Doom 3

Doom 3 je už v predaji. To by pokojne mohol byt celý text mojej recenzie. Nič viac netreba dodať. O máloktorej hre sa toho toľko popísalo a pohovorilo ako o Doome 3. Okrem toho len málo hráčov by v názve Doom 3 nespoznalo nasledovníka dvoch legendárnych FPS (nie „frames per second - snímkov za sekundu“ ale „first person shooter – prvo osobový strelec???“). Lenže ja tu nie som od toho, aby som sa takto vyhováral, recenzia nie je od toho, aby takto sucho konštatovala a vy tu nie ste od toho, aby ste sa s takým konštatovaním uspokojili, a tak ideme Doom 3 na chvilku vrhnúť pod lupu.

#pic1#

Úprimne vám poviem, že som sa na Doom 3 celkom tešil. Čas, ktorý ID potreboval na jeho „zbúchanie” bol dostatočne dlhý na to, aby sme mohli očakávať serióznu hru. Keď som však Doom 3 obdržal, nainštaloval a prvý raz spustil, nechcel som veriť vlastným očiam. Mal som pocit, že som v roku 1995, a hrám starý X-Com! Po krátkej animácii (mimochodom notoricky známej z uniknutých beta verzií Dooma 3) na mňa totiž vyskočilo ohyzdné menu. „Old school“ jednoduchá grafika, škaredé farby, lacný efekt s planétou na pozadí... Hrôza. Nenechal som sa však odradiť (ani som sa nemohol nechať, lebo Win by vyletel z kože, keby som Dooma 3 nerecenzoval) a pokračoval som spustením novej hry. Horor pokračoval akousi trápnou úvodnou animáciou rovnako hnilej kvality ako bolo menu.

Vedel som, že Doom 3 má byť hrou hororovou, ale aby to dosahovali hnilou grafikou v menu a animáciach mi pripadalo neštastné a nevhodné. Čoskoro sa však veci celkom otočili. Kamera sa pohla z miesta a svet Dooma 3 sa mi začal vynárať pred očami. A to vám poviem, že bolo na čo pozerať. Zvyšok „intra“ sa mi páčil už oveľa viac. Pekným efektom sa kamera presunula do lebky hlavného hrdinu a príbeh sa začal.

Asi desať minút som očarený behal kade tade a rozhliadal som sa okolo seba. Hneď mi bolo jasné, že sa pozerám na jednu z najkrajších hier, aké som kedy videl. Doom 3 hrdo využíva všetky efekty, ktoré dnešné 3D karty a Direct X ponúkajú. Dynamické svetlá a tiene, skvelý bump mapping, vertex shadery, nádherné odlesky kovových materiálov (známe napríklad z GTA: Vice City), vymakaný efekt jemne zvlneného skla, ktoré deformuje obraz objektov za ním, atď, atď. K týmto efektom sa pridávajú druhoradé efekty ako je dym vychádzajúci zo samopalu (motorovej píly) pri dlhej strelbe (režbe), alebo výborne spravený lúč svetla z vašej baterky, ktorým osvietite každý tmavý kút. Také množstvo efektov však znamená riadnu záťaž pre grafickú kartu, ale aj procesor. Majitelia starších strojov sa musia uspokojiť s menšími detailami, veľa z nich si Dooma 3 ani nezahrá.

#pic5#

Grafika je k svetu, ale čo viac Doom 3 ponúkne? Ďalšou zbraňou Dooma 3 je aj s grafikou súvisiaca hororová atmosféra. Vierohodnosť grafiky umožnila tvorcom Dooma 3 vtiahnuť človeka hlboko do deja, spôsobiť aby dej prežíval veľmi intenzívne. A keď potom vytvorili hororový scénar hry, vzniklo skutočne nervy drásajúce dielo. Na vystrašenie hráča sú v Doome 3 použité osvedčené triky z hororových filmov a thrillerov. Samotný príbeh navodzuje strach. Odohráva sa na marse v komplexe vedeckých zariadení na výskum nových vojenských technológií, v ktorom sa čosi vymklo spod kontroly a nastalo peklo. Vedci pracujúci v laboratóriu začali miznúť, ludia začali záhadne zomierať, v celom komplexe sa diali divné veci, bolo počuť tajomné hlasy...

A vám povedia, aby ste sa tam dole vybrali a preskúmali, o čo vlastne ide. Čoskoro sa všetko ešte zhorší, keď akási neznáma sila zaútočí na komplex. Všetky systémy zlyhávajú, všade je zrazu tma, počuť výkriky, smiech, divné hlasy, ludia sa menia na príšery zombie a na chodbách komplexu začnete stretávať ohavné tvory, ktoré vás zákerne napádajú z tmy a od chrbta. To všetko na vás začne pôsobiť a čoskoro sa začnete celkom slušne báť. Za chvílu sa bojíte čo len ísť za roh. Hororové kreatúry, s ktorými budete bojovať, sa radi objavujú za vašim chrbtom, alebo vyčkávajú až budete pri nich dostatočne blízko, zombie-ci sa radi skrývajú v tmavých kútoch a napadnú vás vždy nečakane, okrem toho sa stretnete aj pavúkmi, ktorí radi vyliezajú z rôznych otvorov a šácht, za zmienku stoja aj akési horiace lietajúce lebky, pred ktorými je útek celkom nemožný – letia veľmi rýchlo a dokážu prechádzať cez steny.
#pic2#

Takáto zmeska príšer sa vám snaží navodiť dojem, že zlo a nebezpečie je všade naokolo a vy nemáte kam ujsť. A je to pravda. Pár krát som sa pri hraní Dooma 3 tak vyľakal, že som sa snažil pred nepriateľmi utiecť. Ako som utekal, zjavovali sa predo mnou nové a nové potvory, až som nemal kam utiecť, zahnali ma do rohu a smrť prišla rýchlo. Tu treba poznamenať, že aj kreatúry, ktoré stretnete, sú po grafickej stránke veľmi premakané a dôveryhodné, veľmi ohyzdné a strašidelné, a to aj čo sa pohybov a zvukov týka. Človeku teda ani jedno stretnutie s nimi nie je veľmi príjemné. Moment prekvapenia, ktorý je na strane vašeho nepriateľa, celý horor len znásobuje. Tu sa však musím na Doom 3 aj trošku posťažovať. Konrétne mi leží na srdci skutočnosť, že všetko v Doomovi 3 je vopred pripravené (naskriptované) a všetky udalosti závisia len a len od vašej polohy v priestore. Jednoducho povedané – veci sa dejú až vtedy, keď prídete na to správne miseto, alebo stlačíte ten správny gombík. To by som označil za veľké mínus. Síce sa tým autorom podarilo navodiť ešte väčší strach a akčnosť hry, vtiahli hráča viac do stredu diania, ale na strane druhej hráč vie, že kým sa nepohne, alebo ničo nestlačí, nič mu nehrozí. Po pár leveloch už budete s prehľadom vopred rozoznávať blížiace sa nebezpečenstvo.

Aby sa všetko dianie dalo takto naskriptovať, ale aj preto, aby grafické karty a procesory stíhali „kresliť obrázky“ dostatočne rýchlo, a v neposlednej rade aj kvoli udržaniu napätia, museli autori Dooma 3 situovať celý dej do malých a zle osvetlených miestností a chodieb. Sprvu sa človeku takéto prostredie náramne páči, kochá sa peknou grafikou (tak ako ja na začiatku tejto recenzie), postupom času sa však dostaví mierny ponorkový efekt – máte pocit, že ste stále na tom istom mieste, chodíte po tých istých chodbách, vidíte tie isté steny... Level designeri sa tomuto snažili predísť tým, že neustále „objavujete“ rôzne dômyselné prístroje a zariadenia veľkých rozmerov, ktoré odlišujú jednu tmavú miestnosť od druhej. To však nestačí, veci začnú byť fádne, podobne ako u Need for speed: Underground, kde ste na aute jazdili v tom istom meste, neustále v noci. Na strane druhej, keď si pozriete votrelca, alebo čeluste, tam sa tiež dej odohráva neustále v tom istom prostredí a veľa ludí si to ani nevšimne, nie že by to vôbec pokladali za nudné. Na strane tretej však stiesnené priestory nedávajú veľa priestoru na to, aby ste sa stratili, alebo nebodaj hladali nejaké dvere, alebo predmety ako kľúče. Vždy viete kam ísť, a to sa väčšinou v hororoch nestáva.

#pic4#

Už sme pokryli výbornú grafiku, hororovú atmosféru, a čo nám ešte zostáva? No hádam všetko ostatné. Pochváliť treba aj výborný fyzikálny engine Dooma 3, ktorý síce nie je novinkou, ale stále je špičkou, a tak sa Doom 3 nemusí za nič hanbiť. Jeden extra pekný zážitok som mal, keď som jedného vojaka zastrelil vo dverách. Vždy, keď sa dvere chceli automaticky zavrieť, „narazili“ na jeho màtve telo, ktoré vidalo akýsi mľaskavý zvuk a zalialo sa krvou. Po niekoľkých pokusoch sa dvere cez màtve telo „predrali“. Vo dverách však ešte ostala brokovnica (kedysi patriaca zmieňovanej màtvole (to však bolo ešte v časoch keď to nebola màtvola, ale živé telo)). Dvere sa začali zasekávať na tejto zbrani, a keďže tá je z kovu, čo je pevnejší materiál ako ľudské (alebo aj zvieracie, zombie-cke, či príšerie) telo, dvere sa o ňu znova a znova zasekávali a zbraň s každým nárazom mierne poskočila. Musíte uznať, že to sa len tak nevidí. (kto z vás vlastní màtvolu zmutovaného vojaka, či automatické dvere, že?) Opäť však musím trošku utíšiť nadšenie. V Doomovi 3 totiž nenájdete príliš veľa volne sa povaľujúcich predmetov, s ktorými by ste sa mohli hrať, a výborný fyzikálny engine teda značne stráca na význame.

#pic3#

Všetky tie veci, o ktorých som už písal, sú spojené dokopy príbehom, ktorého začiatok som vám už prezradil a jeho pokračovanie vám prezrádzať nebudem. Poviem len toľko, že scénár Dooma 3 by oskara asi nevyhral, nečakajte nič originálne. Čo sa obtiažnosti týka, tiež žiadna sláva. Na výber sú štyri, pričom najťažšia je uzamknutá, ako sa v posledenj dobe stalo nejakým zlým zvykom. Ja som hral druhú najťažšiu a veľmi som sa nezapotil. A to rozhodne nie som nijaký FPS (viď prvé vety tejto recenzie) borec. Celkovo však môžem povedať, že ma Doom 3 celkom bavil. Ku koncu ma pri hraní Dooma 3 však držala iba tá hororová atmosféra. Keby som sa neustále nebál, Doom 3 by mi asi pripadal veľmi rýchlo fádny. A tak ak máte nervy zo železa, hrozí vám, že pri Doomovi 3 dlho nevydržíte. Ak ale nie ste odchovaný na hororoch, bude vás strach a napätie držať pri počítači dlho. Na záver by som vás ešte chcel varovať, že pri hraní Dooma 3 vám z toľkej krvy, ktorá je naozaj všade, a z tých odporných kreatúr môže dojsť celkom slušne zle. Mne sa to všetko začalo hnusiť a Dooma 3 som hral vždy v 30 minútových blokoch. Medzi blokmi som sadil kvetinky na záhradke, hral sa s plyšovými hračkami a pozeral detské kreslené seriály, aby som sa spamätal. „Radosť“ zo strachu ma však znova a znova donútila hrať Dooma 3 ďalej.

#tab#