Syberia 2

Francúzi z Microids, konkrétne dielne Benôita Sokala, sa pokúsili zopakovať úspech z roku 2002 pokračovaním adventúry Syberia. Niekto by mohol namietnuť, že to bol úspech trochu rozpačitý, veď obecenstvo tohto niekoľko rokov stagnujúceho žánru vďačne a nadšene aplauduje každej aspoň priemernej novinke a medzi slepými jednooký kráľom, že. Ale pravdou je, že hoci Syberii k dokonalosti The Longest Journey predsa len niečo chýbalo, načas oddialila demonštrácie tejto separatistickej skupiny hráčov s transparentami "My chceme adventúry" sprejujúcej na steny "2D and point-and-click is not dead!". A keď nebudeme ani prehnane kritickí, môžeme vlastne konštatovať, že to bola celkom poctivá a dobrá hra. Aká je teda jej mladšia sestra?

#pic1#

Príbeh v podstate priamo nadväzuje na prvý diel. Opať tak sledujeme osudy Kate Walker a Hansa Voralberga, Američanky a advokátky, ktorá sa rozhodla opustiť svoje zamestnanie a priateľa a pomôcť tomuto staršiemu pánovi, konštruktérovi hračiek a robotov (automatonov) splniť jeho dávny sen - dostať sa na tajomný ostrov obývaný mamutmi Syberiu. Jednotka končila práve v okamihu, keď Kate spolu s Hansom a jeho trošku excentrickým sluhom/automatonom Oscarom vyrazila vlakom do zasneženej sibírskej tundry. My do hry vstupíme na prvej neplánovanej zastávke, v mestečku Romansburg, kde musíme vyriešiť prvý z mnoha problémov, ktoré ležia pred hlavnou hrdinkou a jej spoločníkmi, a síce ako získať ďalšie uhlie tak potrebné pre pokračovanie ich cesty.

Prostredie hry sa mení veľmi zvolna. Aj keď Kate navštívi relatívne rozmanité lokácie - ako kláštor na vrcholku hory čnúcej sa nad už spomínaným mestečkom, či rozsiahle pláne zmrznutého severu alebo dedinku Youkolov žijúcich primitívnym životom pravekého človeka - okolie si tvrdohlavo zachováva taký ten monotónny ráz sivobielej ničoty. Hra sa síce orientuje na starších hráčov a autori si tak zjavne odpustili experimenty s tropickými oázami uprostred sibírských snehových plání, ale aj tak sa nemôžem ubrániť dojmu, že sa v tomto prípade mohli predsa len viac posnažiť a niekde - možno trochu na úkor konzistencie a realizmu - pridať rozličnosti (a zábavy). Treba ale vzápätí dodať, že Syberia 2 nie je v žiadnom prípade ubíjajúca, či frustrujúca. Pomáha tomu aj celkom zaujímavá, hoci len výnimočne originálna skladba logických problémov, ktoré musíme riešiť a veľmi dobre zvolené postavy, s ktorými sa Kate stretne.

#pic2#

Hra nie je ťažká, niektorými časťami sa dá prefrčať veľmi rýchlo a v podstate bez zákysu. Ovláda sa klasicky myšou (pohyb Kate) a pretože sa kurzor mení v závislosti od danej situácie, na jednej strane odpadá zúfalé hľadanie skrytých predmetov po obrazovke, na druhej strane sme ale aj ukrátení o komplikovanejšiu interakciu. Teda napríklad postáv sa nedá opýtať na daný predmet inak, než vyčerpaním ostatných tém, prípadne až po určitom čase alebo akcii. Aj tu akoby sa hra chcela tváriť vážne, a tak nedaj bože, aby hráč chcel použiť kanyster s benzínom na malé dievčatko s tým, že sa chcel vlastne len opýtať, kde získať ten hlúpy benzín..

Čo sa týka technickej stránky hry, nemal som k nej nijaké výhrady. Podobne ako v prvom dieli sa tvorcovia hry vydali cestou spojenia trojrozmerných v reálnom čase renderovaných charakterov s predrenderovaným pozadím a grafika je preto dokonalá. Opakujem - dokonalá. V úvode hrania som sa síce bál, či vďaka anti-aliasingu takmer jednoliaty prechod 3D predmetov a pozadia nebude na škodu, ale už spomínané riešenie herného systému a ovládania ma nakoniec upokojili. Taktiež animácie Kate a okolia sú výborné, rôzne detaily ako stopy v snehu, vo vetre sa kolísajúce konáriky stromov, či prekrásna voda alebo svetelné efekty len celkovo umocňujú atmosféru z hrania. I keď autorom sa ani teraz nepodarilo odstrániť ten známy nešvar s často neprirodzenými pohybmi hlavnej postavy a niekedy pračudesným výberom cesty. V tejto súvislosti ešte trochu zamrzí, že nikto nepočítal s tým, že by hráč niekedy rád preskočil tie krásne polhodinové animácie behu a radšej sa priamo premiestnil na dané miesto. Čo je napríklad zvlášť cool v situáciách, keď sa kvôli nejakému predmetu musí ísť tam a späť cez niekoľko obrazoviek..

#pic3#

Ozvučenie je tiež veľmi dobré, hoci je trochu v tieni grafického spracovania hry. Hlasy hlavných postáv z jednotky ostali, sekunduje im niekoľko dalších tiež veľmi kvalitných dabérov v úlohách ostatných npc. Možno len ten ruský prízvuk by nemusel byť zdorazňovaný s takou vervou - my vieme, kde sa Syberia odohráva! Ale vieme aj, že Rusov v skutočnosti dabujú Američania.. (Angličania/Francúzi/Španieli/..) Hudba je podobne ako grafika na veľmi vysokej úrovni - z pera Inona Zura, skladateľa podielajúceho sa na druhých dieloch biowaráckych rpgčok Icewind Dale a Baldur's Gate. Takže sa môžete opäť tešiť na ponuré či veselé melódie interpretované symfonickým orchestrom perfektne podkreslujúce atmosféru daného miesta.
Hru som hral v českej lokalizácii, v ktorej sa pravdepodobne dostane aj na náš trh. České titulky, ale môžete s kľudom vypnúť, hra sa dá pohodovo zvládnuť aj bez nich - angličtina je celkom ľahká a napriek pokusom o akcenty aj čistá, hoci niektoré preklady z francúzštiny neprebehli úplne bez ujmy (klasické Comment va-t-il? vs. How's he going?).

#pic4#

Na záver si neodpustím porovnanie s dá sa povedať legendárnou hrou z klávesníc severanov z Funcomu. Moja hlavná výhrada voči prvej Syberii bola totiž prílišná podoba práve s The Longest Journey a logicky ani v prípade jej druhého pokračovania tomu nebude inak. Kate Walker (stále) vyzerá ako staršia sestra April Ryan, obe hry sú, čo sa týka technického spracovania, totožné - i keď Syberia 2 mnohé zmenila alebo vylepšila, nehovoriac o grafickej priepasti medzi titulmi. Všetko sú to detaily, a keby ma hranie za Kate bavilo tak ako za April, asi by som rovnaké argumenty použil ako klady Syberie. Ale - neviem, či to bolo práve tým divným trošku repetitívnym prostredím, či opätovným okresaním interakcie hráča s týmto trošku repetitívnym prostredím (uznajte - v adventúre), dåžkou alebo skôr krátkosťou (dvojka je kratšia než jednotka!) hry a vôbec trochu jednoduchším a priamočiarejším príbehom bez podstatných zvratov a zábavnosti prvého dielu - Syberia 2 ma proste svojimi kvalitami nepresvedčila. Je to dobrá hra, lenže kvalít The Longest Journey nedosahuje a diplomaticky povedané je v dvojdielnej sérii o tajuplnom ostrove s mamutmi nielen poradovým číslom, ale aj kvalitou až druhá.

#tab#