Hellforces

Predsudky. V oblasti hier sú späté práve s takými budgetovými titulmi, akým je aj recenzovaná hra. Je to celkom logické, do hry, ktorá už pri vstupe na trh stojí cca 300 korún, autori nemohli vložiť dosť financií na to, aby sa kvalitou mohla vyrovnať áčkovým titulom. A keď ju k tomu všetkému naprogramuje ruská firma a jedná sa o veľmi preťažený žáner FPS, je oheň na streche. Nie však v tomto prípade...

Veru tak, nejakým zázrakom sa autorom podarilo vytvoriť hru, ktorá dobre zabaví, vyzerá k svetu a je aj poriadne dlhá. Navyše keď tieto vlastnosti prirovnáme k množstvu vynaložených prostriedkov na tvorbu tejto hry, aj hra ako je Half-Life 2, miliónmi dolárov nadopovaný projekt, musí dať klobúk dolu. Veru, už pohľad na obrázky z prebalu hry mi vnukol myšlienku, že to nemusí byť až tak zlé a zhostil som sa (dobrovoľne!) recenzovania tohto na prvý pohľad nekvalitného titulu.

#pic1#

Prvé, čo vás po naloadovaní úvodného levelu praští do očí, je na pomery budget titulov (ale aj hier ako takých) výborná grafika a zvuk. Engine zvláda všetky moderné Direct X 9 efekty a tiež plnohodnotný 7.1 EAX zvuk, aký nemá ani Doom 3. Zvlášť poteší mohutná implementácia bumpmappingu, ktorý je použitý snáď na každom povrchu. Ale pozadu samozrejme nie sú ani ďalšie efekty a potešia aj naozaj detailné modely postáv. Čo je dôležité (a na pomery budget hier možno aj prekvapivé) je, že engine je dobre optimalizovaný, určite lepšie ako...áno, znova...Doom 3. Rovnako ako výborná a rýchla grafika prekvapí aj fyzikálny engine. Nikde na prebale ani v hre sa neobjavuje logo Havocu, súdim teda, že je to vlastný fyzikálny systém, ale musím povedať, že kvalitatívne nerozoznateľný od populárneho Havocu a je implementovaný výborne, na rozdiel od jednej hry. ÁNO! Do tretice Doom 3! Taktiež veľa budget hier potopí ich veľká zabugovanosť, čo však v tomto prípade tiež neplatí a v hre som nenašiel nič, čo by stálo za zmienku.

Hrateľnostne je Hellforces úplne klasickou 3D akciou. Prechádzate jednotlivé úrovne, zabíjate nepriateľov, zbierate lekárničky a zbrane a vôbec si užívate jednoduchú hrateľnosť bez nutnosti zapájať oddychujúce mozgové závity. Autori do hry zahrnuli aj akýsi príbeh, ale je samozrejme nekvalitný a sprostredkovaný nudnými engineovými animáciami s priemerným dabingom. Veľkú zásluhu na kvalitnej hrateľnosti má však časté striedanie prostredí a vôbec zaujímavý dizajn levelov. Postupne sa vystriedajú mestské ulice, stoky (ktoré nechýbajú snáď v žiadnej FPS), džungla, vojenské zariadenia, futuristické budovy a nakoniec navštívíte aj samotné peklo. Úrovne sú dostatočne členité a nenarazíte na fádne dlhé chodby či prázdne veľké priestranstvá.

#pic2#

Radosť zo zabíjania prináša tiež množstvo výborne prevedených zbraní. Zo začiatku budete používať hlavne chladné, teda trubky, nože, mačety, sekáče na mäso a iné pošušňáníčka. Neskôr sa dostanú k slovu strelné zbrane, nechýbajú samopaly, pištole, brokovnice, plazmové pušky, a klasiky raketomet a sniperka. Zbraní je až 24 a naozaj veľa z nich je využiteľných. Autori dokonca zapracovali aj model odpadávania končatín (neviem prečo implementovaný len u zombií), takže sa s týmito zbraňami pekne vyšantíte. Neskôr však zombie ubudnú a nahradia ich ľudia so strelnými zbraňami. Inteligencia nepriateľov vôbec nie je zlá, dokážu vám zavariť granátmi, kryť sa za prekážky, robiť kotúle a úskoky a vôbec si všemožne chrániť svoj bezcenný život. Obtiažnosť je dobre vyvážená a nestane sa, že by ste natvrdo zakysli na nejakom zvlášť frustrujúcom mieste.

Hra obsahuje aj multiplayer, ktorý som nemal možnosť vyskúšať, ale myslím si, že na 3D akčný multiplayer sú tu lepšie kúsky a je tu skôr do počtu.

Na záver len (odvážne) podotknem, že ma Hellforces zabavil možno aj lepšie ako prehypovaný Doom 3 (trikrát porazený hrou Hellforces). Z hry je cítiť poctivosť a dotiahnutosť a počas hrania vám proste nezíde na um, že hráte "len" budgetovú hru za tri stovky...

#pic3#

#tab#