Spellforce 2: Shadow Wars

Pôvodný Spellforce dal svojho času vzniknúť menšiemu problému. Aký žáner to vlastne je? Prevládajú RPG alebo RTS prvky? Autori to napokon vyriešili svojsky a tak v kolónke „žáner“ svietilo „RTS/RPG“. Teraz tu máme Spellforce 2, ktorý sa honosí podtitulom „Shadow Wars“ a ambíciami pokoriť prvý diel. Podarilo sa mu to?

#pic1#

Pre neznalého čitateľa môže byť úvodný odstavec mierne metúci, preto túto časť recenzie vyhradím na zoznámenie s hrou. Ako som už spomenul, hra je mix RTS a RPG prvkov a ako to už býva keď sa miešajú hrušky s jablkami – výsledný produkt môže mať nádych chuti oboch zložiek, nikdy však nedosiahne výraznú, takmer totožnú chuť každej z nich. Nie, že by to bolo na škodu. Prevedené do hernej reči – kombinovanie žánrov ma za následok zjednodušovanie určitých prvkov. V praxi to vyzerá nasledovne. RTS časť je postavená na základných mechanizmoch – máme centrálu, ktorá produkuje panákov, tí zbierajú suroviny, ktorých počet je 3 (oproti nejakým 7 z pôvodného SF), potom sa postaví minimum základných budov na výrobu bojových jednotiek, sem tam sa čosi upgradne. K dispozícii sú aj farmy na zvýšenie počtu jednotiek v danom momente a obranné veže. Na prvý pohľad to vypadá, že nič nechýba a je to aj tak. Lenže na pohľad druhý hráč zistí, že iné stratégie, majú viac budov, viac jednotiek, obecne, viac všetkého. Toto zjednodušenie určite nemožno považovať za zápor – RTS časť je postavená tak, aby hre vyhovovala a to aj plní.

#pic2#

Podobne aj RPG časť. Je tu vývoj postavy, sú tu skilly/kúzla, stále lepšie a lepšie predmety sa tiež dostali do hry a ani na questy a side-questy sa nezabudlo. Lenže celé to pôsobí takým Diablo-like dojmom. Partička hrdinov behá po mape a killuje všetko, čo sa pohne, popritom plní questy, ktore sú prevažne robené štýlom „choď do miesta B a potom sa vráť do miesta A“. Plnenie questov prináša drahocenné experience points, ktoré sa podieľajú na zvyšovaní úrovní hlavného hrdinu. Nová úroveň pred hráča postaví zložitú úlohu – kam investovať skill point? Ponúka sa cesta bojovníka alebo mága, pričom každá cesta obsahuje strom skillov, ktoré sa postupne odomykajú. Aby som to zhrnul – RPG časť = Diablo bez atribútov (nič také ako sila alebo stamina sa v hre „otvorene“ nenachádza, všetko je ovplyvňované výberom cesty) avšak so side-questami.

#pic3#

Mixáž týchto dvoch prvkov by mohla dopadnúť katastrofálne, našťastie sa tak nestalo, najmä vďaka výbornému designu máp, ktoré sú postavené na princípe rovnováhy oboch herných zložiek. Herné situácie, ktoré tvorcovia pred hráčom rozprestierajú, konkrétne – striedanie jednotlivých zložiek, majú za úlohu oddialiť pocit stereotypu, ktorému sa aj tak nepodarí vyhnúť (hlavne v záverečných fázach). Ono, skutočnosť je taká, že aj chytľavá hrateľnosť, akú Spellforce 2 určite ponúka, má problém vyhnúť sa hlbinám stereotypu, ktoré na hráča útočia takmer stále počas dlhej, cca 40-hodinovej kampane. Problémom číslo jedna je hlavne opakujúca sa hrateľnosť, kedy má každá mapa (až na výnimky) rovnaký scenár. Trošku RPG, potom postavať základňu a nejaké to RTS. Na druhú stranu – pocity stereotypu sú len krátkodobé a neodradia hráča od túžby pokračovať ďalej príbehovou cestou.

Príbeh uvedie štýlové intro, ktoré pozornému hráčovi – divákovi vštiepi otázku, či to náhodou tvorcovia neprehnali s pozeraním Pána Prsteňov. Klišéovitý boj dobra so zlom, kde nechýbajú elfovia, trpaslíci, trollovia a všetky rasy správnej fantasy, ktorý obsahuje aj nejaký ten zvrat, napriek tomu, že navonok pôsobí až príliš jednoducho – hlavný hrdina (ktorého si vytvorí hráč) je Shaikan, t. j. jeho telom preteká krv, ktorá obsahuje v sebe aj dračiu krv, pri zachraňovaní svojej vlasti zachráni aj elfku Nightsong a záchrana sveta Spellforce môže začať...
Okrem kampane sú v ponuke hry aj módy Free Game a Skirmish resp. multiplayer. K prvému menovanému spomeniem len toľko, že sa v podstate jedná o podobný herný zážitok ako poskytuje kampaň, s rozdielom, že Free Game ponúka samostatné mapky (a nie ich spleť prepojenú príbehom, ako je to v prípade kampane). Skirmish a multiplayer sú pravdepodobne najslabším článkom hry, pretože v boji s klasickými RTS-kami sa jednoduchšia RTS (viď. vyššie) použitá v Spellforce nemôže rovnať a aj to bude mať za následok, že multiplayer nebude taký rozšírený a populárny ako napríklad pri Battle For Middle-Earth 2. Sila Spellforcu je však inde. Radšej zopakujem, že v kampani :)

#pic4#

Čo sa originality týka, smotanu si Spellforce zlízal s prvým dielom. Pokračovanie sa drží mechanizmov, ktoré tak skvelo fungovali už v dobách predchodcu, takže sa okrem už vyššie spomenutého stretneme aj s „click´n´fight“ systémom, ktorý sa bohužiaľ v iných hrách neuchytil. Predsa len, je to nezvyk oproti klasickým stratégiám, avšak jeho ovládnutie môže len pomôcť. Pre tých čo nevedia o čom je reč – v klasických RTS sa označia jednotky a potom sa kliknutím na nepriateľa pošlú do útoku. V Spellforce to funguje naopak. Najskôr sa označí nepriateľ, čo vyvolá zoznam možných akcií pre každú skupinu, a kliknutie na danú ikonu vyvolá príslušnú akciu, či už útok, alebo použitie kúzla. Šikovné. A zvlášť v SF, kde bývajú väčšie boje dosť neprehľadné. Aby som však veci uviedol na pravú mieru, menšej novinky sme sa predsa len dočkali – pri výrobe robotníkov je možno navoliť ich defaultnú robotu, teda či budú hneď zbierať konkrétnu surovinu, alebo ostanú stáť a počkajú čo im hráč nakáže. Maličkosť, ale poteší.

#pic5#

Technická stránka hry je mierne nevyvážená. Skvelý hudobný soundtrack, ktorý ma nádych filmového štýlu zbytočne potápa amatérsky dabing. Podobne aj grafická stránka, tváre jednotlivých hrdinov sú prepracované do detailov, oproti tomu prostredie a zvyšok tela postáv, pôsobilo na mňa dojmom rozmazanosti. Nedá sa však povedať, že by grafika bola zastaralá alebo škaredá. To určite nie. Čo o nej však možno povedať – je dosť hardwarovo náročná. Hlavným vinníkom je fakt, že hra umožňuje prepnúť z izometrického pohľadu do akčnejšieho pohľadu z poza hlavného hrdinu. To sa deje automaticky a je teda logické, že všetko musí byť neustále detailne vykreslené, pretože hra ráta s možnosťou, že hráč bude meniť pohľady.

Zhrnutie a záverečný verdikt je jednoduchší ako by sa mohlo z recenzie zdať. Spellforce 2 je určite kvalitná hra, ktorá dokáže chytiť hráča do svojich osídiel od prvého momentu. Jedinými šmuhami na kráse sú dve veci – takmer nulová originalita, taký už býva údel pokračovaní, a sem – tam sa vkrádajúci pocit stereotypu, ktorý však pomerne rýchlo pominie. Preto mi neostáva nič iné, len doporučiť túto hru každému fanúšikovi fantasy, ktorému nie sú herné žánre RTS a RPG (i keď v zjednodušených formách) cudzie.

#tab#