Lord of the Rings - Battle for Middle-Earth 2

Po veľkolepom úspechu trilógie filmov Pán Prsteňov muselo byť každému jasné, že skôr či neskôr sa niekto odhodlá a spracuje na dané téma hernú adaptáciu. Voľba nakoniec padla na firmu EA, ktorá ostala verná svojej povesti magnáta na licencie. Medzi hrami využívajúcimi túto lukratívnu licenciu vyčnieva stratégia Battle for Middle-Earth, ktorá hoci mala svoje „muchy“ bola vysoko ohodnotená kritikou aj normálnymi hráčmi. Po roku od príchodu BFME prichádza 2. diel, ktorý sa bude určite usilovať prekonať vysoko nasadenú latku.

#pic1#

Ako som už spomínal, BFME nebola dokonalá hra, a pravdepodobne najviac jej bola vytýkaná nemožnosť stavať budovy na rôzne miesta. Namiesto toho bola dopredu daná pevnosť, ku ktorej sa pristavovali jednotlivé budovy. Práve možnosť rozložiť si základňu podľa svojich predstáv, je pravdepodobne prvou viditeľnou zmenou, ktorú si hráč všimne pri prvom hraní. V real-timovej časti hry je to aj jediná väčšia zmena (keď nerátam pridanie vodných jednotiek a s tým súvisiacich bojov na mori), hoci samotnú hrateľnosť nejako drasticky nemení. Stále to je o tom istom – postaviť budovy, vyrobiť jednotky, poraziť súpera. Táto vcelku jednoduchá metóda sa môže mierne skomplikovať, pretože aj keď úspech záleží na počte jednotiek, oveľa dôležitejšie je samotné zloženie grupy. Jednotvárna skupina môže dlho žať úspech, ale natrafí na určitú skupinu jednotiek, proti ktorej nie je stavaná, a počet bojovníkov rýchlo klesne. Práve preto je vhodné mať vyrovnanú skupinu, ktorá obsahuje rôzne druhy jednotiek, účinné voči rozdielnym nepriateľom. Až potom sa dá uvažovať o úspechu. V kombinácii s vhodnou formáciou je možné minimalizovať straty. Samotná hrateľnosť v sebe nesie odkaz na ságu C&C, na ktorej tvorcovia hry pracovali. Je to trochu pritiahnuté za uši, ale BFME2 by som definoval ako Red Alert 2 s reáliami Tolkienovho veľdiela. K real-time časti by sa ešte patrilo dodať, že jednotlivé jednotky sa môžu zlepšovať, hrdinovia/jednotky majú určité špeciálne vlastnosti a že za boj sa získavajú body, ktoré možno investovať do „kúziel“. Kúzla sú rozdielneho typu – niektoré spôsobujú škodu, iné na určitú dobu posilnia jednotky a nájdu sa aj také ktoré vytvoria budovu/privolajú jednotky na pomoc. Mnohokrát môže použitie kúzla rozhodnúť o víťazovi boja, ktoré bývajú dosť veľkolepé (až na výnimky, keď v multiplayer hre „rushne“ jeden hráč druhého). Ako príklad použijem momentku z poslednej misie kampane za dobro, kedy som v jednom momente musel brániť vlastnú základňu + operovať v tyle nepriateľa. Slovami sa to poriadne popísať nedá – to sa musí zažiť.

#pic2#

Ponuka BFME2 je celkom bohatá. 2 kampane, za dobro a za zlo, multiplayer (resp. jeho „singleplayerová“ variácia – skirmish) a nakoniec mód War of the Ring. Obe kampane obsahujú 8 misií a hru prezentujú s obmedzenými možnosťami. Celá kampaň za dobro je príbehovo aj herne v réžii elfov a trpaslíkov. Kúzla aj hrdinovia sú počas kampane obmedzené (napr. s Legolasom a ďalšími známymi z BFME1 sa hráč stretne len v mutliplayeri). Podobne je to aj s treťou stranou dobra – s ľuďmi. Na rozdiel od BFME1 sa misie nevyberajú na taktickej mape, ale sú pevne nastavené a oddelené animovanými sekvenciami. Zatiaľ čo kampaň za dobro je z príbehového hľadiska o bránení, za zlú stranu to bude hlavne o dobíjaní Stredozeme. Realita je ale taká, že obranu základne a útočné manévre si užijete za obe strany. Podobne ako to bolo v RA2.

#pic3#

Kampane sú len krátkodobým zdrojom zábavy, ktorá naostro prepukne až v multiplayeri. Pre ľudí bez internetu, alebo na získanie skillu je tu skirmish, ostatní sa pripoja do neutíchajúcich bojov cez internet. Možností je veľa, okrem hier „for fun“ sa hrajú aj ladder hry, či už v móde 1v1 alebo 2v2. Na výber je 6 rás, pre obe strany konfliktu po 3. Hra sa snaží byť relatívne vyvážená, ale mal som pocit, že elfovia majú navrch. Na druhej strane – aj proti nim existuje smrtiaca taktika. Posledným módom je War of the Ring. Ten najviac pripomína „Total War“ sériu. Taktická mapa, na ktorej sa rozmiestňujú jednotky, stavajú sa budovy. V prípade, že sa stretnú nepriateľské armády na jednom územi sa hra prepne do real-time a spustí sa klasická hra. Tento mód je možno hrať offline aj online, pričom dôležitú zložku tu tvorí hrdina, ktorého si môže hráč vybrať z preddefinovaných, alebo si vytvorí vlastného.

#pic4#

V čom hra skutočne vyniká je samotná prezentácia. Graficky je postavená na vylepšenom BFME1 engine, zvuková kulisa je postavená hlavne na licencii – počas hry na pozadí hrajú známe zvukové slučky z filmu, animované sekvencie sú nahovorené Hugom Weavingom. Atmosféra je umocnená aj „živým“ správaním sa jednotiek, ktoré len tak nestoja, ale prejavujú svoje emócie. Ako celok potom samotná hra pôsobí neskutočne príťažlivým dojmom.

Oproti 1. dielu mali EA pri tvorbe hry volnejšie ruky, pretože získali aj licenciu na knihu. Vďaka tomu sú kampane príbehovo volnejšie (dočkáme sa aliancie trpaslíkov a elfov) a dočkali sme sa aj nových hrdinov, z ktorých spomeniem Toma Bombadila, ktorý sa dá dočasne získať pomocou kúzla. Samozrejme, v ponuke sú aj permanentný „knihoví“ hrdinovia.

#pic5#

Battle for Middle-Earth je určite kvalitná hra. Výborná, i keď ničím originálna hrateľnosť, podporená skvelou prezentáciou a atmosférou, prakticky žiadne herné chyby. Problém je práve v tom, že potencionálnemu hráčovi neponúkne nič nové, iba číru zábavu. Na druhej strane, to je to, čo masoví hráči chcú, a priznajme si na rovinu – komu je táto hra primárne určená? Práve masovým hráčom. Ale ani náročnejší hráč neurobí chybu, keď si BFME2 zoženie.

#tab#