Gif A JPG

Ktorý formát a načo?

Konečne po dlhom čase som sa rozhodol napísať tento článok. Po pravde povedané nechcelo sa mi ho veľmi písať. Človek musí mať vždy na všetko tú správnu náladu inak to nie je ono. Najprv si trochu objasníme čo vlastne GIF a JPG je a potom si to všetko vysvetlíme v praxi.

GIF: Je to formát, ktorý využíva bezstratovú kompresiu. To znamená, že váš obrázok a vysledný obrázok uložený v GIFe budú úplne rovnaké. Formát GIF využíva kompresiu Lempel-Ziv-Welch (Podľa svojich objaviteľov. Najprv sa volala iba Lempel a Ziv alebo LZ77 podľa roku 1977. Avšak v roku 1984 (Prípadne 85. Nie som si úplne istý.) túto metódu upravil pán Welch pre použite v radičoch.) LZW pracuje v grafických formátoch na princípe dynamických slovníkov čiže je prispôsobivý. Jedna z výhod je aj to, že tento slovník nemusí byť súčasťou spakovaných informácií. Na svete sú aj verzie, ktoré dokážu sledovať účinnosť kompresie a podľa toho prispôsobiť daný slovník. Dosť technických žvástov a pozrime sa, ako to vyzerá v praxi. Do gifiek sa oplatí ukladať veci, pri ktorých záleží hlavne na kvalite, alebo majú veľmi málo farieb. Farieb preto, lebo čím menej farieb, tým je podľa kompresie menší výsledný súbor, čiže zaberá menej miesta a navyše po nete sa rýchlejšie natiahne. A zase dôležitejšie veci, pretože je to bezstratový formát, čo jpg nie je. Výhodou gifiek je aj to, že môžete nastaviť jednu farebnú hodnotu za transparentnú, čiže priehľadnú. Takto získate obrázky, ktoré sú napríklad v strede prázdne alebo v rôznych ne-90° tvaroch. Síce v skutočnosti majú napríklad tvar štvorca, ale vy ich vnímate ako kružnicu. Často túto vlastnosť môžeme vidieť na rôznych stránkach.

JPG: JPG je formát, ktorý používa stratovú kompresiu. Základom tejto kompresie je diskrétna kosinová transformácia. Vychádza vlastne z vedomosti, že všetky informácie je možno nahradiť inými podobnými, ktoré nebudú narúšať rovnováhu celku. Čiže aj preto keď nastavíme kompresiu na 100% bezstratovú bude v skutočnosti stratová. JPGčko je vlastne upravený zjednodušený obrázok, ktorý sa snaží byť čo najviac podobný originálu. Všetko to funguje tak, že JPGečko dá podobným farebným pixelom rovnakú farebnú hodnotu. Preto vlastne oko nevidí takmer žiadny rozdiel, ale už v jpgečku to je cítiť. Ak neviete o čom hovorím, skúste si zadať 256, 256, 256 a potom 256, 256, 255. Neuvidíte žiadny rozdiel, ale v súbore tam ten rozdiel je. JPGečko tieto podobné farby nahradí jednou a tak sa vlastne zmenší. Ja viem, že som to povedal veľmi po lopate, ale sú tu aj menej zdatní jedinci:) (Na nikoho nenarážam:-)) Navyše si pri JPGečku môžete nastaviť aj kompresný pomer avšak nedá sa povedať, že presne 70% je najlepší. Závisí to od daného obrázku. Napríklad pri veľmi tmavom z trebárs Quake môžete s pokojným svedomím dať 50%, ale pri peknom svetlom obrázku je aj takých stredných 70% málo. Všetko je v priamej úmernosti počet farieb a typ obrázku. Naopak JPGčko nemá žiadne špeciálne vlastnosti ako GIF, ale aj tak je veľmi používané. Hlavne na menej dôležité obrázky, ako sú napríklad fotky a podobne, kde dosahuje vynikajúce pomery kompresie a celkovej kvality.

Tak teraz už niečo viete, a preto si ideme povedať kde, kedy a ako používame tieto formáty a hlavne prečo tak, ako napíšem. GIF treba používať jednoznačne pri:

JPGčko má taktiež svoje výhody. Treba si ich však najprv uvedomiť, a preto je tu ďalšia tabuľka, kde sú zhrnuté výhody JPG. Sú takéto:

Tak dúfam, že vám to aspoň trochu pomohlo zorientovať. Najlepším radcom je však prax. Ak správne upravíte cca 1000 obrázkov pôjde to, ako sa hovorí, samo.