The Stalin Subway

Rusi vždy bývali obľúbeným terčom „západných“ herných spoločností, ktorí s obľubou zápletku „Zachráň svet“ okorenili väčším či menším počtom Rusov v ceste k vytúženému cieľu. Vývojári z Orion Games/G5 Software si však povedali, že by bolo „cool“ vymyslieť niečo nové, keďže originalita je v poslednej dobe „in“ a tak nás oboznamujú s osudom dôstojníka KGB – Glebom Suvorovom, ktorý (a teraz pozor!) nebude čeliť náporu kapitalistických panákov, ale naopak, bude bojovať proti svojim súdruhom!

#pic5#

Určitá zápletka je už naznačená v úvodnom intre, kde sa Gleb stretáva so svojim otcom, ktorý pracuje na vývoji tajnej zbrane. Po rýchlom rozhovore sa náš hrdina dostane do práce, kam mu zavolá otec. V pozadí počuť streľbu, krik a skôr ako sa Gleb čosi dozvie je rozhovor prerušený + idú po ňom všetci okolostojaci vojaci. Hráča teda čaká nie príliš dlhá cesta za odhalením, čo sa vlastne deje, počas ktorej navštívi viac či menej stereotypné miesta. Keďže je hra situovaná do roku 1952 = obdobia komunizmu je celkom logické, že Gleb bude na zozname nežiadúcich osôb a v rámci zachovania atmosféry navštívi také exotické miesta ako stoky (je lovná zver, nemôže sa promenádovať na verejnosti), stanicu metra, stanicu metra, stanicu metra, nejaké ďalšie interiéry budov... .

#pic1#

Pozornému čitateľovi určite neuniklo, že sa v poslednej vete nejako často vyskytuje „stanicu metra“. Nie je to bezdôvodné – okrem toho, že je to názov tejto hry, tak asi polku dobrodružstva bude hráč pobehovať medzi jednotlivými stanicami, aby sa dostal na pracovisko Glebovho otca. Problém je v tom, že stanice sú stereotypné, či už z hľadiska designu alebo hrania - „Prebehni z metra A do metra B, pričom pozabíjaj naskriptovaných enemáčov. Ale pozor aby si nezišiel z rovnej cesty! To natrafíš na špeciálnych nesmrteľných nepriateľov.“ Ako som už spomenul, nepriatelia sú naskriptovaný s AI na nízkej úrovni. Je ich viacero druhov – klasický vojak, vojak v brnení, dôstojník a v určitých „kanálových“ leveloch sa objavia aj bezdomovci. Všetci však prakticky vedia akurát stáť a (dosť presne) strieľať, niektorí dokážu prebehnúť a v rámci krytia sa postaviť za ståp. Ďalej vedia hádzať granát, hoci asi iba do vzdialenosti 3 m, ale vedia. Táto ich vlastnosť okorení hru vtipnými situáciami štýlu – stojím pred nepriateľom, on hodí granát, ľahne na zem, ja pobehnem zaňho a bezproblémovo ho zlikvidujem. Väčšinu hry, ale táto situácia nenastane, lebo nepriatelia sú v presile, a kamikadze útok by sa veľmi rýchlo skončil hráčovou smrťou. Preto treba opatrne odstreľovať z diaľky, kedy si mnohokrát AI neuvedomí, že sa čosi vôkol nich deje. Pri hraní doporučujem mieriť na hlavu, pretože vojaci toho (hlavne v oblasti trupu) dosť vydržia, čo sa mi niekedy zdalo až nerealistické.

#pic2#

Na likvidáciu nepriateľov pripravili autori cca 10 zbraní. Krokom späť je fakt, že hráč môže mať všetky zbrane naraz pri sebe, pričom v jednej animácii, kde vidíme nášho vojaka z pohľadu tretej osoby, nemá viditeľne žiadne zbrane. Za špeciálnu zbraň považujem fakľu, ktorú last jedi nazval olympijský oheň, pretože svieti stále. Modelová situácia: bežím s fakľou v ruke v zle osvetlených kanáloch, pričom spadnem do vody a ponorím sa. Fakľa prestane pod vodou svietiť, vynorím sa a opäť je okolo mňa svetlo. Vieme ako to je v skutočnosti, takže deti, toto doma neskúšajte.

#pic3#

Hra u nás vychádza v kompletnej českej lokalizácii, teda dabing + titulky. Na krabici reklamovaný „kompletný český dabing“ nie je úplne kompletný, pretože filmové sekvencie sú otitulkované. To však považujem za plus, aspoň si hráč užije trošku ruštiny. Nadabovaných je teda zopár viet, ktoré prednesie hrdina, ďalej pár pokrikov typu „Nestrieľajte, som iba robotník!“ „Poručík, zbláznil ste sa?“ + niekoľko rádoby bojových hlášok nepriateľských vojakov. Zvyšok zvukovej stránky sa skladá z pár songov, ktoré hrajú počas hry na pozadí. Niektoré sa dajú ustáť, iné mi liezli na nervy už od prvého počutia. Kapitolou samou o sebe sú vzdychy, ktoré vydáva Gleb a to čo produkuje pri skákaní znie ako štekot pudla.

#pic4#

Keď sa pozriem na The Stalin Subway ako na celok, ťažko hľadám nejaký atribút, ktorý by som mohol zviditeľniť ako niečo extra. Prakticky celá hra sa nesie v duchu priemeru – AI, desgin misií – podpriemerné, grafika, zbrane – mierne nadpriemerné. Pri grafike pôsobí rozporuplne fakt, že postavy a zbrane sú dobre spracované, ale zvyšok pôsobí v určitých momentoch odfláknute. Okrem toho má hra vysoké HW nároky, na to čo ponúka až prehnane vysoké. Samotné hranie je v určitých momentoch plytké a nezaujímavé, ponúka sa prirovnanie k Moorhuhnu, ale inokedy dokáže prekvapiť záchvatom zábavnosti. Hlavnými esami v rukáve teda ostávajú nízka cena a česká lokalizácia. The Stalin Subway zapadne medzi priemer, avšak verím, že ak sa autori pri budúcej hre vyvarujú základným chýbam (AI, stereotyp prostredia aj samotnej hry, design misií), môžeme sa tešiť na lepšie hodnotený kúsok.

#tab#