Crashday

Spomínam si na to akoby to bolo včera. Každú voľnú chvilku, čo sa nám v škole naskytla sme so spolužiakmi strávili v učebni informatiky. Ale nie preto, že by sme hľadali informácie na internete, alebo pracovali na zadaniach, či písali domácu úlohu vo „worde“. To nás ani v najmenšom netrápilo. Išlo skôr o to, že tam bol asi tucet „zosieťovaných“ počítačov, na ktorých bola nainštalovaná hra, ktorá vtedy pohltila všetkých, bez ohľadu na vek či predošlé sympatie k hraniu počítačových hier. Tá hra sa volala Carmageddon 2.

Od tých čias už prešlo pár rokov, hry sa zmenili a o niekoľko tried zlepšili, ale jedna vec sa nezmenila. Carmageddon 2 ostal neporazeným šampiónom v kategórii najzábavnejšia sieťová autíčková hra. Žiadna podobná hra, ktorá prišla po ňom sa mu nevyrovnala. Dnes tu máme ďalšieho vyzývateľa, ktorý sa pokúsi zosadiť starého kráľa z trónu. Podarí sa to? Má dlho reklamovaný a novinármi chválený Crashday dostatočné kvality?

#pic1#

Asi sa pýtate, prečo takýto úvod? No práve preto, aby bolo jasné, s akou legendou bude hra Crashday porovnávaná. A iste, poviete si, že predsa Carmageddon 2 a Crashday sú predsa len odlišne zamerané hry, že Crashday má priamejších, bližších a hlavne aktuálnejších konkurentov. Súhlasím. Ale na druhej strane, obe hry sú o autách, o šialenej jazde traťami plnými nástrah, o vzájomnom rozbíjaní a rozstrieľavaní áut a hlavne o zábave, ktorú pri hraní zažijete. Tak prečo neporovnať?

V prvom rade treba povedať, že Crashday je silne multiplayerová hra. Kariérny single-player zaberie človeku ani nie jedno popoludnie hrania. Myšlienkou Crashday-u je stavanie tratí a ich následné testovanie s kamarátmi „po sieti“. A tak sa na Crashday aj treba pozerať. Aj režimy hry, ktoré sú v ponuke, zodpovedajú tejto koncepcii. Na výber je Wrecking Match (závod, v ktorom treba zničiť/rozstrieľať čo najviac protivníkov), Stunt Show (účelom je predviesť čo najlepšie skoky, saltá, nárazy), Hold the Flag (treba uchopiť vlajku a prejsť sériou checkpointov [ak chcete, tak kontrolných bodov]), Race (klasický závod), Pass the Bomb (závod, kde si navzájom odovzdávate bombu), Bomb Run (nech vám rýchlosť neklesne pod minimálnu hodnotu, inak bomba vo vašom aute vybuchne [povedomé??? Film pod názvom Speed??? Sandra Bullock??? Nič???]) a na záver Test Drive (to je režim pre turistov, ktorí radi nerušene obdivujú krajinu...). Skoro každý zo spomínaných režimov hry má aj svoju tímovú verziu (teda zápas tímov, nie jednotlivcov) a skoro každý z nich ponúka niekoľko nastavení (dokonca modifikácií), pomocou ktorých vyťažíte zo zábavnosti maximum.

#pic2#

Pristavil by som sa pri dvoch režimoch, ktoré sú podľa mňa mimoriadne zábavné. V režime Pass the Bomb sa môžete takticky vyblázniť. Úlohou je zabezpečiť, aby ste v momente vypršania časového limitu nemali bombu vo svojom vozidle, pričom tá sa odovzdáva z auta na auto dotykom (nárazom). Body navyše získate, ak ste to boli práve vy, kto pred vypršaním časového limitu odovzdal bombu ďalšiemu vodičovi, ktorý následne vybuchol pri vypršaní času. Z tohto režimu bude určite veľmi zábavný multiplayer. Ďalším zábavným režimom je Hold the Flag (podobný s ultra zábavným Fox & Hounds z Carmageddon-a 2). Vašou úlohou je zobrať vlajku a niesť ju checkpointami v stanovenom poradí. Ostatní sa snažia zobrať vám vlajku (nárazom) a tiež ju niesť checkpointami, pričom každý hráč ich má zoradené inak, teda pri strate vlajky sa väčšinou dostane ďalej od checkpointu, kam ste ju chceli dostať vy. Nasledujúci checkpoint sa náhodne vyberá a platí skoro vždy to, že sa nachádza na opačnej strane trate, ako predošlý, čím vás núti ísť priamo proti prenasledovateľom. V tomto režime som sa naozaj vyzabával. Keď si navyše uvedomíte, že si môžete sami vytvoriť trať na túto hru, je to paráda.

Okrem spomínaných režimov hry sa v hre Crashday nachádzajú ak takzvané minihry. Je to pojem už celkom zaužívaný (najmä od čias GTA) a znie veľmi sľubne. Naneštastie, to, čo sa v Crashday skrýva pod týmto pojmom, je až absurdné. Takže po prvé – Long Jump (rozbehnite sa na rampu a skočte čo najďalej), po druhé – Vehicle Blast (ako long jump, len s bombou na palube) a po tretie – Checkpoint Chase (prejdite v stanovenom čase čo najviac checkpointov). Doteraz si neviem vysvetliť, čo je na týchto minihrách zábavné, a prečo ich vôbec tvorcovia zaradili. Kto bude dokola skákať z tej istej rampy do dialky??? Teda okrem skokanov na lyžiach, nič proti nim.

#pic3#

Ako som spomenul, kariérny mód je krátky. Jeho účelom je oboznámiť sa s hrou a hernými režimami, ako aj postupne vyhrať nové autá a ich vylepšenia, ako aj druhú sériu minihier, z čoho mi je už priam zle, lebo sa jedná o presne tie isté tri hry, len na iných „tratiach“. Naznačil som však, že sa v Crashday budú autá vylepšovať. Niektoré vylepšenia, ako Performance Kit (zlepšujúci jazdné vlastnosti auta), Crashpower Kit (znepríjemňujúci protivníkom kolízie s vami), alebo Armor Kit (zlepšujúci odolnosť vašeho auta voči nárazom) sú podľa mňa na mieste a vítané. Ale ako som spomínal v nedávnej recenzii na WR2 – tuning fičí, a tak aj v Crashday máme aspoň náznakom možnosť prispôsobiť si auto svojim predstavám (kolesá, nárazníky, spoilery, kapoty a samozrejme stále populárnejšie vinyly). Všetko však v malom počte a poväčšine s rovnakým zohyzďujúcim efektom ako plastové nasávacie otvory z Carrefouru na naše robotnícke favority a stodvadsiatky postávajúce pri stavbách. Tak ako pri WR2, aj tu sa pýtam – prečo??? Na čo to komu je??? Keby bol Crashday neznesiteľne dokonalý a tvorcovia by ešte chceli prihodiť takýto bombónik, nič nepoviem, ale, bohužiaľ, Crashday až taký dokonalý nie je.

Prvou vecou, ktorá ma sklamala, je fyzika. Ospravedlnte ma, ale to je niečo, na čo si potrpím. Netvrdím, že to musí byť ako v GTR, či Richard Burns Rally, že to potom pre 99% ľudí ostane nehrateľné. Ale prečo by to nemohlo byť také zábavné ako v spomínanom Carmageddon-e 2? Alebo také intuitívne a uhľadené ako v Motocross Madness 2? Keď som Crashday začal hrať, trvalo mi chviľku, kým som si na jeho fyziku zvykol, ale aj tak som mal pocit, že sa auto miestami správa čudne a že to akosi celé mohlo byť zábavnejšie „naladené“. Navyše som mal pocit, že auto je priveľké na trate a prekážky v hre a chodí prirýchlo. Potom človek len neustále naráža, akrobatické kúsky sa robia ťažko. Maximálna rýchlosť auta nie je nijako obmedzená, čo tiež napovedá o krívajúcej fyzike. Môj rekord bol 1023 km/h a nie je to preklep.

#pic4#

Ďalším mínusom je model poškodzovania sa vozidla. Toto mala evidentne byť jedna z pých hry, ale dopadol podľa mňa celkom „šedopriemerovo“. Nechápte ma teraz zle, z obrázkov vidno, že auto je vizuálne nádherne rozbité, to súhlasím. Ale model, podľa ktorého sa k takému rozbitiu dostanete nie je vôbec dôveryhodný, navyše pri nárazoch človek vopred nevie skoro vôbec odhadnúť, ako to dopadne a niekedy sa nestíha čudovať čo sa mu ako poškodilo. Navyše sa auto rozbije veľmi rýchlo, takže si nemáte čas vychutnať postupnú degradáciu. Myslím, že už Carmageddon 2 mal lepší model poškodzovania áut (vizuálne samozrejme nie, ale čo sa komplexnosti poškodenia týka), nedávno recenzovaný WR2 tiež, pritom tam o poškodzovanie áut až tak nejde.

Ale aby som Crashday toľko nekarhal, musím pochváliť editor tratí. Tam spočíva ťažisko Crashday a tam smeruje aj najväčšia pochvala. Editor je prehľadný, intuitívny a efektívny. Návrh trate začína výberom jej rozmerov (ktoré sa kedykoľvek dajú upraviť) a členitosťou povrchu. Ďalej sa na povrch ukladajú v štvorcovej sieti cesty rôzneho druhu (poľná cesta, asfaltka, diaľnica, závodný okruh) s rôznymi zákrutami. Veľmi ma prekvapila možnosť budovania mostov a hlavne tunelov. V Crashday sa ľahko dá vybudovať hotové podzemné bludisko. Okrem ciest sa dá trať doplniť o rôzne domy, tabule, tribúny, arény, sklady, stromy, kontajnery, skaly, žeriavy.... a samozrejme o rôzne prekážky, rampy, skoky, loopingy... všetko to k sebe veľmi pekne pasuje a v editore v malom okienku vždy vidíte 3D rotujúci model práve ukladanej časti, pričom okienko samo uhýba, aby vám nebránilo vo výhľade – geniálne. Nakoniec sa po trati dajú rozmiestiť checkpointy, pričom sa dajú umiestniť skoro kamkoľvek, na most aj do tunelu a ešte sa dá aj vybrať ich poradie, v prípade, že chystáte závodnú trať. Nakoniec si môžete zvoliť, pre ktoré režimy hry bude táto trať dostupná a uložiť si ju, pričom Crashday sám vygeneruje obrázok, ktorý ju pri výbere v menu bude znázorňovať, aby ste hneď vedeli, o akú trať ide. V priebehu editovania sa trať dá kedykoľvek vyskúšať. Editor navyše obsahuje kopu drobných, ale mimoriadne dobrých detailov, ktoré robia prácu s ním úplne úžasnou. No jedným slovom – nádhera. Jeden z najlepších editorov vôbec.

#pic5#

Takže, čo dodať na záver. Hádam odpoveď na otázku z úvodu. Kráľ ostáva kráľom. Carmageddon 2 ostáva neporazený. Crashday je zábavná hra a editor tratí jej dáva obrovský potenciál, ale všetko dokopy nie je tak dobre zladené ako v Carmageddone 2. Ale taká fenomenálna hra sa nájde málokedy. Trocha zamrzí malý počet áut, ako aj nevýraznosť rozdielov medzi nimi. Tratí by sa tiež hodilo viac, veď s takým editorom musia byť hotové raz dva. Soundtrack k hre ani nejdem hodnotiť, je to slabý priemer. A takisto ma zarazilo, že ani na menšom rozlíšení a menších detailoch mi hra niekedy nešla plynule, to ale môže byť špecialita môjho trucujúceho počítača. Crashday by som odporučil ľuďom, ktorí majú možnosť a chuť užívať si multiplayer. Tam je sila tejto hry.

#tab#