Uru - Ages Beyond Myst

Viac ako desaťtisíc rokov mesto D'ni zvelebovalo podzemie a budovalo civilizáciu, ktorá sa na prvý pohľad zdala byť prakticky dokonalou. Ríši vládlo 34 kráľov, ktorí ju zlepšovali, tvarovali a ktorí neustále zdokonaľovali úžasné umenie písania kníh neobmedzených vekov. Potom mesto zahynulo. Teraz, o 250 rokov neskôr, bolo znovu objavené. Tentoraz prieskumníkmi z povrchu, ktorí odhaľujú jeho tajomstvo a načúvajú jeho príbehom. Mnohí z nich cítia, že boli povolaní k obnove D'ni. Povolaní k tomu, aby našli všetko, čo im mesto môže ponúknuť. Ale opätovná výstavba a obnova nemusí byť tak priamočiara, ako sa spočiatku zdalo, pretože D'ni asi nebude màtve až natoľko, ako si mysleli. Tajomstvo minulosti musí byť odhalené. Tajomstvo prítomnosti musí byť pochopené. Tajomstvo budúcnosti musí byť prezradené...

Takto je načrtnutý začiatok príbehu v manuáli k hříčke Uru. Podľa mňa to znie celkom fajn, nemyslíte? Hneď ako som si to prečítal som bol skutočne naladený na poriadnu porciu poctivej adventurčiny. Vy si teraz môžete v tejto recenzii prečítať, čo sa dá od odhaľovania, pochopenia a prezrádzania tajomstiev prastarej civilizácie očakávať.

#pic1#

Hneď v úvode musím priznať, že aj keď už mám za sebou nejednu adventurku, sériu Mystov, ktorej (myslím štvrtým) pokračovaním Uru je, som nikdy neokúsil. Recenzii teda bude chýbať rozmer porovnávania starých dielov s tým aktuálnym, čo je do istej miery škoda. Na druhej strane mi to však ponúka možnosť posúdiť, ako sa autori vysporiadali so zasväcovaním neskúsených "mysťákov" do tohto svojho sveta. A je mi veľmi ľúto, že musím napísať, že túto časť svojej práce až tak dobre nezvládli. Dosť dlho som totiž netušil, akou hrou vlastne Uru je a čo si o nej mám vôbec myslieť. Ale všetko pekne poporiadku.

Určite sa so mnou nik nebude hádať, keď napíšem, že jedným z pilierov dobrej adventury je príbeh. A že jej dôležitou súčasťou je komunikácia s postavami. A ešte aj interakcia inventára s okolitými predmetmi a prostredím. Viac ako zaujímavé je v prípade Uru to, že preňho ani jedna z týchto premís neplatí. O príbehu sa na začiatku dozviete o niečo málo viac, ako je napísané v úvode k tejto recenzii. V podstate o to, že o obnovu D'ni sa stará organizácia ROD - pozostávajúca z novodobých archeológov, technikov, vedcov, dobrodruhov a podobne. A že podobný zámer spoznať túto veľkolepú vyhynutú civilizáciu máte aj vy. V manuáli sa ešte dočítate, že má Uru (ako jedna z mála hier postavených na adventúrnych prvkoch) ambíciu stať sa masovo hranou on-line. Táto jej off-line verzia má byť teda niečo ako pilotný film k dlhočiznému seriálu. Obsahuje len minimum, akúsi vzorku niektorých svetov a vekov, ktoré má ponúknuť jej on-line podoba. Musíte sa teda zmieriť s tým, že je príbeh otvorený a že sa asi nedočkáte nejakého veľkolepého konca. Hra začína tak, že si vytvoríte svoju postavu. Už v tejto fáze sa počíta s tým, že po dohraní hry hneď nabehnete na Uru Live (tak sa volá on-line pokračovanie), a aby ste sa odlíšili od ostatných hráčov, máte možnosť upravovať na svojom výzore takmer všetko - vlasy, farbu očí, vek, šírku a uhol nosa, hrúbku pier, materiál, strih a farbu oblečenia a podobne. Po ukončení tohto procesu vás hra "vypľuje" na púšti na vrchole sopky. Natrafíte tam na chlapíka, ktorý sa tvári tak, že vie všetko, no nepovie vám nič. Našťastie z jeho úst odznie veta, že ak ste trochu zmätený, tak je to v poriadku. Vraj sa to časom všetko napraví. Podľa mňa sa to ale nenapravilo. Priebeh hry mi až veľmi pripomínal Akty X. Vždy, keď sa zdá, že sa všetko o chvíľu vyjasní a vy konečne pochopíte, o čo ide, sa zrazu všetko zamotá ešte viac. Po preskákaní pár mostov, pootáčaní niekoľkých pák, otvorení a zatvorení dvier sa dostanete k druhej a zároveň i poslednej NPC postave v hre. Volá sa Yeesha, a vlastne to ani nie je postava, ale hologram. Ešte raz vám trochu zamotá hlavu a pošle vás do vášho osobného veku, tzv. Relta. Odtiaľ budete vstupovať do jednotlivých ďalších vekov pomocou Spojovacích kníh. Celkovo navštívite štyri hlavné veky s niekoľkými odbočkami, špeciálnymi priestormi a miestnosťami. Všetky tieto lokácie sú plné prekážok, hlavolamov a puzzlov, ktoré sú ťažiskom celej hry. Náplňou teda nie je skutočne spoznať nejakú civilizáciu, pospájať kúsky informácií a dospieť tak k nejakému cieľu. Príbeh a zápletka Uru je len akousi zámienkou na vytváranie desiatok ďalších vekov s rôznymi hádankami a úlohami pre on-line verziu. V momente, keď som to pochopil, som sa cítil trošku ochudobnený a demotivovaný. Nechcel som však hru odsúdiť len kvôli tomu, že som "konzervatívny" (a považujem za podmienku dobrej hry dobrý príbeh), a tak som sa pustil do spoznávania jednotlivých vekov.

#pic2#

Vtedy som porozumel tomu, na čom táto hra naozaj stavia. Každý vek predstavuje dramaticky odlišné prostredie. Od vyprahnutej púšte s lávou, cez kmene vysokánskych stromov, močiar s futuristickými hubami a tenkými mostami, záhradu plnú neobyčajných rastlín a živočíchov, až po pretechnizovanú pevnosť a podobne. Takto napísané to síce "znie" dosť obyčajne, ale verte mi, tieto prostredia obyčajné nie sú. Prosto si mrknite screenshoty. Z nich budete mať veľmi oklieštenú, ale predsa len akú-takú predstavu o svetoch, ktoré navštívite. Veľmi podstatnú časť ich jedinečnej atmosféry tvoria dokonalé zvuky a krásna hudba. Opisovať zvukovú stránku týchto prostredí slovami je však ešte zbytočnejšie ako sa snažiť vystihnúť rovnakou metódou ich výzor.

Ako som už spomínal, nedozviete sa o týchto prostrediach veľa. Natrafíte totiž len na pár kníh, ktoré ponúkajú útržkovité informácie o ich dejinách a obyvateľoch. Vy sám do odhaľovania tajomstiev daného veku nijako nezasiahnete, v podstate ním len prejdete. Spomínané písomnosti sú najčastejšie poznámky a denníky členov ROD, takže sú to všetko len špekulácie. Čítajú sa celkom fajn, ale na to, že príbeh nikam neposúvajú, sú niekedy až veľmi obsažné. Po čase začnú nudiť, lebo sú na jedno kopyto. Z tohto všetkého teda vyplýva, že najväčší klad hry netkvie v spoznávaní príbehu dávnych vekov (na čo ma hra podľa úvodu namotala), ale v ich samotnej návšteve a vychutnaní si ich atmosféry. A tá skutočne takmer hraničí s dokonalosťou.

#pic3#

Autori šli v prípade ovládania dosť flexibilnou cestou. Nielen že sa môžete rozhodnúť, či budete hrať 1st alebo 3rd person, ale môžete ovládanie ľubovoľne rozkladať medzi myš a klávesnicu. Bude vám to síce trochu trvať, ale po pár neúspešných akciách si vytvoríte najideálnejší spôsob prístupu k hre a budete vedieť, v ktorých situáciách sa hodí pohľad z prvej osoby a v ktorých z tretej, kedy je vhodnejšie použiť myš a kedy zas klávesnicu.

Teraz niečo k samotnému priebehu hry. Akonáhle sa dostanete do Relta - vášho osobného veku, získate prístup aj ku všetkým ostatným vekom v off-line hre. Môžete sa do nich dostať spomínanými Spojovacími knihami, ktoré sa vám postupne ukladajú na vašej poličke. Z akéhokoľvek veku sa do Relta môžete kedykoľvek vrátiť a navštíviť iný. Nie vždy to ale záleží na vašej ľubovôli. Niekedy si hra totiž prechod medzi vekmi vyžaduje. Aj tieto situácie patria k stavom, pri ktorých som mal pocit, že jej ešte stále príliš nerozumiem. Že ma niekedy až priveľmi mätie a zavádza. V neposlednom rade k tomu prispieva aj dosť veľká nevyváženosť obtiažnosti jednotlivých puzzlov. V každom veku musíte nájsť sedem šatiek so symbolom ruky. Až po ich aktivovaní môžete navštíviť výstupnú miestnosť z tohto veku, ktorá vás vždy zavedie na miesto "mimo priestor a čas". Tam prebehne odobratie si totemu príslušného veku do vášho Relta a vypočutie si ďalšieho odkazu od Yeeshy. Tieto odkazy vo vás aj naďalej vzbudzujú dojem, že toho Yeesha vie o celom tomto svete strašne veľa, ale aj tak vám to nepovie a radšej bude hovoriť v hádankách, narážkach a inotajoch. To sa mi zas až veľmi podobalo na Matrix 2 a 3. Dôležitá je akcia, nie pozadie. Tak sa autori rozhodli, že tam dajú veľa "kecov", ktoré znejú príliš filozoficky, navodia dojem veľkého tajomna a prepracovanosti, ale v podstate vám nimi nič nemôžu povedať, lebo ani sami nevedia, čo vlastne chcú. "Sú tam len preto, aby tam vôbec nejaké boli."

Vrátim sa ešte k šatkám so symbolom ruky, ktoré slúžia aj ako checkpoint, alebo ako nejaký automatický save. Vždy, keď sa vám niečo v danom veku stane (spadnete z priepasti, odídete z neho preč, pokazíte nejakú hádanku), teleportujete sa do Relta. Ešte aj vtedy sa hra uloží. Pri ďalšej návšteve dobrovoľne či nedobrovoľne opusteného veku sa zjavíte na mieste, na ktorom ste sa dotkli poslednej šatky. Háčik, je ale v tom, že keď sa vám napríklad nepodarí nejaký skok, nemôžete stisnúť "quickload". Najprv musíte počkať, kým sa načíta Relto. Potom kým sa načíta vek, v ktorom sa skok nepodaril. Potom sa na to miesto musíte od poslednej stisnutej šatky dostať, a až potom sa o tú istú akciu pokúsiť znova. Tento prvok hre výrazne uberá na hrateľnosti a neuveriteľne ju spomaľuje.

Spomínal som ešte aj absenciu inventára. Vždy keď chcete použiť nejakú vec (našťastie to nie je príliš často), musíte ju na nejaké miesto dotlačiť, lebo váš charakter ju prosto nedokáže vziať do ruky. To sa mi zdalo veľmi divné, miestami až komické. Keď budete zostavovať mosty z košíkov tak, že ich pred sebou budete doslova kopať, uvidíte, o čom som hovoril.

Aj horné dva odseky sú dobrým dôkazom spomínanej nevyváženosti puzzlov. V niektorom veku sú totiž checkpointové šatky vzdialené na niekoľko metrov a záleží len na vašej šikovnosti, kedy k nim doskáčete. Niekedy sú skryté na tom najnepravdepodobnejšom mieste, kam by vám ani nenapadlo ísť sa pozrieť. Inokedy ich od seba delia "kilometre" a "tony" puzzlov, mechanizmov a prístrojov. Neraz je potrebné zobrať pero a papier, zakresľovať polohy, kombinovať symboly, prevádzať rôzne matematické operácie, porovnávať náčrty a obrázky so skutočnosťou a podobne. Tieto neakčné časti hry, kedy nejde o to, ako pohotovo viete stláčať backspace, ale o to, ako viete rozmýšľať, sú už omnoho príjemnejšie. Neraz som pri nich vytuhol na pekných pár hodín a prepracovanosť niektorých z týchto puzzlov patrí k ďalším výrazne kladným prvkom hry. Problémik je však v tom, že si nie ste vždy istý, v ktorom momente sa oplatí skutočne si lámať hlavu a v ktorom nie. Neviete, či sa vám nedarí preto, že nemôžete vyriešiť logickú hádanku, alebo preto, že ste v nejakej inej miestnosti (alebo nedajbože veku), len nepreskočili niekam, kde sa ešte skrýva nápoveda alebo "tlačidlo" k riešeniu. Takže aj na konci tohto odseku len inými slovami zopakujem to, čo som už párkrát povedal, a čo je podľa mňa pre túto hru veľmi príznačné - sama vás dezorientuje tak, že sa v nej strácate. Miestami skutočne neviete, o čom vlastne je a čo od vás práve chce.

#pic4#

Po skončení hry som mal síce zmiešané dojmy, ale nakoniec prevládli tie kladné. Veď viete, že v taký moment má človek "slzy na krajíčku" a je náchylnejší zabúdať na chybičky krásy, ktoré mu strpčovali život pri samotnom prechádzaní. Vtedy som si už pamätal len to, aké prepracované boli nejaké hádanky, alebo akú krásnu atmosféru mali určité miesta. (No dobre, tak ešte aj to, ako som kvôli jednému bugu kysol na určitom mieste úplne zbytočne tri hodiny :) Takto navnadený som sa teda rozhodol, že omrknem aj on-line verziu, ktorá má byť dominantou celej hry. Stal sa snáď konečne sen o poriadnej on-line adventure skutočnosťou...? Tak vás nebudem dlho napínať, a hneď vám to prezradím: Nestal. Na stránke Uru Live totiž nájdete len odkaz od smutných vývojárov, nesúci sa v tomto duchu: Kvôli nedostatku predplatiteľov museli byť práce na projekte z finančných dôvod (po)zastavené. Uru bude pokračovať off-line datadiskom. A snáď sa niekedy dočkáme aj dlhšie trvajúcej multiplayerovej podoby...

Tak aby som to nejako zhrnul a vrátil sa k autormi sľubovaným tajomstvám. Uru nie je ani zďaleka (ale ani zblízka) klasická adventura, a preto by sa tak nemala hodnotiť. Mala totiž ambíciu stať sa niečím novým a iným. Žiaľ, nestala sa. Mne preto nezostalo nič iné, ako ohodnotiť to, čo z nej hráč skutočne má, berúc do úvahy neexistujúci multiplayer. A to je - pár hodín riešenia fakt dobrých, no niekedy až prekombinovaných puzzlov a krásnu atmosféru prostredí hlavne pri ich prvých návštevách, no zároveň i častú frustráciu z akčných prvkov v nich. Samotné prechádzanie teda miestami atraktívne je, no žiadne odhaľovanie minulých tajomstiev dávnych civilizácií sa nekoná = absencia poriadneho príbehu. S pochopením tajomstiev v prítomnosti je to ešte horšie = dezorientácia hráča vyplývajúca zo samotnej hry. No a nad prezrádzaním tajomstiev budúcich = on-line verzia, visí až priveľký otáznik.

#tab#