Fable: The Lost Chapters

Pretože to čo potom nasledovalo ani náhodou nie je súčasťou každodenného života na dedine. Skôr ako si malý chlapec dokázal vychutnať svoj úspech v podobe kúpenia darčeka pre sestru, vtrhli do dediny banditi. Chlapec ( meno nám vôbec neprezradil, ani sme mu nemohli žiadne vymyslieť ) sa schoval, aby sa stal svedkom obrovského masakru, spáchaneho banditmi na pacifisticky zmýšľajúcom obyvateľstve.

Celá dedina horela, respektíve horelo to čo z nej ešte ostalo. Chlapec vyšiel z úkrytu a zbadal svojho umierajúceho otca. Ďalšie udalosti sa udiali prirýchlo, na chlapca vybehol bandita, ktorého však zneškodnil neznámy čarodejník a teleportoval seba aj chlapca do bezpečia.

Tam sa mu majestátne prihovoril: „Musíš začať tvrdo trénovať v našej gilde hrdinov, aby si bol jedného dňa dostatočne mocný na to aby si pomstil svoju rodinu a aby si sa mohol postaviť najvačšiemu zlu, lebo nikto iný to nedokáže!"

Prekvapený chlapec sa na neho neveriacky pozrel a odvetil: „Už zase?"

#pic1#

Áno, je to tak, fable si zobralo takmer všetky známe fantasy klišé a snaží sa ich zmixovať do príbehu, čím sa vlastne stáva veľmi predvídateľnou a priamočiarou hrou, kde vás prekvapí len veľmi málo. Hra síce ponúka hrať hru ako kladná alebo záporná postava, avšak v príbehu nejaké rozdiely nie su a inak sú zmeny len vo výzore postavy ( kladnej postave postupne blednú vlasy až sa z nej stane blondín a neskôr pribudne aj slabá svätožiara a začnú okolo nej lietať aj motýle, zatiaľ čo zápornej postave začnú rásť rohy a lietajú okolo nej muchy ), druhý rozdiel je v tom, že buď na vás ľudia vykrikujú oslavné alebo vystrašené pokriky, čize tieto rozdiely sú len kozmetického typu a nemajú vplyv na hru ako takú, čo je po tom, čo sľuboval Peter Molyneux ( Ale zas kto by mu po jeho všetkých veľkohubých prehláseniach veril, že? ) zlý vtip.

#pic2#
Celkovo je svet vo Fable (nazývaný Albion) veľmi malý, lineárny a jednoduchý a do oblastí kam vás nepošle nejaký quest, sa vám ani neoplati chodiť, kým vás tam nejaký quest nezavedie, lebo by ste tam nemali čo robiť. Oblasti na ktoré sa svet delí su veľmi malé a nedá sa v nich stratiť, navyše máte aj mapu oblasti, pomocou ktorej vás hra doslova vediet za ručičku a to aj v rámci takých vecí, že keď máte málo život sa ozve hlas, ktorý vam povie aby ste vypili nejaký ten liečivý nápoj, alebo vám hlas oznámi, že na vás v gilde hrdinov čaká nová úloha. To je ďalšia z vecí, ktorá veľmi ulahčuje hru, stačí sa pomocou klávesy „g" teleportovať do gildy , alebo do niektorej inej lokácie, ktorá obsahuje teleport. V gilde hrdinov si stačí na stole s mapou vybrať questy, ktoré máte záujem urobiť. Takmer vždy ide o prevarené questy typu eskortuj obchodníkov z bodu A do bodu B, vyzabíjaj banditov útočiacich na farmu, prípadne, zabi určite množstvo nejakého typu nepriateľov ( za zlo sú questy väčšinou v protiklade, ako napríklad pomôž banditom dobiť farmu a podobne ), čiže takých 95% questov spočíva v likvidovaní ( ani nie 15 typov ) nepriateľov a po určitom čase to jednoducho začne nudný clickfest, ktorý môžete hrať s jednou rukou v nose...

#pic3#

Pre mňa bol asi najzaujímavejší quest spočívajúci v nosení kníh, ktoré nájdete po ceste učiteľovi v škole v mestečku Bowerstone a zúčastníte sa potom v podobe ingame animácie na hodinách, pri ktorých učiteľ účí z vami prinesených kníh a občas nejaký ten lahší vtip roztiahne vaše ústa do úsmevu, nečakajte však nič, čo by vám malo trhať bránicu. RPGčka sa vyznačujú napríklad tým, že ponúkajú otvorený svet a veľké množstvo questov, ktoré sa dajú plniť v ľubovolnom poradí a quest môžete hocikedy prerušiť a venovať sa inému. Vo Fable však išli na to vývojári inou a nie práve najšťastnejšou cestou a to tak, že pri príchode do lokácie kde daný quest začína sa hra automaticky uloží a vy musíte quest urobiť naraz bez ukladania hry, alebo odchodu z danej oblasti, ak sa vám v queste niečo nepodarí , ako napríklad, že postava , ktorú ste mali zachrániť umrie, musíte opakovať celý quest odznova, čo môže pri niektorých questoch byť mierne frustrujúce.

Vyššie spomínaná škola je súčasťou denného cyklu, ktorý je vo Fable, bohužiaľ je na nie príliš vysokej úrovni a zmenz počas dňa a noci sú len v tom, že obchody a škola sú v noci zatvorené, nejaké NPC zažne pouličné lampy a obyvatelia sa zhromaždujú v miestnej krčme, ale tam si len sadnú alebo postavajú. Klasických rozhovorov s NPC sa veľa nedočkáte, väčšina rozhovorov je len v podobe zadania questu, ale nejaké krátke ingame animácie, ktoré hráč nemôže nijako ovplyvňovať. S týmto súvisia aj „minihry" ako je napríklad manželstvo, po nadobudnutí určitej prestíže ( ktorú hráč dostáva za questy ) a zvolenia vhodného účesu u holiča ( systém podobný GTA San Andreas ) sa do vás može zamilovať NPC postava , žena aj muž. Lásku symbolizuje srdce nad hlavou NPC a vy ju môžete zvyšovať darmi ako kvety, čokoláda, alebo drahokamy, ktoré sa dajú kúpiť v obchode, alebo získať pri plnení questov. Taktiež sa dá láska zvýšiť používanim emote ikonami, ktoré su veľmi podobné tým z online hier a spočívajú v používaní giest ako smiech, flirt, napnutie svalov, tanec, ktoré si môžete nastaviť na klávesove skratky, ked srdce zmení farbu s ružovej na zlatú, stačí kúpiť pre svoju vyhliadnutú polovičku svadobný prsteň a dom. Kúpa domu je veľmi jednoduchá, v každom mestečku alebo dedine ( je ich 5 ) si môžete kúpiť som označený tabulou , na ktorú stačí kliknúť a zaplatiť požadovanú sumu peňazí. Po zakúpení môžete dom ďalej za nemalé peniaze vylepšovať ( od chatrnej posteľe s jednou skriňou sa môžete prepracovať až k masívnemu krbu a posteliam s baldachýnom ) alebo prenajať , za čo máte malý prísun peňazí. Molyneux je známy tým, že rád sa piple v nepodstatných veciach a fable je toho dôkazom. Hra obsahuje veľké množstvo logických, prevažne kartových minihier, alebo súťaž v kopaní sliepok na cieľ. Žiadna z týchto minihier však nie je tak chytlavá, aby ste ich hrali viac než jeden, dva razy.

#pic4#

Možno si pri čítaní týchto riadkov hovoríte, že prečo som dal fable 70% a neposlal som hru do horúcich pekiel trebárs s 30%. Tým „záchranným kruhom" Fable sú súbojé, pri ktorých nemusíte len len divo mačkať ľavé tlačidlo myši ( aj keď aj tak sa dá kľudne hrať ) ,ale môže sa kryť, robít kotúle, zasadzovat silnejšie rany. Napriek celkovej jednoduchosti tohto bojového systému je boj zábavný a aj keď ide pôvodne o konzolový titul, kamera vás štvať nebude.

Čo sa týka vývoja postavy, tak ten bol tiež urobený veľmi jednoducho a ponúka vám schopnosti troch typov a to boj na blízko, boj na diaľku a mágia. Skúsenostné body nadobudnuté bojom alebo plnením questov môžete v gilde hrdinov premeniť na body do nových kúziel ( mágov repertoár sa skladá predovšetkým z klasických kúskov ako fireball, spomalenie času, liečenie a podobne ) , zvýšiť si počet zásahových bodov, many, alebo si zlepšiť presnosť lukostrelby, prípadne investovať body do zvýšenia účinku už nadobudnutej vlastnosti alebo kúzla.

#pic5#

Graficke spracovanie, keďže ide už o starši konzolový titul nijak neohromí a je dokonca môžno aj slabšie ako súčastný priemer, ale plusom môže byť, že majitelia slabších zostáv si Fable môžu vychutnať na maximum. Hudobny doprovod, či už ide o titulnú melódiu od známeho filmového skladateľa Dannyho Elfmana, alebo o orchestrálnu hudbu napísanu Russellom Shawom je jednoznačným skvostom a dá sa veľmi dobre počúvať aj ako samostatný soundtrack.

Na záver by sa dalo povedať, že síce ma Fable veľké množstvo chýb, nie je to zlá hra a nenáročným hráčom jednoduchých akčných rpg, môže priniesť mnoho zábavných chvíľ. Fable môže slúžiť aj ako vstup pre začínajúcich rpg hráčov, ktorí si ešte netrúfajú na niečo zložitejšie. Ak ste však fanúšikom klasických rpg a máte za sebou Fallout, Baldur's Gate alebo Morrowind, poohliadnite sa radšej po inej hre, prípadne si počkajte na Oblivion alebo Neverwinter Nights 2.

#tab#