Nosferatu - Malachiho hnev

Ani si neviem spomenúť, kedy som naposledy hral nejakú hru, pri ktorej by ma mrazilo na chrbte. Človek je totižto tvor zvláštny, a aj keď sa bojí, keď má strach, rád si občas dobrovolne ten strach privodí, aby sa bál. Lebo keď sa človek trénuje v “bátí sa”, tak čím viac sa bojí, tým menej sa bojí a takého vytrénovaného ho už len tak hocičo nevystraší. A tak chodíme spať pod stan do lesa, hráme nočné hry, pozeráme horory a hráme hororové hry. Jednou takou hrou je aj Nosferatu – Malachiho hnev (N-Mh) (tá skratka vyzerá skôr ako typ baterky do mobilu a nie názov hry, ale podobnosť je čiste náhodná, môžem ja za to, že hru pomenujú tak, aby sa jej skratka podobala na skratu názvu batérie, to by ste mohli povedať, že koňa nemôžme volať kôň, lebo sa to podobá na ...) Dosť bolo, teraz niečo k N-Mh(tým myslím Nosferatu – Malachiho hnev a nie baterku do mobilu, ak si niekto náhodou všimol istú podobnosť).

#pic1#

N-Mh sa odohráva v roku 1912 (pôvodne tu stálo +í+ľ, slovenká klávesnica ...) v Rumúnsku na hrade lorda Malachiho. Ten sa má čoskoro oženiť s vašou sestrou a tak celá rodinka a najbližší príbuzní putujete na hrad (nie preto, aby ste sa stali prezidentmi, ale preto, že tam gróf býva a svoju pascu na vás nastražil práve tam). Prekvapením je, že na vás gróf na svojom hrade nastražil pascu (híííííí). Gróf je totiž (okrem toho, že je gróf) aj upír, čo si však vaša rodinka uvedomila príliš neskoro a tak ostali zamknutí vo svojich izbách po celom hrade. Vy šťastnou náhodu prichádzate na hrad neskôr ako oni, a tak nie ste zamknutý vo svojej izbe, čo je výhoda. Vaša bystrá hlava okamžite rozanalyzuje celú situáciu a ako správny majster šermu uchopíte meč a vyrazíte do útrob hradu oslobodiť svojich blízkych.
Oslobodzovanie našich (vašich, ich, jeho) rodinných príslušníkov nebude veľmi jednoduché. Malachiho hrad je totiž veľmi rozsiahly, s množstvom chodieb, izieb a schodísk (z toho vyplýva že aj poschodí, tak to hádam nemusím písať). A keďže je gróf Malachi zároveň aj upír, pozval si do hradu zopár priateľov zo sveta nemàtvych. Tento raz to však nebude taká odviazaná párty ako minulé leto, ale pôjde do tuhého. Grófovi kamaráti sú mu zaviazaní, a tak mu z radosťou pomáhajú v jeho úsilí – zbaviť sa vás. Pri putovaní hradom na vás budú vyskakovať rôzne príšery. Vopred sa ospravedlňujem za prípadné skomolenie ich mien, alebo neznalosť problematiky sveta nemàtvych. Vyplýva to totiž z mojej neznalosti sveta nemàtvych (a fantasy problematiky ako takej). Takže, bojovať budete s tieňoupírmi, ktorí číhajú v tieni a radi vás odchrbta (od chrbta?) napádajú, s zmutovanými psami, ktorí vedia vycítiť strach, s Ghúlmi, ktorí vylezú kdekoľvek zo zeme a často vás na ich pritomnosť upozorní až ich útok, upírmi, ktorí majú špeciálne schopnosti (každý inú), s duchmi, ktorých nezraní ani meč ani pištoľ, s roľníkmi – zombiekmi, a ešte s kedejakou inou háveďou. Každý z vašich protivníkov má svoje špecifické vlastnosti, ktoré z neho robia nebezpečného protivníka.

#pic2#

V predchádzajúcom odstavci som naznačil ponuku zbraní, hádam ju na úvod tohoto odstavca doplním. Základnou zbraňou je meč, ktorý stačí na väčšinu protivníkov. Oveľa lepšie sa však ubránite s jednoranovou kresadlovou pištoľou (alebo čo to je), šesťranovým revolverom, alebo dokonca s tridsaťranovým guľometom. Tieto zbrane sú však neúčinné proti duchom a upírom. Na nich treba použiť blesky šľahajúci krucifix, alebo kalich so svätenou vodou. Špeciálne na upírov platí, keď im počas spánku v truhle bodnete do srdca solídny drevený kôl. Veľká zručnosť boja sa od vás v N-Mh nevyžaduje. Jednoducho sekajte strieľajte a kropte (svätenou vodou). Ani vaši protivníci sa v boji nejdú pretrhnúť od inteligencie. Čihajú na vás a vo vhodný okamih sa na vás vrhnú.
Za prednosti hry výrobca označuje hororovú atmosféru, nelineárny dej, náhodne generovaný hrad... hororovú atmosféru môžem potvrdiť. Pri N-Mh sa naozaj dá báť. Bohužial, tak ako som spomenul už v úvode, časom sa človeku otupia zmysly a aj pri dlhšom hraní N-Mh sa prestanete báť. Nelineárny dej tu skutočne je. Je totiž len na vás, v akom poradí budete vstupovať do komnát v hrade a vôbec, do ktorej časti hradu sa vydáte najskôr. Samozrejme ste však obmedzení množstvom kľúčov, ktoré máte. Rôzne časti hradu postupne odomykáte. Nelineárny dej podporí aj náhodné generovanie hradu. Tento údaj je však trochu zavádzajúci. Podľa toho, čo som mal možnosť vidieť, sa negeneruje náhodne celý hrad, ale len sa po ňom náhodne rozmiestňujú dôležité predmety. Opravte ma, ak sa mýlim (hrad je skutočne rozsiahly, nedá sa zapamätať a už vôbec nie porovnať s iným hradom), ale mám pocit, že múry hradu sa ani len nepohnú.

#pic3#

Zlou stránkou N-Mh je grafika, ktorá je niekoľko rokov pozadu, hrad je veľmi málo detailný, miestnosti a chodby sú prázdne a postavy majú trošku málo polygonov. Takisto zaostáva zvuková a hudobná výbava hry. Oboch je totiž zúfale málo. Za nemožnú považujem aj snahu za každú cenu navodiť atmosféru starého a strašidelného hradu v podobe zašumeného obrazu. Vysvetlím. Počas celej hry je totiž váš monitor zašumený, ako ked sa premieta starý film. Pôsobí to však rušivo, nakoľko hra je farebná a staré filmy nebývajú farebné. Zaujímavé by mohlo byť, keby mal hráč možnosť prepnúť celú hru do čierno bielej.
N-Mh nie je žiaden pultový trhák. Má však niečo do seba a aj napriek úvodnej skepse ma udržal v stoličke celé hodiny. Ak si nepotrpíte na špičkovú grafiku (alebo vlastníte starší stroj) môžete sa sa relatívne malú cenu báť. A ako som povedal v úvode, čím viac sa bojíte, tým menej sa bojíte...

P.S. Aby som nezabudol, v N-Mh absentuje multiplayer. Je to však vysoko logické a pochopiteľné. Osem ľudí sa už totiž nebojí tak ako keď je človek sám.

#tab#