isté povolania s určitými rozdielmi, v NH to je inak. Mág je klasickou „kúzelníckou“ postavou, ktorá svojimi kúzlami spôsobuje škody (na báze energie alebo života) nepriateľom. Oproti tomu čarodejník sa sústredí na manipuláciu s klasickými predmetmi, ktoré dokáže „povzniesť“ na vyššiu úroveň. Napr. z klasického jablka vie vyčarovať magické, ktoré dopåňa život, alebo z tabuľky čokolády „doplňovač“ energie. Vlkolak je klasický bojový charakter, ktorého sila pramení hlavne z možností premieňať sa na zviera, kedy dokáže urobiť viac škody ako v ľudskej forme. Hráč si logicky môže vybrať len jednu špecializáciu, avšak zastúpenie ostatných je možné vďaka prítomným spolubojovníkom.

#pic3#

Samotný príbeh nechcem moc rozpitvávať, snáď len spomeniem, že je tam zopár zaujímavých zvratov. Čo sa týka štýlu rozprávania deja, tak to je realizované prostredníctvom in-game animačiek. Prakticky celá hra sa skladá zo striedania spomenutých animačiek a súbojov Nočnej hliadky s Temnými. Boj, boj, animačka, boj, boj, boj, animačka a to stále dookola. V „spolupráci“ s najväčším nedostatkom hry – prakticky rovnakými bojmi, spôsobuje nepríjemný pocit stereotypu. Ono, boje sú stále o tom istom, zlé rozloženie akčných bodov na pohyb určuje prakticky iba jeden štýl boja – stáť a kúzliť, resp. s vlkolakom útočiť (keďže ja súper stojí a nemanévruje) až dokedy sa neminú všetky akčné body a potom predať slovo súperovi. Prvých pár bojov má nepopierateľné kúzlo, ale potom sa to začne stále opakovať, ten istý scenár. Hoci reálie Nočnej hliadky umožňujú iným používať aj inú realitu, tzv. Šero, jej prítomnosť hru degraduje, pretože sa prakticky všetky boje odohrávajú tam. Postavy z bojov získavajú skúsenosti, ktoré im postupne zvyšujú úrovne (systém úrovní je samozrejme podľa NH) a tak dávajú možnosť učiť sa nové kúzla, ktoré sú podľa použitia rôznych kategórii. Útočné, obranné, očarovávacie... Bohužiaľ ani variabilita kúzel nepomáha zabezpečiť väčšiu rozmanitosť bojov.

#pic4#

Technické spracovanie je na slušnej úrovní. Použitý engine z hier Silent Storm je už síce dýchavičný, ale nejaké väčšie nedostatky, okrem určitej rozmazanosti som nenašiel. Snáď len väčšie hardwarové požiadavky. Hra sa mi na AMD XP 2200+, 512 Ram, R9600 Pro plynulo hýbala až po znížení detailov, resp. vypnutí určitých grafických nastavení. Lepšia optimalizácia by určite pomohla. Hudba a zvuky sú na veľmi dobrej úrovní, zvuková slučka, ktorá hrá v pozadí bojov je chytľavá a dobre podkresľuje atmosféru. Dabing postáv je tiež v poriadku, akurát postavy znejú až príliš anglicky, možno by to chcelo trochu viac povestného ruského prízvuku (niektoré postavy ho majú), keďže sa hra odohráva v Moskve. Priaznivcom filmu poteší, že dabingu sa zhostili príslušní herci. Hra u nás vychádza v lokalizovanej českej verzii, konkrétne, lokalizované sú titulky a manuál (ten je v slovenčine) a myslím, že preklad hry sa podaril. Nejaké nezmysly som počas hry nepostrehol. Technické okienko ukončím konštatovaním, že hrá obsahuje STARFORCE, takže kto máte z tejto ochrany strach, nehovorte, že sme vás neupozornili :)

#pic5#

Suma sumárum je Nočná hliadka celkom dobrá hra. Brány k vyšším stupienkom si však hra zatvorila sama obmedzenou hrateľnosťou a spolusúvisiacim stereotypom. Naopak, reálie zo sveta Iných hre pomáhajú a pravdepodobne bude najväčšia skupina zákazníkov práve z radov fanúšikov. Predsa len, ponuka zažiť na vlastnej koži (hoci obmedzene) to, o čom dovtedy mohli len čítať je silné lákadlo. Takže s chuťou do boja.

#tab#