UnderWorld: Live Everything

Underworld... čo mi to asi tak hovorí? Aha... to bude niečo s filmom Trainspotting. Práve v tomto filme odoznela ich asi najznámejšia skladba – Born Slippy. Táto anglická skupinka nemá nejaký vyhranený hudobný žáner, do ktorého chce silou-mocou zapadnúť a ich hudba je tým pádom proste „ich“. Neviem, či to niekto len tak z fleku spozná, že „aha, to je Underworld“, ale v každom prípade nikoho nekopírujú a ich výtvory sú počúvateľné. Už z názvu je asi každému jasné, že toto CD bude buď pekne upravené, aby to tak vypadalo, alebo je to naozaj záznam z koncertu (čarovné slovíčko Live). Ja som v tomto prípade optimista a verím, že je to z koncertu (o vzniku tohoto CD nič neviem, takže môže padať do úvahy aj prvá možnosť). Celé CD je rozdelené na 8 trackov – pravdepodobne preto, že neexistuje nič zábavnejšie, ako pretáčať jediný 75 minútový track na 50 minútu, kde je začína obľúbená skladba. Nakoľko má toto CD len 8 trackov, môžem sa im venovať po jednom. K celému CD ešte jedna faktická poznámka, že na koncertoch (a ani tento nie je výnimkou) skupiny rady nasadia „odrhovákové” verzie svojích výtvorov a tak aj tu sú tie skladby trochu ponaťahované (ale myslím si, že v rámci normy).

Prvý track začína nadšeným (pravdepodobne) jasotom ľudí – to aby nám bolo jasné, že to bude Live. Potom nasleduje stráášne dlhé rozohrávanie, do ktorého občas niečo povedia (žiadne odkazy publiku, len slová ako extasy, resonator atď). Môj dojem je dosť neutrálny, ale asi to tak má byť, lebo to vlastne otvára kocert a na „vypaľováky“ ešte miesto bude.

Druhý track je trochu kratší a stále nechce byť tým „vypaľovákom“... no čo už.

Tretí track je podľa mňa po hudobnej stránke veľmi kvalitný. Je to vo veľkej miere zmes žánrov, ale výsledok sa mi páči dokonca viac ako Born Slippy.

Štvrtý track sa začína nekonečným opakovaním slovíčka Crazy (neviem, prečo sa tak track nevolá, lebo to zopakujú asi 100000 krát). Postupne sa však pridá breakbeat a ostatné nástroje, ktoré skladbu neskutočne vylepšia a prvotný dojem úplne zažehnajú. Po tomto tracku nastane úplné ticho – asi mali na koncerte prestávku, alebo ľudkovia onemeli v nemom úžase nad skladbou (toto je pravdepodobnejšie...).

Piaty track je kľudnejší. Možno je to dosiahnuté aj spevom. Okrem spevu je aj melódia kľudná a vzhľadom na nasledujúci track je tento kľud „pred búrkou“ asi plánovaný. No nevadí, aspoň je to pekné.

Nasledujúci track (šiesty) začína ako hudba z vesmíru, ale po chvíly sa rapídne zmení a začne asi 9 minútový odrhovák – v domácich počúvacích pomeroch to tak možno vypadá, ale tým ľuďom na koncerte to muselo pripadať úžasné, lebo to dokáže rozkývať všetky žilky. Po čase mi začal pripadať ako hudba k nejakému filmu Tarzan - Tarzan uteká (Jane neuteká), slon uteká, zebra uteká, celá žungla uteká ... a do toho im zneje táto skladba. Úplne sa tam hodí, lebo má veľmi rytmický charakter.

Siedmy track: Áááá máme to tu. Prakticky celý track až na krátke „kultúrne“ vložky vypĺňa skladba Born Slippy. Pretože je táto skladba chronicky známa, nebudem ju rozpytvávať a prejdem radšej na

Ôsmy track. Začína pekne, pokračije pekne, končí sa pekne (opäť nadšeným davom). Čo viac treba dodať.

Jednotlivé tracky (nedá sa povedať skladby, lebo mimo nich sú tam všeliaké „okrasy“) sa od seba relatívne líšia. Skupina Underwold sa dokonca páči veľa ľuďom, ktorý elektronickú hudbu veľmi nepreferujú (pomohol tomu už spomínaný film Trainspotting). Možno práve preto, že každý si v ich hudbe nájde niečo, čo sa mu páči. Hlavne na tomto CD je z čoho vyberať, lebo trackov je tu síce „len“ osem, ale sú dosť odlišné (myslím, že toto som už spomínal). Mne toto CD učarovalo tak priemerne nadpriemerne, ale možno keby som bol jedným z tých na ich kocerte, alebo keby som to počul napríklad na diskotéke, asi by to znelo trochu inak (určite lepšie). Pretože je to však úplne originálne, hoci ja som to mal možnosť počuť len doma na veži, má to u mňa 8/10. A mimochodom... toto CD odporúčam každému, komu sa Born Slippy páčilo – ostatné skladby nie sú o nič horšie.