Jimi Hendrix: Live at Woodstock

Jimi Hendrix Live at Woodstock je novou reedíciou Hendrixovho vystúpenia vo Woodstocku vydané Hendrixovou „rodinou“. Poviem to hneď na začiatku - je to zatiaľ najlepšie urobený album z tohoto vystúpenia. Prvé, čo si všimnete bude, že nám pribudlo jedno CD. Pozitívne je, že na albume je celá show (vypustené boli len dlhé pauzy medzi skladbami a dve piesne, ktoré zahral Hendrixov druhý gitarista Larry Lee: Mastermind a Gypsy Woman od Impressions). Pesničky sú konečne správne namiešané a nezostrihané, a tak si túto show môžme plne vychutnať. A aká je show samotná ? Pre lepšie pochopenie trošku histórie...

Hendrix bol unavený rolou showmana. Už nechcel aby ľudia chodili na jeho koncerty len kvôli tomu, aby videli ako hrá zubami, s gitarou za chrbtom či medzi nohami, alebo ako rozbije svoj Stratocaster. Chcel aby v prvom rade počúvali hudbu, a tak sa snažil sa nájsť zmenu. Rozhodol sa, že rozšíri už existujúcu skupinu The Jimi Hendrix Experience, krorú tvorili: Jimi Hendrix, Noel Redding a Mitch Mitchell. Keď sa Redding dozvedel od nejakého novinára o plánovaných zmenách v skupine, rozčúlilo ho, že mu to nepovedal sám Hendrix, nasadol na prvé lietadlo a odišiel späť do Anglicka. Po odchode Reddinga zostalo voľné miesto na poste basgitaristu. Jimi hneď zavolal Billymu Coxovi - jeho priateľovi z armády a opýtal sa ho, či by nepomohol priateľovi v núdzi, že sa o neho postará a všetko bude fajn. Cox súhlasil, všetko nechal tak a odišiel do New Yorku za Hendrixom. Jimimu táto zmena ešte nestačila, pretože chcel zmeniť celkový zvuk skupiny. Do svojej novej skupiny ešte prizval Larry Leeho, ktorý hral sprievodnú gitaru a dvoch perkusionistov: Juma Sultan a Jerry Velez. Vznikla skupina Gypsy Sun & Rainbows. Hendrix však rozšírením skupiny nedosiahol pozitívne zmeny. Pri jamovaní znelo všetko dobre, ale bolo to však iba jamovanie - to znamenalo,že skupina nemala veľký potenciál v štúdiu, alebo na javisku. Mitch Mitchell začínal byť stále viac nejspokojný s neschopnosťou Gypsy Sun & Rainbows a všetci pociťovali jeho frustráciu z nedostatočnej súhry skupiny. V hre videl len malé pokroky a výsledkom bolo, že pokračovať ďaľej s takou skupinou, považoval za stratu času. Traja hráči na perkusie podľa jeho názoru ničili Hendrixov štýl hry. Jimi to spočiatku neakceptoval, a dúfal, že sa to časom zlepší. Zlepšenie však neprišlo, ale prišiel festival vo Woodstocku a teda aj nekompromisne tvrdá skúška skupiny.

Pri Hendrixovom neobvyklo dlhom 140 minútovom vystúpení sa sem tam objavilo svetlé miesto, ale nebolo ich veľa. Ako sa ukázalo, Hendrixové obavy z nezohratosti skupiny boli opodstatnené. Gypsy Sun And Rainbows existovali len niekoľko týždňov a tak ich vystúpeniu chýbala súhra - vätšina pesničiek nebola dobre naskúšaná, alebo neboli vôbec dokončené. Z toho dôvodu sa vám pri počúvaní bude zdať ako keby skupina len jamovala.V priebehu celého vystúpenia sa Hendrix divákom stále ospravedlňoval, že skupina vie iba zopár skladieb, stále ladil a vôbec nehral staré pesničky. Ten istý muzikant, ktorý ohromil s Mitchellom a Reddingom nič netušiace publikum v Monterey, vo Woodstocku jednoducho sklamal.

Začalo to skladbou „Massage To Love“, ktorá bola úplne nová a tak to aj vyzeralo - ako jeden nezohratý jam. Naopak, druhá skladba „Hear My Train A Comin`“ tomuto bigbandu skvele sedela. Hendrix, Cox a Mitchell sa s chuťou pustili do skladby „Spanish Castle Magic“ a odohrali prvú polovicu skladby. Potom sa Hendrix stiahol a dovolil Leemu hrať sólo, a sám vkusne podfarbil svoju klasickú skladbu. Po búrlivom potlesku Jimi zahral niekoľko úvodných tónov, ktoré prezradili že nasledovať bude „Red House“ pre tento krát vylepšená Leeho druhou gitarou. Hendrix „Red House“ zaradil hlavne preto, lebo skladba nevyšla na americkej verzii albumu „Are You Experienced?“ a nechcel, aby Amerika bola ukrátená o taký výborný blues. Počas skladby „Lover Man“ sa Hendrix snažil skupinu vyprovokovať, hral divoko a Mitchell s ním statočne držal krok. Lee zahral prvé sólo, ale potom ho Hendrix prerušil prívalom šialene rýchlych nôt, ktoré sa valili z jeho súpravy Marshallov. Aj keď táto skladba bola vynechaná pri prvom zostavovaní albumu z Jimiho vystúpenia vo Woodstocku, je to fascinujúci zážitok. Behom 4 minút predviedol Hendrix svoju zvláštnu syntézu rytmu, sóla, tremola,spätnej väzby a deformácie.

Celkovo je skladba slabá, ale Jimiho práca s gitarou je skrátka vynikajúca. Keď sa skupina prehrýzla cez „Foxy Lady“, Hendrix vycítil že obecenstvo je zmätené a znovu sa ospravedlňoval: „Áno, ja viem, dáko nám to nejde.“ Po pozoruhodnej „Jam Back At The House“ („Beginnings“) nasledovala „Izabella“, ktorá vyzerala v podaní Gypsy Sun And Rainbows veľmi dobre. Doprovodná gitara a perkusie tentokrát zneli dobre, a nie násilne ako vo vätšine predchádzajúcich skladbách. Keď skupina dohrala nastalo na chvíľu ticho, pretože skupina nevedela čo bude nasledovať. Z obecenstva sa valili rôzne návrhy, ktoré Hendrix prerušil famóznou verziou jeho klasiky v podobe „Fire“. Ešte nikdy Hendrix nezahral túto skladbu tak brilantne ako vo Woodstocku. Potom Jimi opustil svoju veľkú kapelu a zahral „Voodoo Chile“ len s doprovodom Coxa a Mitchella. Ostatný hrali tiež, ale cez hluk, ktorý sa valil z Henrixových reproduktorov ich jednoducho nebolo počuť. Uprostred piesne spomalil tempo, aby ešte raz predstavil skupinu, načo hneď zaspieval úvod „Stepping Stone“, ktorý potom dramaticky ukončil wah-wah pedálom. Bez toho, aby prestal hrať sa pustil do legendárnej „Star Spangled Banner“. Z Hendrixa sa valili emócie, ktoré v ňom driemali. Všetkým ukázal ako má vyzerať Amerika bez toho, aby vyriekol jediné slovo. Nakoniec zahral svoju hymnu v podobe „Purple Haze“. Po tomto obrovskému návalu zvuku, sa vrútil do šialenej inprovizácie v štýle flamenca. Nakoniec Hendrix dojal obecenstvo ešte jednou inprovizáciou. Obecenstvo mohutne apladovalo a ešte pridal „Hey Joe“ a totálne sklamaný svojím vystúpením sa išiel skryť.

Napriek nevydarenej show je album urobený na najvyššej úrovni. Otázkou zostáva, komu je tento album určený ? Myslím si, že fanúšikovi Jimiho Hendrixa by nemal v zbierke rozhodne chýbať, ale ostatným by som radšej odporúčal siahnuť po takých skvostoch ako Are You Experienced? , Axis:Bold As Love alebo Electric Ladyland.