Call OF Cthulhu: Dark Corners Of The Earth

Niekomu sa môže odpoveď zdať jednoduchá, pre niekoho môže byť zložitá, pre iného môže byť jedna a daľší ich môže mať viacero. Čo však spája odvetvie filmu alebo počítačových hier? Je to atmosféra, je to schopnosť hry alebo filmu vcucnúť človeka do ilúzie, do svojej malej bubliny, kde sa do toho hráč alebo divák tak vžije, že falošné pocity a obrazy sa stávaju pre jeho myseľ aspoň na okamih skutočnými. Veď keby to nebola pravda, prečo by sa ľudia báli pri hororoch, alebo súcitili s tragickými osudmi fiktívnych postáv?

Atmosféra produktu interkatívnej zábavy môže byť veľmi silným pilierom hrateľnosti, treba ju však vedieť zasadiť do konceptu celého diela a to sa nepodarí každému vývojárskemu štúdiu.

#pic1#

Žiarivým, bohužial v súčastnosti nie veľmi bežným príkladom (takmer) dokonalého spracovania hororovej atmosféry je titul Call of Cthulhu: Dark Corners Of The Earth (ďalej len CoC), hodnoverne založený na poviedkovej tvorbe dávno zosnulého spisovateľa H.P.Lovecrafta, ktorý celú mytológiu Cthulhu Mythos (ako sa frekventovane nazýva) vytvoril a zasadil do reálneho sveta začiatku minulého storočia.

Asi by som mal dopredu upozorniť, že ak si potrpíte na najnovšiu grafiku, ktorá dokaže zo súčastných high-endových grafických kariet vyžmýkať absolútne maximum a aj tak vám nepojde na najvyššom rozlíšeni so zapnutým antialiasingom a taktiež nebudete mať pokoja bez neustálych prestreliek so super presnými zbraňami všetkých druhov a veľkostí, tak vás musím sklamať. CoC bola vo vývoji šesť rokov, čo jej však neuberá na kráse, nie na polygónovej kráse, ale na kráse organického sveta s vlastnými tajomstvami zahalenými atmosférou popri ktorej je nejaký Doom 3 alebo F.E.A.R len lacnou paródiu na strach a všetky tie kvapky potu, ktoré vyprodukujete ak budete hrať CoC v tichu noci. To však zistíte sami, ked prvýkrát vstúpite do malého a pochmúrneho rybárskeho mestečka Innsmouth a objavíte prvého obeseného človeka a v temnej uličke uvidíte krvavé zbytky čohosi, čo mohlo byť kedysi človekom a preto platí, že na americký Innsmouth medzivojnového obdobia, može platiť veľa prívlastkov, ale malebný medzi nimi ani náhodou nefiguruje. Jedno je však isté. CoC nepatrí do rúk deťom a ani ľuďom so slabými nervami.

Otázku „Kto vlastne som?“ si nepokláda len čitateľ tohto textu, ale aj ustredná postava CoC - sám sukromný detektív Jack Walters si ju pokladá, aj keď v upravenej podobe „Kým som bol a čo som robil posledných šesť rokov?“ pretože práve pred šiestimi rokmi sa dostal do sanatória z ktorého ho o nejaký ten mesiac pustili, ale čo sa stalo potom až do udalostí posledných mesiacov vôbec netuší. Čiastočná amnézia vôbec nie je príjemná vec, ale to však je druhoradé, pretože Jack Walters ako súkromný detektív vyráža do vyššie spomínaného mestečka Innsmouth, aby zistil čo sa stalo s pracovníkom veľkej sieťe obchodov, ktorá nedávno otvorila aj malú predajňu v Innsmouthe. Jednoducho to vypadá len na prvý pohľad a Jack sa či chce alebo nechce zapletie do odhalovania tajomstva Innsmouthskej sekty Ezoterického rádu Dagona, ktorá uctieva tajomné a starodávne podmorské božstvá. Ako sa však hovorí, to všetko je len povrch ľadovca príbehu a Lovecraftovi čitatelia už vedia o čo sa jedná, čím vôbec nechcem povedať, že by ľudia čo nič od neho nečítali boli nejako ochudobnení, skor opak je pravdou, pretože na nich čaká viacej prekvapení.

V súčastnej dobe je určitým trendom kombinovať v jednej hrej viacero žánrov a CoC nie je výnimkou. Úvodných pár hodín si užijete systematickým vyšetrovaním bez zbraňe v adventúrnom štýle pričom neskôr na vás čakajú nejaké tie stealth pasáže a až potom dostávaju slovo zbraňe súdobého charakteru ako sú revolver, brokovnica, populárny Tommy Gun, half-lifovské páčidlo atď. Prechod do akcie ale nie je vôbec násilný a o adventúrne a stealth prvky nebudú hráči ochudobnení ani v neskorších fázach hry.

#pic2#

Samotné hranie z pohľadu prvej osoby umocňuje aj absolútna neprítomnosť HUDu na hernej obrazovke, takže nečakajte zameriavač pri strelbe, žiadny indikátor počtu vystrielaných nábojov zo zásobníka a podobne. Všetky údaje tohto typu včetne ukazateľa zranenia nájdete na obrazovke inventáru. Zranenie a jeho liečenie tu stoja za samostatné spomenutie, pretože tu nestačí v klasickom akčnom štýle prebehnút cez lekárničku (ktorých je tu nie príliš veľa kusov) ale obsahuje niekoľko druhov liečív od obväzov cez náplaste, ktoré hráč jednoducho aplikuje na kľudnom mieste podľa druhu zranenia, ak sa totiž neliečite zhorší sa vám chôdza pri postrelení do nohy, alebo streľba pri postrelení do ruky a v najhoršom prípade vykrvácate. Aby to Jack nemal také jednoduché, taktiež príliš veľa stresových a deprimujúcich situácií ho môže dohnať až k samovžrade zbraňou, ktorú práve drží v ruke (predsalen ten človek strávil nejaký ten čas v sanatóriu a má krehkú psychiku).

Smrtí je veľké množstvo a ich násobeniu napomáha taktiež ukladanie hry iba na vyhradených checkpointoch a v niektorých momentoch veľmi vysoká náročnosť. Niektoré z tých najnaročnejších pasáži sa nedajú prejsť na prvý pokus, pretože neviete presne čo máte robiť a ide vám o každú sekundu. Táto prehnaná naročnosť je jednou z mála chýb, ktorými CoC ovplýva. Tou druhou, naštastie nie príliš častou sú občasné bugy ako strielanie nepriateľov cez steny a občasná „prispatosť“,ktoré niekedy nereaguju aj keby mali. S tým sa spája aj AI nepriateľov, ktorá nie je určite nejakým tým výkvetom modernej doby, ale zároveň to nie je nič také nad čím by sa človek pozastavoval.

#pic3#

Vecou nad ktorou by sa však mal človek zamyslieť je dabing, ono vo všeobecnosti je dabing v CoC na veľmi kvalitnej úrovni či už ide o chrčiacich obyvateľov Innsmouthu, alebo typické americké prízvuky tajných vládnych agentov. Čo však človeku doslova udrie do uší je dabing samotného Jacka Waltersa, sem tam má hlas až nepríčetný od hrôzy čo je logicke, ak však v takom momente necháte Jacka preskúmať nejaký ten predmet v okolí, ozve sa jeho hlas s kľudom angličana čitajúceho kriketovú rubriku vo včerajších novinách.

Šesť rokov vývoja je veľmi dlhá doba a je len radostné vidieť, že sa za tie rokz Bethesda neflákala a CoC nám prínáša prepracovaný s citom jej vlastným. Je už len na hráčovi či natiahne ruku a odtrhne si ten neobyčajne šťavnatý plod, aký sa neurodí každý rok.