Advent Rising

Ako som už na začiatku načrtol problém hry spočíva v jej realizácií. Hráč sa ocitá v koži vesmírneho pilota Gideona Wyatha, ktorý sa práve vracia na základňu, ktorá sa nachádza na orbite jeho domovskej planéty, ktorá je nie nepodobná Zemi ( avšak Zem v hernom vesmíre advent rising vôbec nefiguruje ). Práve tu na základňu priletelo mimozemské plavidlo a jedná sa o prvý kontakt ľudstva s mimozemskou civilizáciou ( konkrétne s rasou Aurelianov ) , ktorej úmysli sú priateľské, dokonca až príliš úctivé. Nanešťastie idylka netrvá dlho a na scénu prichádza ďalšia mimozemská rasa ( prezývaná seekers= hladači ), ktorá má bohužial v úmysle ľudstvo vyhubiť a spustí okamžitý útok na stanicu a planétu. Úlohou hlavného hrdinu je zachrániť svojho brata Gideona a lásku Oliviu a za pomoci priateľských aurelianov ( hlavné aurelianske postavy sú veliteľ Eronym sa vznešený mudrc Kelemh ) zistiť akú úlohu zohráva ľudstvo v celom konflikte. Napriek klišovitosti hlavnej zápletky sa dočkáme miestami prekvapujúcich momentov a príbehových zvratov, zvačša tragických a hráč sa bude občas cítiť ako v starogréckych tragédiach, kde umierajú všetky postavy.

#pic1#

Napriek tomu , že sa vývojári snažili celú hru poňať filmovým spôsobom a takmer polovicu približne desaťhodinovej hracej doby tvoria animované sekvencie ( či už renderované alebo ingame animácie ), nedávajú postavám dostatočný priestor na nejakú rozvinutejšiu psychológiu, čo je len na škodu a niektoré postavy preto môžu pôsobiť veľmi jednotvárnym a z psychologického hľadiska plytkým dojmom. Hned v počiatku sa naskytne môžnosť, avšak jediná za celú hru, vybrať si jednu z dvoch volieb v príbehu, avšak tento výber je skôr kozmetického rázu a príbehové udalosti nemení.

Napriek týmto nedostatkom sa podarilo autorom vytvoriť pomerne kvalitnú atmosféru, ktorá sa prejaví hlavne v druhej polovici hry, ale aj počas celej rady lokácií v ktorých sa hra odohráva či už ide o počiatočnú orbitálnu stanicu, domovskú planétu ľudí, bojovú loď seekerov alebo o planétu Aurelia, ale atmosféru taktiež podporuje zobrazovanie inváznych jednotiek seekerov alebo neustále boje ľudskej domobrany s inváznymi jednotkami. Autori zvolili ľahký komixový nádych hry ( napríklad veľmi dlhé nohy postáv ) s čím súvisí aj veľmi pestrá paleta použitých farieb a lokácií. Grafické spracovanie určite nepatrí medzi dnešnú špičku, ale ani neurazí a pôsobí celkom príjemným dojmom.

Hráč ovláda Gideona z pohľadu tretej osoby a napriek do očí bijúcej konzolovisti, nie je problém s kamerou za hrdinovým zátylkom a ovládanie, až na zopár nedostatkov, prejde rýchlo do krvi.

#pic2#

Kameňom urázu sa stala však veľmi podstatná vec a tou je mierenie. Hra obsahuje veľké množstvo futuristických zbraní či už sa jedná o laserové alebo tlakové pušky, plameňomety, raketomety, granáty, alebo klasickejšie samopaly nie nepodobné tým súčastným. Hrdina môže mať naraz v každej ruke ľubovoľnú zbraň, avšak ak chce zbrane iné musí tie dosavadné zahodiť. Avšak nech sa jedná o akúkoľvek zbraň niekoľkokrát sa stane, že Gideon bude strieľať úplné opačným smerom, ako mierenie myšou nie je vôbec pohodlné, pretože funguje na princípe „preskakovania“ zameriavača z jedného nepriateľa na druhého bez ohľadu na to akým smerom je práve Gideon otočený. Toto sa dá „prežiť“ hlavne s príchodom špeciálnych schopností v polovici hry, ktorých predlohou bola vesmírna sila používaná rytiermi jedi v známych star wars. Konkrétne sa jedná napríklad o silu, ktorá dokáže na diaľku manipulovať s predmetmi a nepriateľmi a tak sa naskytuje možnosť ich napríklad vrhnút do priepaste alebo do vesmíru, ďalej hráč získa silový štít, možnosť vystrelovať ľadové úlomky, alebo jednoducho pôsobiť seekerom či už na ďialku alebo na blízko zranenie niekoľkými rôznymi schopnosťami. S príchodom týchto síl však utrpí celková náročnosť a hra sa veľmi zjednoduší a v rámci používania toho najlepšieho čo máte, vás hra doslova donúti vykašlať sa na všetky strelné zbrane a používať iba tieto sily, ktoré sa v priebehu času veľmi rýchlo regenerujú.

#pic3#

Advent Rising sa riadi trendom dnešnej doby a to použiť nejaký rpg prvok, aj keď sa vlastne jedná o typickú arkádovú akciu z pohľadu tretej osoby. Preto sa dočkáte niekoľkostupňového vylepšenia svojich schopností. Aby ste toto vylepšenie dosiahli stačí pravidelne používať to čo chcete vylepšiť, či už sa jedná o presnosť strelby, rýchlosť, dåžku skokov , alebo používanie špecifickej sily. Ak by ste si chceli nejak špeciálne formovať postavu a prerozdeľovať si body, ste na zlej adrese, vylepšenia sú totiž čisto automatické.

Ďalším veľkým neduhom je umelá inteligencia nepriateľov. Kým sa k ním nepriblížite na pár krokov zostanú stáť na mieste ako bez života a keď už sa rozhodnú zaútočiť, útočia štýlom „hrrr na ne“ ako prasce na porážku, čo však neznamená, že útoky niektorých silnejších jednotiek sú pre hráča zanedbateľné. Jediná vec, ktorú okrem bezhlavého útoku niektoré druhy nepriateľov je schovanie sa pred útokom za svoj štít, ale stačí prestať na chvílu útočiť, oni štít vypnú a hráč ich môže pokojne zase ostrelovať. Napriek tomu nepohlcuje hru stereotyp, za čo pravdepodobne môže už skôr spomínaná krátkosť hry, ale určite aj spestrenie v podobe ovládanie útočných ľodí v určitých častiach hry. Tieto súboje plavidiel sa odohravajú iba na povrchu a vo vesmíre sa za kormidlom ľode ocitnete iba na úplnom začiatku, kde sa ani nebojuje. Vašou úlohou v bojových strojoch bude prevažne likvidácia všetkých nepriateľských bojových strojov, útočných veži, čo však opäť nie je nič nové pod slnkom, ale ako spestrenie je to vítané. Takmer počas celej hry vás bude sprevádzať pocit deja vu. Autori dokonca jednu úroveň spravili nie nepodobnú v poslednej dobe v počítačových hrách až priveľmi používanému vylodeniu v Normandii a Gideon sa tu spolu s Aurelianskými jednotkami zhosťuje útoku na základňu seekerov.

Boj s rôznymi typmi seekerov spestrujú boje s bossmi a na každého z nich platí úplne iná taktika a tieto boje sú o to zábavnejšie, že nestačí vytiahnuť to najsilnešie čo máte a nepretržite strielať, kým boss nepadne, ako je v súčastnosti zvykom.

#pic4#

Zvláštnosťou je, že príbeh sa posúva dosť nepravidelne a často sa stáva, že niekedy sa behom desiatich minút toho stane viac ako v inej časti behom jeden a pol hodiny, konkrétne po záverečných titulkoch sa toho udeje naraz asi najviac za celú hru a na konci keď ste si už mysleli, že všetky otázky už boli zodpovedané sa objaví kvantum nových otázok a nepríjemný nápis „pokračovanie nabudúce“. Avšak realizácia pokračovania nie je vôbec istá a závisí od predaja tohto dielu.

Posledným ,ale určite nie najmenej dôležitým prvkom dotvárajúcim atmosféru je veľmi kvalitná pompézna symfonická hudba s mohutným chorálom, ktorú zložil Tommy Tallarico a ktorú zahral hollywoodsky orchester. Soundtrack advent rising, určite patrí k špičke hudby skomponovanej pre hry a dá sa kľudne počúvať aj samostatne. Doprovodne zvuky hry a dabing si znejú tak ako majú znieť a nie je im čo vytknúť.

Celkový problém advent risingu nespočíva v tom, že je to zlá hra, ale v tom, že obsahuje príliš veľké množstvo nedostatkov a neoriginality na to, čo si môže titul radiaci sa do A katégorie dovoliť.

#tab#