Condemned: Criminal Origins

Názov recenzovanej hry vám môže byť povedomý. A nie bezdôvodne. Condemned bol totiž jedinou hrou žánru FPS medzi launch titulmi pre konzolu Xbox 360. Zbieral pomerne pozitívne hodnotenia okolo 80%. PC hráči však mohli len ticho závidieť majiteľom Microsoft krabičiek. Nakoniec sa však situácia zmenila a všetci FPS pozitívni PC hráči zajasali – Condemned príde aj na PC. A tak sa aj stalo a dnes ho tu máme v celej kráse. Je to však skutočný dôvod na radosť? Alebo sa jedná len o ďalšiu radovú 3D akciu?

Odpoveď na predošlú otázku je pomerne logická, stačí si znova pripomenúť fakt spomenutý v úvode, totiž že Condemned bol launch titulom pre prvú next-gen konzolu. Preto už z princípu svoje kvality mať musí, Microsoft by si nemohol dovoliť prezentovať svoju novú potenciálnu zlatú baňu, Xbox 360, priemernými či podpriemernými hrami.

#pic1#

Autorom tejto hry je firma Monolith, preto sa nemožno čudovať, že je drastická a pochmúrna zároveň. Také boli aj jej predošlé výtvory Blood, Blood 2 a najnovšie aj hitovka F.E.A.R.. Firma teda očividne v tradícií pokračuje ďalej. Zaručeným receptom na vytvorenie ponurej a strašidelnej hry je začlenenie sériových vrahov v akejkoľvek podobe. Vy sa však ocitáte na strane dobra a práve spomenutí vrahovia budú vašim najväčším tàňom v oku. Vžívate sa do role Ethana Thomasa, agenta FBI, ktorý sa spolu s kolegami vydáva na miesto činu, do starej polorozpadnutej budovy. Tá zároveň slúži aj ako nenápadný, ale efektívny tutoriál, ktorý vás zasvätí do tajov zbierania dôkazov a prehliadania miesta činu. Tu sa zároveň príbeh nečakane zvrtne, pretože z agenta FBI, lovca vrahov, sa razom stáva hlavný podozrivý z vraždy svojich dvoch kolegov. I keď boli zabití Ethanovou zbraňou, prst na spúšti v okamihu vraždy nebol jeho. Celé to na ňho narafičil vrah, ktorý sa v budove ukrýval. Ethan sa preto musí vydať po jeho stope a zistiť kto je, aké sú jeho úmysly a hlavne ako sa dostať spod podozrenia z dvojnásobnej vraždy.

Tak konečne hry začínajú dospievať a klišé o záchrane celého sveta sa pomaly vytráca a prenecháva miesto síce menej šľachetným, ale o to realistickejším cieľom. Príbeh sa však po úvode nestratí (čo býva neduh množstva podobných hier), ale ďalej sa rozvíja formou rozhovorov a animácií v engine hry. Všetky príbehové vložky sa budú týkať prevažne pátrania po hlavnom sériovom vrahovi, na čo využijete zopár detektívnych techník. Nájdete tu zariadenie, ktoré osvieti všetky stopy po rukách či iné nečistoty, ďalej je tu prístroj na zber biologických materiálov, ultrafialové svetlo a nakoniec senzor pachu. Ich používanie možno poňať ako akúsi minihru. Ich použitie je totiž veľmi jednoduché a so spomenutými prístrojmi nie sú spojené žiadne logické problémy ani hádanky (čo je možno aj trochu škoda). Akonáhle vstúpite na miesto, kde bude treba nejaký prístroj použiť, scéna sa trochu rozmaže (niečo na štýl bullet-time efektu) a hra zároveň sama vyberie správny prístroj. Našťastie sa dá povedať, že tieto detektívne vsuvky oživujú hrateľnosť a nie sú prítomné tak často, že by to pri hraní liezlo na nervy.

#pic2#

Prešli sme tú nudnejšiu časť hry, vrhnime sa na to, na čo sa aj najviac hráčov teší a to sú súboje. Tu treba spomenúť, že písmenko S v skratke FPS pre túto hru až tak veľmi neplatí. Nie že by v hre neboli strelné zbrane, to nie, ale autori sa ladne vyhli klišé nelogicky až komicky umiestnených nábojov a preto sa vždy budete musieť uspokojiť s tým, čo je v zásobníku. To by samozrejme na zlikvidovanie všetkých nepriateľov nestačilo (i keď účinok strelných zbraní tu je logicky vysoký) a práve v tomto momente sa dostávame k hlavnému ťaháku celej hry, ku kontaktným súbojom. Určite už z mnohých trailerov či z dema poznáte, že autori hand to hand súboje vyšperkovali do najmenšieho detailu. Základom je, že všetky potenciálne zbrane sú súčasťou prostredia. Nedá sa povedať, že by ste si mohli ako zbraň zobrať čokoľvek (možno v Condemned 2, ak bude...), hra presne určuje, čo sa dá zobrať a čo nie. Napriek tomu mali autori slušnú fantáziu a môžete používať naozaj roztodivné objekty. Tak napríklad: latku s klincami na konci, elektrickú trubku, vodovodnú trubku, plynovodnú trubku, požiarnu sekeru, poriadne kladivo, páčidlo, tabule a mnohé iné. Strelné zbrane logicky zastupujú klasiky revolver, brokovnica a samopal. Každá zbraň je definovaná štyrmi atribútmi, konkrétne rýchlosťou úderov, schopnosťou blokovať, silou a dosahom. Ak sa s aktuálnou zbraňou priblížite k novej, hra vám veľmi prehľadne ukáže, v čom je nová zbraň lepšia, horšia alebo rovnaká. Preto máte vždy prehľad a môžete sa pohodlne rozhodnúť pre takú, ktorej mix atribútov vám najviac vyhovuje.

#pic3#

Súboje samotné sú dynamické, akčné a zábavné a jednoducho na nich vidno, že nad nimi programátori strávili veľa hodín. Animácie sú plynulé a efekt úderu je veľmi realistický. Veľmi dôležitou funkciou tu je blok. Ten však vyžaduje cvik a postreh, pretože blokovať nemôžte trvale, ale len asi sekundu, preto sa presne musíte trafiť do úderu súpera, inak dostanete po držke. Využiť tu môžte aj kop, ktorý dobre dopåňa údery. V súvislosti s bojmi úzko súvisí taser, klasická to obrana pekných žien v tmavých uličkách 8D. Taser vystrelí do diaľky niekoľko metrov drôty, ktoré sa zapichnú do tela súpera a na chvíľu ho omámia, čo sprevádza srandovné trasenie a mečanie obete. To vám dáva tak 3 sekundy k dobru, čo bohate stačí na priblíženie sa k súperovi a uderenie nejakou zbraňou. Tu však spravili autori systémovú chybu, keďže taser má neobmedzenú muníciu a cca 15 sekúnd po použití je znova k dispozícií. Obmedzenie výstrelov taseru na nejaký reálny počet napríklad 10 použití za level by hrateľnosti určite pomohlo a hlavne by to hráča prinútilo viac využívať blokovanie a kontaktný boj, ktorému sa práve používaním taseru dá elegantne vyhnúť. Nehovoriac o tom, že zhruba v strede hry dostanete vylepšený, ktorý nepriateľa rovno zvalí na zem a máte naozaj more času ho ľubovolným spôsobom odrovnať, poprípade aj použiť jeden zo štyroch efektných „dokončovákov“ či fatalít, kam patrí napríklad zlomenie väzu či kop kolenom do už aj tak zúboženej tváre. Tváre či už feťáka, narkomana alebo inak degradovanej trosky či spodiny spoločnosti, ktorá má kolonku s názvom „zmysel života“ už prázdnu. Keď už sme pri súperoch, tých tvoria muži aj ženy rôzneho vzrastu, postavy, pleti a oblečenia, autorov tu naozaj treba pochváliť, pretože sa snažili vytvoriť širokú paletu modelov, aby zabránili efektu vyčítaného najmä nedávnemu FEAR-u. Boj proti klonom naozaj nie je to pravé orechové. Vždy diskutovaným faktom u FPS a tiež bodom, ktorý má asi najväčší vplyv na hrateľnosť, je AI. Keďže engine hry sa pravdepodobne zhoduje s engine FEAR, aj AI je naozaj kvalitné. Protivníci na vás len tak bezhlavo nevybehnú. Naopak, vždy si nájdu úkryt ako ståp, roh či nábytok a zaútočia na vás v pre nich najvýhodnejšom čase. Vedia tiež zutekať z boja, ktorý prehrávajú a znova si nájsť lepšiu pozíciu pre boj.

Čo sa týka prostredí, v ktorých sa vaše pátranie bude odohrávať, jedno je isté. Určite nepatria medzi miesta, kam by ste zobrali svoju rodinku na víkendový výlet. Naopak, aj pre ostrieľaného policajta sú vysoko nebezpečné. Zavítate prevažne do opustených budov (nerátam desiatky narkomanov a bezdomovcov), na stanicu metra, do kanalizácie (povinná jazda v každej FPS), nákupného centra, vidieka či starého opusteného domu ako vystrihnutého z béčkového horroru. Všetky úrovne spája kvalitný leveldizajn a hlavne pekné realistické pojatie, čiže žiadne kikirikí farby ani nič podobné tu nenájdete. Naopak, väčšina úrovní je pochmúrna, plná odpadkov a sutín a pri pohľade na ne ste len radi, že PC technológie ešte nevedia prenášať pach z hier do vašej izby. Temné priestory tiež spôsobujú, že baterku budete využívať skoro rovnako často ako v Doomovi 3. Klasický problém stavby levelov, neustále vracanie sa späť, tu našťastie nehrozí. Akurát budete občas potrebovať požiarnu sekeru či kladivo na prekonanie dverí brániacich v postupe, poprípade lopatu na skratovanie obvodu dvier, čo je zaujímavý ekvivalent ku klišovitému hľadaniu prístupových kariet či kľúčov k dverám. Hra obsahuje aj fyzikálny engine. Preto správanie všetkých objektov rešpektuje pána Newtona, i keď fyziky si na rozdiel od hier ako Max Payne 2 či Half Life 2 zas až toľko neužijete. Počet úrovní je dostatočný a tak isto aj dåžka hry, ktorá siaha niečo cez 12 hodín, čo na dnešnú dobu vôbec nie je zlé. Hra síce umožňuje ukladať kedykoľvek, napriek tomu autori do hry vložili aj autosave, ktorý ukladá v akurátnych intervaloch. V úrovniach sú tiež ukryté rôzne objekty, po ktorých nájdení sa vám odomknú rôzne bonusy, klasicky napríklad artworky, krátke videá z tvorby hry a podobne.

#pic4#

Zmieniť ešte treba grafiku. Tú, ako už bolo spomenuté, pravdepodobne poháňa engine použitý aj v hre FEAR, tiež z dielní Monolith Productions. Na škodu to určite nie je, keďže je to pravdepodobne najkvalitnejší engine pre zobrazovanie interiérov na trhu. Preto je grafika výborná (v zásade totožná s Xbox 360 verziou), nájdete tu všetky dôležité Direct X 9 efekty. Jej HW náročnosť určite nie je nízka, ale kto uspokojivo rozbehal FEAR, s Condemned problém určite mať nebude. Už grafika úrovne Radeon 9800Pro stačí na slušné hranie. Zvuk je našťastie tiež pekne 7.1 a znova niet k nemu čo konkrétne dodať, všetko zvučí ako má.

#pic5#

Na záver ešte dodám, že hra neobsahuje multiplayer, ale na škodu veci to určite nie je. Autori sa plne zamerali na single a je to tak dobre, na multi-akcie tu sú iné hry a nie je ich málo. Celkove hra určite nie je revolúciou v oblasti FPS – to sa koniec koncov ešte nepodarilo žiadnej 3D akcií (uvidíme, čo prinesú next-gen konzole a hry). Avšak prináša viacero originálnych prvkov a konečne nestojí celá hra na nablýskaných supermoderných zbraniach, ale na celkom obyčajných predmetoch, s ktorými sa môže stretnúť každý z nás a ktoré sú výborne využité v prepracovanom a zábavnom systéme kontaktného boja.

#tab#