World Racing 2

Veľmi, veľmi som sa tešil na World Racing 2 (WR2). Veď jeho predchodca (áno, Mercedes Benz World Racing, ďalej WR1) bol v čase, keď prišiel na trh, úžasnou hrou, ktorá sa k automobilovému závodeniu stavala trochu inak ako už vtedy rozbehnutá a smerodajná séria NFS a to nie len voľnosťou pohybu po rozľahlých tratiach celého sveta, alebo uprednostnením jednoduchej a dôveryhodne vyzerajúcej grafiky pred nezmyselným gulášom špeciálnych efektov, ale aj celkovou fyzikou jazdy, ktorá ma v tom čase nesmierne uchvátila svojou realistickosťou.

Od tých čias sa séria NFS rozbehla do neuveriteľných otáčok a popri nej začali aj iné tituly kopírovať osvedčené schéma: Veľa „kuulových“ efektov, tuning, lebo ten fičí, a hlavne tak silnú arkádovosť aby aj trojroční gameri (ktorých mimochodim pribúda) jazdili ako starí profíci. Vyvstáva teda otázka, ako na tom je WR2. Je to hrdý, alebo nechvalne známy nástupca WR1? Ako udržať výbornú vyváženosť WR1 a pritom pridať nové prvky? Treba sa nechať strhnúť trendami, alebo pokračovať v tom nastúpenom z minulosti? Skúsim vám teraz priblížiť, ako to dopadlo.

#pic1#

WR2 aj pokračuje v stopách WR1 aj podlieha trendom typu NFS. Dalo by sa to povedať asi tak, že keksík ostal skoro rovnaký, ale obal má inú farbu. Asi ako Tatranky a Horalky od rôznych výrobcov. Všetko dobré ostalo vo WR2 zachované. Stále je to tá dobrá hra, kde si človek vyberie niektoré z mnohých desiatok áut (necelá stovka sa do WR2 vošla a teraz to už zďaleka nie sú len Mercedesy ako vo WR1) a vyberie sa s ním na niekoľko kilometrovú jazdu neustále sa meniacou, do diaľky sa rozprestierajúcou a zdanlivo nikde nekončiacou krajinou. A stále je to tá hra, kde nestačí mať niečím zaťaženú šípku hore aby z jej neustáleho držania prst nebolel a sem tam ťuknúť do smerovej šípky, keď náhodou v zákrute nie je vhodne tvarované zvodidlo.

WR2 je však po novom aj hrou, v ktorej bola „vcelku verná“ (kto hral Richard Burns Rally alebo GTR, tak má hranice posunuté niekam inam) simulácia správania sa áut potlačená smerom k arkáde (v režime kariéra celkom chýba možnosť nastaviť úroveň arkády/simulácie, aj keď vo voľnej jazde to možné je – obrovské mínus), je to aj hra, kde decentné, dobre umiestené a mimoriadne „inteligentné“ šípky (ktoré vás upozorňovali na nasledujúcu zákrutu vo WR1) ustúpili niečomu, čo autori nazývajú akčné šípky, a čo nie je nič iné ako dobre známe ohyzdne nadmerné polopriesvitné „steny“ so šípkami vymedzujúce trať v hrách typu NFS (našťastie sa dajú prepnúť na tie klasické z WR1), je to aj hra kde sa vám pri každej možnej aj nemožnej situácii automaticky prehrá krátky replay vašeho počínania (tiež nápadne známa vec z nemenovanej série), ktorý však začne človeku nesmierne liezť na nervy, keďže ho neustále vytrháva z diania po jeho skončení väčšinou príde rýchla smrť do zvodidiel či priekopy spôsobená stratou koncentrácie (opäť – obrovské našťastie, že sa táto ohava dá vypnúť), a je to aj hra, kde z úplne nepochopiteľných dôvodov (lebo tuning fičí) pribudla možnosť vybaviť svoje auto okrem peknej farby aj ohyzdným vinylom alebo novými hliníkovými diskami (aj keď v návode sa dočítate, že ja jedná o „rámy“ – trefný preklad). Celkom a úplne nechápem, načo do takejto hry dávajú takýto chabý pokus o tuning (aj napriek tomu, že tuning fičí). Kto chce tuniť, bude aj tak hrať NFS, a či zrovna ohyzdný vinyl povinne čiernej farby je to, čo WR2 posunie ďalej, to teda neviem. Myslím, že toto je druhá trefa celkom mimo.

#pic2#

Ako sa hovorí, nie je všetko zlato, čo sa blyští, a tak ani niektoré novinky vo WR2 nie sú zrovna kroky vpred. A keď potom človek zistí, že na obale propagovaných šesť rozsiahlych prostredí sa vlastne zredukuje na štyri plus polo prerobený „skúšobný polygon“ z WR1 a úplne rovnaký a úplne nerozsiahly Hockenheim ring z WR1, tak človeka zamrzí, že tvorcovia nevenovali viac času tratiam (alebo muzike – 12 skladieb sa opočúva jedna radosť, a prečo sa nedajú do hry vložiť vlastné skladby ako vo WR1, to ani srnka netuší), miesto vyššie uvedených nezmyselných „vylepšení“.

Grafika je oblasť kde treba WR2 len chváliť. A myslím to celkom vážne. Čistá línia z WR1 postavená na jednoduchej a dôveryhodnej grafike s mimoriadne podarenými modelmi áut tu ostáva zachovaná a je ešte vylepšená. Trate vyzerajú perfektne, je radosť sa po nich len tak voziť a veľmi sa mi páči napríklad efekt „zlíhania sa“ trávy, čiže ľudsky povedané, tráva, cez ktorú prejdete sa zľahne a ostane zľahnutá, dá sa tak v terénnych závodoch orientovať, kade ste išli kolo predtým. Modely áut sú nádherné, tam niet čo vytknúť, odrazy od karosérie sú veľmi pekné a prirodzené. Tradične dobrý je aj model poškodzovania áut, ktorý počíta so všetkým od drobných škrkancov až po na niekoľko kusov rozlámané a voľne plápolajúce nárazníky. Okrem vizuálneho poškodenia sa nám vo WR2 bude auto poškodzovať aj mechanicky, na „palubovke“ nám za týmto účelom pribudli nové ikony, môžeme si pokaziť prevodovku, brzdy, či prehriať motor. To je bod k dobru.

#pic3#

Samotné závody a ich systém je viac než podobný z WR1 a koniec koncov so všetkými inými hrami tejto kategórie. Postupné odomykanie nových závodov na stále rýchlejších a rýchlejších autách. Opäť sú tu okrem bežných závodov aj závody na čas, cez waypointy, alebo rôzne špeciálne úlohy. Dokopy celkom pestré závodenie, určite oveľa pestrejšie ako NFS – veľké plus pre WR2. Celková dåžka kariérneho módu je porovnateľná s konkurenčnými hrami, aj keď podľa môjho názoru trvá prejsť WR2 „na 100%“ oveľa kratšie ako to bolo u WR1. Novinkou je, že ak si chcete na nejakom aute zajazdiť mimo kariéry, budete si ho musieť kúpiť (alebo prenajať?!?!?! – to je opäť z mojej strany nepochopená vychytávka), rovnako ako trate, za peniaze zarobené v závodoch. Okrem kariérneho módu a voľných závodov či jázd tu je starý dobrý splitscreen - plus, multiplayer tradične chýba – mínus, ktoré prebije ten predošlý splitscreen.

Veľké mínus ostáva v oblasti hrateľnosti. Tak ako WR1 aj WR2 je hra, kde sa nehodnotí len konečný výsledok, ale aj spôsob, akým ste sa k nemu dopracovali. Sleduje sa, ako šoférujete, hodnotí sa vaša zručnosť a férovosť, čo je super, problém je však z vyhodnocovaním diania na trati. Počítačom riadení protivníci si totiž „zaryto“ jazdia v ideálnej stope a celkom ignorujú vašu prítomnosť na trati - mínus. A tak sa bežne stane, že vás z trate nechutne vysotia, spôsobia vám veľkú časovú stratu a poškodia vozidlo a systém, ktorý sleduje vašu jazdu vám na to všetko ešte napíše, že ste nefér, a že si nepovolene skracujete trať, a že ste sa dopustili vážnej jazdeckej chyby. A to vám poviem, to človeku tečú nervy, keď sa to stane na konci závodu na 20 km a vy ešte potom idete odznova.

#pic4#

Ďalšie veľké mínus je už spomenutá umelá „inteligencia“ (veľmi s nadsázkou povedané). Je tu totiž jediné pravidlo – ideálna stopa za každú cenu. A to je hold na takúto hru až podozrivo málo. Rovnako je tàňom v päte efekt známy ako „catch-up“, ktorým sa sami autori chvália. Je to spôsob ako udržať napätie závodu až dokonca tým, že prvý jazdec má menej výkonné auto ako posledný (v tomto prípade mám pocit, že až o 10-15%), a teda je jednoduché dobehnúť vedúceho jazdca. Na jednej strane to naozaj dramatizuje závody a udržuje človeka vo vare, na strane druhej, keď idem doslova nadoraz a neviem sa striasť prenasledovateľov, ktorí neuhnú z ideálnej stopy a tak ma zozadu neustále „šťuchajú“, je to skôr nepríjemné ako zábavné. Nehovoriac o tom, že sa takto dá veľmi jednoducho jazdiť takou stratégiou, aby človek vyhral každý závod celkom bez námahy.

Nechcem však povedať, že WR2 je zlá hra alebo nebodaj krok vzad. To určite nie. Ako sa v závere dočítate, WR2 si cením viac ako celú sériu NFS. Užil som si pri hraní WR2 kopu srandy a adrenalínu a vždy som ho rád znova a znova zapínal. A aj po dopísaní tejto recenzie si ho rád zahrám. Len ma trochu mrzí, že si WR2 nezachoval takú čistú a jasnú líniu. Mrzia ma drobné (a aj tie výraznejšie) nedostatky, ktoré museli byť jasné už po vydaní WR1 a ich odstránenia sme sa nedočkali. Miesto toho sme sa dočkali série nezmyselných „vylepšení“, ktoré vo WR nemajú čo hľadať.

#pic5#

Záverom som však optimista, WR2 je dobrá hra a určite ju odporučím radšej ako NFS, najmä pre ľudí, ktorým ide o šoférovanie.

#tab#