Dungeon Siege 2

V izbe útulného bytu sa zišla skutočne čudná spoločnosť – Sarnoth, mohutný muž zakutý v lesklej zbroji; Eldhel, mladá kúzelníčka skrývajúca sa za maskou; Troy, mudrc z prastarého lesa, s vlasmi bielymi ako sneh; a Leyvis, zálesák odetý do kožušín; okrem nich tam sedel ešte mladík v otrhaných jeansoch a tričku s vyblednutým vzorom. Okolo sa povaľovali vypité fľaše, papieriky od horaliek a šupky od mandariniek, rozčítané knihy, časopisy a iný neporiadok.
Sarnoth uderil opancierovanou päsťou o stôl, až myš nadskočila a v reproduktoroch zasyčalo. Monitor zmodral. „Tak povieš nám už, veštec, či sa oplatí ísť lúpiť do krajín Aranny, a naše schopnosti cvičiť, či nie?“ Chalan sa uškrnul, a odvetil: „Žiaden veštec, som recenzent, po desiaty raz. A názor na to, či sa v krajinách Aranny, tiež Dungeon Siege zvaných, hrdinom páči, či nie, na to si vás nechám utvoriť názor samých – ja len porozprávam, čo som zažil na mojich cestách v menovaných krajoch, než som ich odinštaloval.“ „To ako zničil?“ spýtal sa bojovník, s nadšením v očiach. „Nie, horšie, nadobro vymazal. Tak počúvajte...“

#pic1#

„Microsoft a Gas-Powered Games stvorili Dungeon Siege 2 v klíme pre ne nanajvýš výhodnej, keď diela pána Tolkiena či Kroniky Narnie po striebornom plátne kåžu, a fantastike sa darí ako nikdy: či Harry Potter, či Magic: the Gathering, či nespočetné Massive Multiplayer Online Role-Playing Games, mládež priam žije elfami a drakmi, mágiou a tajomnom. Svojou tematikou teda zapadá DS2 do dnešného trendu veľmi dobre. Ale či prichádza s niečím novým, to je otázne.
Dobrodruha čakajú tri rozsiahle dejstvá plné oblúd, ktoré môže zniesť z povrchu zemského niektorým z desiatok kúziel či zbraní...“
Pri týchto slovách začal Sarnoth nadskakovať na stoličke, kým sa pod ním nezlomila, teda presne tri sekundy. Ešte na zemi spokojne tlieskal. „Už sa teším!“
„Nemáš na čo. Niektoré z nich sú síce pekné, no vedia presne dve veci – buď stáť a strieľať, či sa rozbehnúť priamo k tebe a snažiť sa ťa udrieť. Dakedy sa im ani to nedarí – pamätám na jedného bossa, ktorý tam iba stál a nechal do seba udierať... asi päť minút, životov mal dosť.“
Sarnoth nasadil kyslý výraz: „To ako... nebudem naháňať Sand Leaperov cez pol mapy ako v Diable 2, či čakať za rohom na Night Clanov, ako v Diable 1? Obiehať golemov ako vo Warcrafte?“
Sklamanie v jeho tvári recenzent ešte podporil: „Nie, a priznám sa, nemáš sa vôbec čoho báť – bojovníka, ktorý cestoval so mnou väčšinou obludy nedokázali ani zraniť – jediné, čo ho kedy zabilo, bol sud.“
„Sud?!“
„Áno, sud.“
„Sud.“
„Presne tak. Či už kúzelník vrhal po ňom blesky či ohnivé gule, či hydra či drak, alebo azda Valdis, hlavný zloduch sám, on len stál a usmieval sa, lebo mu nič nemohli. Toľko k rovnováhe.
Vôbec, najsilnejšou zbraňou príšer je nepriehľadnosť – keď kúzelník začne metať ohnivé gule, a príšer je viac, tak nieje poznať, ktorá končatina patrí komu. Ešte im k tomu napomáhajú dve veci – blízko stojace postavy sa prelínajú...“
„To ako cezo mňa bude trčať dajaké chápadlo či čo?“ zdesene vyhàkla Eldhel.
„Áno, a aj horšie veci. Príšery môžu cez vás prebehnúť celé.“
Sarnoth vypúlil oči: „To ako im svojím telom nemôžem zahradiť cestu?“
„Zabudni“ zasmial sa recenzent.
„A čo poklady?“ Nádejne sa spýtal Sarnoth.
„Pekné, a že ich padá požehnane – obyčajné a kúzelné, zriedkavé a jedinečné, dokonca celé sady, ktoré spoločne majú väčšiu silu, alebo si môžete z ingrediencií vytvoriť vlastné.“
Eldhel sa zamyslela: „To som už dakde videla.“
„Aj ja“ dodal rozprávač. „Nič nové na tomto fronte. Ale aspoň sú všetky pekne vykreslené, a je ich na postavičke vidieť. Hrala si sa, keď si bola malá, rada s bábikami?“
Zdráhajúc sa, Eldhel prikývla.
„No, tak sa budeš môcť vybúriť, lebo napríklad všetky setové a jedinečné predmety majú vlastný výzor – niektoré z nich sú skutočne pekné. Vy ostatní – ak sa tiež radi hráte s bábikami, prirátajte si desať bodov ku konečnému hodnoteniu. Mňa napríklad nadchol predmet „Záhadné Vedro“ – pridáva + 10 % ku schopnosti „Vyzerať Ako Debil“ (nevtipkujem, ten predmet tam skutočne je) – za to má hra u mňa veľké plus. Chvíľu som dokonca pobehoval s vedrom na hlave, len pre tú zábavu.

#pic2#

Leyvis podotkol: „Ja vždy chodím v zelenej. A čo krajina – budeme skúmať nekonečné lesy a planiny? Ohúri nás krása prírody?“
„Tak, rozľahlé sú, podaktoré miesta dokonca aj pekné, ale nestretol som žiadne miesto, ktoré by mi vyrážalo dych, a hlavne – krajina je organizovaná do jedného dlhého slíža, dokonca i drvivá väčšina podzemných priestorov. Takže sa dá ísť dopredu a dozadu. Bodka.“
„Hm. Aspoň ten slíž môžem objavovať.“
„No, a povedal som už, že sa od hry ku hre nemení? Dokonca i bossovia sú pevne umiestnení“
„Takže – raz si to pozrieme, a potom už nikdy viac.“
„Tiež som toho názoru. Ešte k tomu si ju nepozriete dôkladne, lebo sa nedá pozerať napríklad do hora, čo oceníte napríklad pri súboji s drakom, ktorý lieta nad hrdinami, a tí ani nevedia, kde je“ pokračoval recenzent.
„A čo ľudia? Aký sú tí?“ spýtala sa zvedavo Eldhel.
„A hrdinské úlohy?“ dodal Sarnoth.
„Ľudia sú pomerne podarení – každý má vlastný hlas, a môžete ich dokonca ťahať pár zo sebou – na prvej obtiažnosti troch, na ďalšej štyroch, na poslednej vás smie byť šesť. Niektoré úlohy sa vám ponúknu, iba keď máte zo sebou daktorú postavu. Napriek tomu je komunikácia s nimi chudobná – vo väčšine rozhovorov smiete voliť presne jednu odpoveď. Takisto sa počas rozhovoru nedá dať pauza, čo prinesie veľa radosti, keď niektorá z postáv začne hovoriť uprostred boja.
Úlohy sa delia na povinné a nepovinné – tie prvé sú súčasťou deja, tie druhé slúžia ako zábavka povedľa, a taktiež za ne dostanete slušné odmeny. Niektoré z nich sú dokonca zaujímavé, a tiahnú sa cez všetky tri akty – napríklad jedna, pri ktorej musíte oslobodiť dokopy dvadsaťšesť nepokojných duchov roztrúsených po celej krajine.“

#pic3#

„A čo romantika?“ chcela vedieť Eldhel. „A čo humor?“ pridal sa Leyvis. Recenzent však pokrútil hlavou. „Nič. Okrem Záhadného Vedra, samozrejme.“
Troy sa skepticky pozrel na recenzenta. „Sú všetky úlohy len o zabíjaní príšer?“
„Vďaka Bohu nie – daktoré precvičia mozgové závity zanesené od samého mlátenia oblúd – v jednej kobke je veľmi pekná hádanka, pri ktorej je treba rozsvietiť celý vzor na podlahe, bez toho, aby ste prešli ktorýmkoľvek úsekom viac ako raz, a ku koncu hry sa trocha potrápite s hádankou, pri ktorej treba otvárať stavidlá, aby tiekla voda do centrálnej nádrže. Ale – jediná priemerne ťažká úroveň v Fillets od Altaru, či jedna z ťažších v staručkom Pushoveri vás zamestná oveľa viac. Napriek tomu je to vítaným spestrením.
Hlavnou súčasťou hry zostáva naďalej boj – ktorý ale vďaka nízkej inteligencii príšer, tomu, že postavy sa nedajú ovládať jednotlivo (napríklad sa nedá postava náchylná na oheň nechať mimo boja, keď skupina napadne draka) a chybám nieje zrovna naplňujúci – neskutočne ma nahnevali nedostatky, ako bossovia, ktorí sa zaseknú o roh (a že sa to nestalo raz), scény, keď bojovník než zaútočí trikrát príšeru obehne, či boj s drakom, po ktorom nesmiete strieľať z luku, aj keď je iba dva kroky ďaleko, lebo si autori vymysleli, že sa ten drak nedá zabiť inak, než balistou na jednej z veží, a že ho nemôžte udrieť, ani keď stojí pred vami.“
„No ja by som mu skočil na hlavu, napľul do oka, a za uši ho vyťahal!“ zahučal Sarnoth.

#pic5#

„To ti verím. Aj ja by som to rád skúsil, no nebolo mi to súdené.“ Takisto som píšťal od zlosti, keď pri poslednom boji sa môj bojovník dajako zaboril do steny či čo, a nemohol sa hýbať – bez akéhokoľvek zjavného dôvodu.“ Recenzent potriasol hlavou. „Taktika sa obmedzuje na to, nastrčiť obludkám bojovníka pod nos, nech sa na ňom vyzúria, zatiaľ čo ich pečiete, mrazíte, či ich citlivé miesta plníte nanajvýš neanatomickými predmetmi. Ak sa vám pustia do mága, proste kúsok zdupkáte. Absencia nastaviteľných formácií, veľká nepriehľadnosť bojiska a malý dostrel zbraní...“
„Ako malý?“ skočil mu do reči Leyvis.
„No, tak deväť metrov.“
„Čože?!“ Leyvis vyvalil oči tak, že mu takmer z jamiek vyliezli.
„Nie, uši ťa nešialia. Dlhým lukom sa dá dostreliť tak zo sedem krokov, vzdialenosť, ktorú väčšina protivníkov prekoná za okamih. Nie, nedá sa z mosta páliť po cieľoch pod ním, ani na hradby hore, nenápadné ostreľovanie protivníkov je iba pekným, ale nesplneným snom.
Ale, aby som hre nekrivdil, musím uznať, že spôsob zlepšovania schopností je podarený – ak útočíte mečom, zlepšuje sa vám schopnosť boja so zbraňami na blízko, pri vrhaní ohnivých gulí znalosť bojovej mágie. Pri každej novej úrovni dostanete bodík, ktorý môžete umiestniť na jeden zo štyroch diagramov – vývojových stromov jednej zo štyroch profesií. Bojovnícky diagram zlepšuje odolnosť, používanie štítu, a útočnú silu, kúzelnícky zvyšuje napríklad množstvo many, či rýchlosť kúzlenia. Špeciálne schopnosti vám pribúdajú podľa toho, kam tieto body umiestnite – napríklad pri učení sa Critical Strike pribudne schopnosť Brutal Attack, ktorá spôsobuje veľkú škodu, a po použití sa chvíľu dobíja. Keď sa bojovník naučí používať štít, tak zároveň zistí, ako byť neskutočne drzý, a môže provokovať príšerky, aby bili jeho, a nie to úbožiatko mága, zatiaľ čo on sa ukryje za čerstvo nadobudnutou pavézou.
Takže sa dajú vytvoriť pomerne odlišné charaktery – napríklad bojovník s obojručnou zbraňou, či s dvoma čepeľami, alebo ťažko pancierovaný rytier, ktorého len tak niečo nevyplaší.“

Skupinka usadená v izbe pokukovala po okolí, napokon sa Troy spýtal: „A čo zápletka?“
„Je v poriadku – zloduch sa snaží ovládnuť svet, a treba mu v tom zabrániť. Zopár prekvapení sa však dočkáme. Viac neprezradím.“ Recenzent sa unavene usmial.

#pic4#

„Takže, majster – máme vynaložiť svoje úspory na cestu do Dungeon Siege 2?“ vypytoval sa Troy.
„Ak nemáte nič lepšie na práci. Žiaden klenot to nieje. Má zopár pekných aspektov, a miestami som sa bavil, väčšinu času som to ale hral len z povinnosti. Hlavne posledné dejstvo je neskutočne nudné. Ak by sa autori boli pohrali s umelou inteligenciou...“
„To ako obludy nemajú pravú?“ čudoval sa Sarnoth.
„Ty nemáš žiadnu. Kto je na tom horšie?“ sucho podotkol Leyvis.
Mohutný chlap zdvihol svoj palcát a vyrútil sa von na chodbu za svižne utekajúcim zálesákom. Ozvalo sa rinčanie rozbíjaného skla a zdesené mraučanie prišliapnutej mačky.
Recenzent si povzdychol. „Mater ma zabije na fleku.“

Pozrel sa na zostávajúcich dvoch poslucháčov: „Tak vám to zhrniem.“

Klady:
*Pekná grafika
*Príjemné hádanky
*Zaujímavý systém schopností
*Záhadné Vedro
*Pomerne veľké množstvo úloh
*Veľký inventár
*Pekne urobené mestá
*Kľudne môžete počas boja zaspať, pokiaľ len nepustíte myš (stalo sa mi, prebudil som sa, všetko na obrazovke bolo màtve, parta v poriadku, hora predmetov na zemi)

Zápory:
*Dlhé bezduché pasáže
*Jednoduché rozhovory
*Nemennosť krajiny
*Nepriehľadnosť, nepoužiteľná mapa sveta (mapa bezprostredného okolia je OK)
*Jednotvárne boje
*Chyby

„A teraz hybajte domov, musím upratať.“

VERDIKT: 59% (ak máte radi Barbie a hranie sa so šatičkami, prirátajte +5%)

Technické Detaily:
Požaduje Windows XP SP1 alebo novšie, 1 GHz procesor, 256 MB RAM, 4 GB miesta na pevnom disku, a video kartu ATI Radeon 7000 a lepšie, či Nvidia/GeForce/Intel Extreme Graphics 82845, 82865, 82915.
Hra je na štyroch CD, ku hraniu treba prvé, ostatné kľudne môžu po inštalácii zostať v krabici.
Hra je prístupná od 12 rokov a vyššie.

#tab#