Day of Defeat: Source

Veliteľ jednotky dáva posledné príkazy, muži sa bez slov, ale s všetkovysvetlujúcim výrazom na tvári vyberajú do boja, neexistuje cesta naspäť, je len cesta vpred. Jednotka klusá po námesti, Tichý poklus pretne ostrý nezamiteľný zvuk odstrelovacej pušky. Niekto tam vpredu predo mnou padá na zem. Niečo sa mi prikotúlalo pod nohy. Je to helma. Diera v temene prezrádza headshot.

Čo ak by som prvý išiel ja? Radšej na to ani nemyslím.

#pic1#

Fire in the hole! Ozýva sa pri mojich ušiach a oči si zvykajú na kúdol dymu, prachových čiastočiek a kusov omietky odpadavajúcej z kedysi honosných okolitých domov. Kolega už opiera svoj ťažký guľomet MG42 o najbližšiu stabilnejšiu sutinu. Nemecká odozva v podobe granátu nenechala na seba dlho čakať. Každý z nás hladá čo najlepšie miesto úkrytu. Divný pocit ma núti pozrieť sa pod svoje nohy. Nemecký granát. Podvedomie ma však zachránilo a bez toho aby som si uvedomil, čo vlastne robím, hádžem granát naspäť. Vzápatí sa ozve z oblasti tak desať až dvadsať metrov predo mnou výbuch nasledujúci mrazivými výkrikmi. Naša jednotka sa za krytia guľometčíka presúva rýchlo ďalej, obsadzujeme bod uprostred námestia. Nepriatelia utekajú do úkrytu. Nemá zmysel po nich strieľať. Toto je vojna. Každý náboj ma veľkú cenu a tým, že v takejto pozícii vysypem len tak naprázdno zásobník za utekajúcimi nepriatelmi, dúfajuc, že niekoho z nich trafím je neprípustne. Toto je vojna, tu sa zabíja dvomi nábojmi. Je jedno či máte odstrelovačku alebo Thompsona. Salvy su tak nepresné, že je to iba obyčajné plýtvanie železom. Toto je vojna, každý z nás môže urobiť len jednu chybu a môže si byť istý, že ju už nezopakuje.

#pic2#

Modifikácia Day Of defeat pre pôvodný Half-life priniesla úplne nový herný zážitok do multiplaeyrovej zábavy a stala sa ihneď veľmi populárnou. Preto vo Valve neváhaju a prinášajú na multiplaerový trh reinkarnáciu na engine source, ako už hovorí aj podtitul hry.

Už pôvodný day of defeat ponúkal diametrálne odlišný zažitok od hry rovnakého žánru a zachycujúceho taktiež reálie druhej svetovej vojny a to Battlefield 1942. Jediné čo by sa dalo považovať za spoločné u obidvoch titulov bolo, že úspech stal hlavne na schopnej koordinácií v tíme.

Okrem nového enginu si DoD: Source so sebou prináša šesť „povolaní" - raketometčík, sniper, guľometčík, podpora s vačším samopalom , útočna jednotka s menším samopalom, alebo jednotka s puškou. Taktiež ponúka šesticu kvalitne vybalancovaných máp, včetne takej klasiky ako DoD_Avalanche. Samozrejme šesť máp nie je veľa, ale valve sa dušujú, že postupne budú zdarma pridávať dalšie.

#pic3#

Celkovo je hratelnosť vyvažená vo všetkých aspektov včetne povolaní. Taktiež so sieťovým kódom nie su žiadne problémy a existuje veľké množstvo serverov s nízkym pingom a s vlastným ratingom, pričom hráč dostáva body za zabitia a počet bodov závisi od niekoľkých vecí ako napríklad druh použitej zbrane, vzdialenosť útoku, alebo miesto zásahu ( samozrejme, že strela do hlavy je hodnotená najvyšším počtom bodov).

Kooperatívný aspekt hry síce nenúti hráčov vyslovene len spolupracovať a môže sa občas stať , že aj samostatný hráč žne úspech, ale day of defeat je predsa len teamový mód a preto sila tkvie v teame samotnom, v spolupráci medzi hráčmi a rozloženiu síl. Stále priebeh hry spočíva obsadzovaní dôležitých bodov na mape a po obsadení všetkých piatich, team ktorý ich obsadil vyhráva.

#pic4#

Už v pôvodnom day of defeat bol určitý smer hratelnosti čerpajúci skôr z reálnosti ako arkádovosti a nie je tomu inak ani v DoD:source. Krvácanie a následné oštrenie zranenia ( inak nasledovala smrť vykrvácaním) v pokračovaní síce nenájdete, to však neznamená, že mierenie bude ľahké ako sú zvyknutí hráči z arkádových fps a rambo štýl a vyprázdenie zásobníka môže častejšie spôsobiť vlastnú smrť ,kvôli nepozornosti pred súperom, ako súperovu. Jednoducho treba postupovať obozretne a s chladnou rozvahou

V Day of defeat ide o každý náboj, nepresnosť alebo čo i len polsekundové zaváhanie sa trestá smrťou, čím sa dostávame k tomu, že začiatočníkom bude predsa len chvílu trvať než im prejde hra do krvi, ale potom budu určite milo prekvapený celkovou chytlavou hratelnosťou hry, ktorá nestratila nič na kráse ani po prechode do nového enginu a po malých úpravách hry samotnej.

#pic5#

Pre fanúšikov pôvodného day of defeat je source konverzia povinnosťou, pre ostatných je to výzva osvedčeného konceptu tímového multiplaerového boja v reáliach druhej svetovej vojny a záleži len na hráčoch samých či túto výzvu príjmu. Na záver už len ostáva dodať, že hra nevyžaduje half-life 2 ,ale taktiež ju treba registrovať cez steam ( aj keď sa rozhodnete hrať iba po sieti).

#tab#