Max Payne 3

Snáď mi Jozef Cíger Hronský (nie to nie je ten hokejista) odpustí, že som si dovolil vymeniť jeho hrdinu za Maxa Payna, ale ak by pán Hronský písal v tejto dobe, určite by Jozefa Maka, za bývalého newyorského detektíva rád vymenil aj on. Snáď totiž nie je na svete človeka, ktorý by zniesol viac smoly, utrpenia a nešťastia, ako si na svojom chrbte nesie Max Payne. Tí ktorí jeho príbeh poznajú, vedia, že sa mu jedného chladného večera načisto rozsypal život a následné udalosti prvých dvoch dielov tejto série sa nepekne pohrali s jeho psychickým stavom. Tí ktorí nevedia o Maxovi nič, môžu si o ňom zistiť viac v tomto článku (Herné legendy - Max Payne)

Niekto povedal, že v živote si raz hore a raz dolu, ale pre Maxa to akosi neplatí, sinusoida jeho života stúpajúcu tendenciu nenabrala už poriadne dlho a ako sa zdá v najbližšom čase sa to ani nestane. Prvé dva diely Maxa sa vyznačovali precízne budovanou noir atmosférou, ktorú skvele gradovala depresívna príchuť zmaru a beznádeje. Akoby aj nie, veď tieto diely majú na svedomí Remedy Games, ktorí majú svoje sídlo vo Fínsku a tam to počas dlhých tmavých večerov nie je zrovna med/vodku lízať. Lenže svet a prachy sa točia a tretí diel už k nám nepriletel zo severu Európy. Na Maxovi tentokrát pracovali chlapci z cenami ovenčeného Rockstaru. Zmena autorov hry je vždy nepríjemná a v prípade sérií, ktoré okrem určitej prvoplánovosti pridávajú k dobru aj nejaký ten vlastný flow a zanechajú v hráčoch určitý špecifický pocit, je takáto zmena o to viac rany jatriaca. Našťastie, ak už by nejaká hra autorov zmeniť mala, tak by som si vždy prial, aby noví autori boli chlapci od Rockstaru. Oni jednoducho nevedia robiť zlé hry. Takže nemajte strach, ani v prípade Maxa nepôjde o výnimku potvrdzujúcu pravidlo.

Prvé obrázky Maxa Payna z tretieho dielu znamenali doslova K.O. pre všetkých tých, ktorí zbožňovali starého Maxa. Holohlavý chlapík s pivným bruškom v havajskej košeli rieši problémy v brazílskej favele. Šok, čo iné sa dá napísať. Naviac je na tých obrázkoch ktokoľvek iný len nie Sam Lake, ktorého ksicht bol akýmsi Maxovým trademarkom. Ale život je zmena a zvyknete si aj vy, mimochodom aj tak sa netreba sa báť, minimálne polovicu hry strávite s vlasmi. Navyše vývoj hry (aspoň podľa PR oddelenia) Rockstar konzultoval priamo s Remedy takže kontinuita, aspoň aká taká je zachovaná. Síce tu teda máme Maxa s novou tvárou, zasadeného v úplne novom prostredí, ale smola a trápenie zostalo z minula a rovnako tak aj James McCaffrey, ktorý Maxovi prepožičal jeho nezameniteľný hlas. Verte mi, na nového Maxa si zvyknete ešte skôr ako sa prvýkrát vyzvracia do umyvadla.

New York už nie je tým mestom, ktorým býval. Starých zločincov, ktorí okrem brutality a násilia, predsa len mali aj nejaký ten štýl a kódex, nahradili ich rozmaznané deti, ktoré hnané pocitom bezpečia, nedotknuteľnosti a návykových látok predstavujú novú vlnu, ktorej starí vlci ako Max už nerozumejú a odmietajú ju akceptovať. Niet divu, že keď sa tieto dva úplne iné svety dostanú do vzájomnej konfrontácie, vyvstane z toho sled udalostí, ktoré Maxovi dajú na výber len z dvoch možností, buď New York a istá smrť, alebo Brazília a aspoň nejaká imitácia života.

Sex, chilli a samba, tri veci, ktoré spolu s futbalom hovoria o Brazílii viac ako všetky jej štátne symboly dokopy. Ale na tieto veci môže Max v pokoji zabudnúť. Do Brazílie prišiel za prácou (aj). Byť bodyguardom brazílskeho podnikateľa je dobrý spôsob ako odísť z tohto sveta so cťou. A to Max chce, hoci priamo si to priznať nechce pretože, nech už ho  jeho démoni zmáhajú akokoľvek, nech už akokoľvek trpí, priložiť si pištoľ k spánku a stlačiť spúšť, to nie je spôsob, ktorým sa patrí zísť z tohto sveta. Aj keď by to bolo jednoduché a jednoduchšie, to určite. Autori sa s Maxom nemaznajú a scenárista príbehu si z neho spravil vlastnú voodoo bábiku. Max žije, teda vlastne prežíva len na kombinácii liekov a alkoholu, to jediné dokáže utlmiť bolesť, ktorú si v sebe nesie. Navyše je to spôsob ako sa pomaly zabíjať a zároveň klamať svojmu svedomiu. Lenže skôr ako to Max dokáže sám, urobia chlapci z favely za Maxovým príjemným dovolenkovým zomieraním hrubú čiaru a smrť budú opäť roznášať štipľavé mušky vystrelené z toho najlepšieho čo zbrojárske podniky po celom svete dostali na montážne linky.

Ani alkohol a lieky našťastie nedokázali v Maxovi potlačiť inštinkty a tak hneď ako vlhký brazílsky vzduch pretnú prvé olovené včely, zmení sa troska na nemilosrdnú mašinu na zabíjanie. A vy prakticky okamžite zistíte, že všetko to dobré zo starých dielov v hre ostalo. Akonáhle padne prvý výstrel jednáte inštinktívne a hra vás za pár minút naučí všetko čo potreba, aby ste prežili. To znamená, že vás naučí strieľať. Lebo o nič iné v Max Payne 3 nejde. Budete strieľať, strieľať a strieľať, tak veľa až sa sami budete čudovať, koľko matiek vo favelách rodí zločincov a vrahov. Na začiatku hry je dobré nastaviť si spôsob zameriavania protivníkov. Máte na výber tri možnosti a vyberajte dobre, svojim výberom si výrazne ovplyvníte hru. Buď zvolíte úplnú automatiku, poloautomatiku, alebo môžete ísť proti kanárikom bez akejkoľvek asistencie pri streľbe, čo vám dôrazne odporúčam. Prestrelky potom síce nebudú vyzerať až tak sexi ako vo filmoch, ale budú krásne živelné a každá bude iná, na to vezmite jed.

Autori vedeli na čom je celá hra postavená a tak do súbojov dali úplne všetko, práve prestrelky sú ťahúňom tejto hry, nie príbeh, ktorý hoc jednoduchý je dobrý, ale číročistá radosť z roznášania smrti vás pohltí. Už hneď druhá prestrelka v hre v nočnom klube vás odrovná svojou, neskutočnou choreografiou, rýchlosťou a nekompromisnosťou. Olovo lieta, protivníkov je šialená presila a do toho vám Rockstar hodí svoj najväčší tromf. hovorím samozrejme o bullet-time. Akonáhle tento mód zapnete, čas sa spomalí, obraz rozostrí a farebné spektrum sa pomocou filtrov upraví tak, aby vaše zmysly opantala absolútna radosť z každého dobre miereného náboja trhajúceho tkanivo na telách vašich nepriateľov. Bullet-time je nepostrádateľnou ingredienciou hier s Maxom Paynom a ani v treťom pokračovaní by ste sa bez neho ďaleko nedostali. Protivníkov je mnoho a hoci podľa výzoru nevyzerajú ani na to, že by niekedy kývali učiteľke s dokladom o ukončení základnej školy, dokážu vás poriadne prekvapiť. Jednak sa dokážu celkom umne skryť, ale hlavne si vás dokážu nadbehnúť a ak príliš dlho stojíte na jednom mieste, skôr či neskôr sa vám za chrbát dostanú. Rockstar naviac niekoľkokrát atmosfére súboja výrazne pomôže barličkou zvanou skript a tak sa napríklad v spomalenom zábere rútite s helikoptérou k zemi, no zároveň strieľate po protivníkoch, ktorí už čakajú v okolí miesta dopadu. Jednoducho skvelé a vy si každý taktýto autorský zámer vychutnáte.

Vychutnáte si však aj iné veci, napríklad, nech to znie akokoľvek morbídne, smrť svojich obetí. Ako som už spomenul, každá prestrelka je ako choreografia a tá má aj svoje zakončenie. A to predsa musí nejako vygradovať a tak akonáhle dostanete aj posledného protivníka hra vás odmení krásnym záberom na letiacu guľku, ktorá vašej nebohej obeti spôsobila exitus. Reálne zobrazenie zranenia, ktoré spôsobila je úplne samozrejmé a vy, ak na to máte žalúdok, sa môžete pokochať skutočne detailným záberom na zásah protivníka. Čerešničkou na krvavej torte potom už je to, že aj počas tohto spomaleného záberu na smrť, môžete naďalej strieľať a náležite si tak vychutnať pohľad na zášklby tela, práve zasiahnutého guľkami. Ja viem, znie to skutočne morbídne, a viem si predstaviť spravodlivý hnev a údes všetkých matiek, ľavicových intelektuálov a bulvárnych novináriek, ktorí niečo také ako krásu hry nikdy nedokážu pochopiť. Áno táto hra je brutálna, ale vôbec nie prvoplánovo, nepchá násilie a brutalitu všade kde môže, aby šokovala. Nie, nie na to sú v Rockstare príliš inteligentní. Miesto toho vás v pravý moment prekvapia naturálnou brutalitou, ktorá vo vás skutočne zanechá dojem a naviac v takýchto situáciách dokážete ešte lepšie pochopiť rozorvanú osobnosť Maxa Payna, pretože aj keď to tak už na prvý pohľad nevyzerá, v jeho vnútri sa ešte stále skrýva človek.

Bullet-time sa vám dobíja streľbou, vašou aj vašich protivníkov a tak je dobré páliť po všetkom čo sa hýbe. Efektu vražedného pekla pri prestrelkách napomáha aj čiastočne zničiteľné prostredie, takže napríklad v budove okolo vás bude lietať sklo a podobne (Smrtonostná pasca rulezz). Kaličiť telá protivníkov i prostredia vám samozrejme najčastejšie napomáhajú zbrane. Do rúk sa vám dostanú rôzne kalibre toho najlepšieho, čo dráždi a spôsobuje vlhké sny všetkých teroristov sveta. Autori však dokázali efektivitu zbraní vyvážiť tak skvele, že aj ku koncu hry vás z každého problému bez problémov dostane aj jeden Desert Eagle v ruke. Skutočne je málo hier, kde máte k dispozícii tak mnoho zbraní a pritom tak ako v skutočnosti, každá z nich je desivé vražedné monštrum. Lenže palebná sila niečo stojí. Max nie je superman a tak máte možnosť mať pri sebe len 2 malé zbrane a jednu veľkú (brokovnica, samopal, útočná puška). Navyše ak Max strieľa obojručne z dvoch menších zbraní, veľkú zbraň jednoducho pustí, tak ako by sa to dialo aj v skutočnosti, takže je len na vás, či budete so sebou vláčiť veľkú zbraň, alebo to necháte na pištoliach a UZI.

Ani množstvo zbraní vám, ale niekedy nepomôže. Max Payne 3 je totiž dosť náročná hra a to aj na normal obtiažnosti, čo je druhá možnosť zo štyroch. Je to spôsobené, jednak tým čo som spomínal, teda vcelku slušnou umelou inteligenciou protivníkov, jednak aj tým, že môžete zabudnúť na automatické uzdravovanie. Nech sa schováte kamkoľvek zdravie sa vám neobnoví. Ani keby ste sa tvárili najzúfalejšie a najzúboženejšie ako dokážete, jednotky a nuly nepustia. Treba poctivo hľadať krabičky s liekmi, ktoré tu slúžia ako lekárničky a Maxovi ako tak doplnia zdravie. Aj tak však najčastejšie budete behať s ukazovateľom zdravia zafarbeným do červena a s litrami adrenalínu v krvi zúfalo strieľať po poslednom protivníkovi v miestnosti. Našťastie Rockstar bol ako tak milosrdný a vo väčšine prípadov pri kritickom zásahu nezomriete hneď, ale máte šancu sa zachrániť tým, že zabijete toho, kto vás postrelil. Áno možno to neznie zrovna skvele, alebo logicky, ale v rámci zábavy a hrateľnosti ide o skvelý prvok, hoci niekedy je nepríjemné, keď strieľate po protivníkovi a zrazu sa musíte otočiť o 180 stupňov a páliť po niekom inom. Aj tak však tento prvok jednoznačne chválim.

Takýto vizuálny orgazmus by samozrejme nebol možný bez skvelej grafiky a perfektných zvukov. Žiadne pochybnosti, Rockstar dlhodobo dokazuje, že na poli grafiky a zvuku patrí k špičke a inak tomu nie je ani tu. Prvý dojem zo Sao Paula je jednoducho úžasný a človeku, ktorý má v pamäti noirovské skoro až monochromatické minulé diely, Brazília vypáli farby do sietnice. Čo však dostáva puntičkára ako mňa do kolien je množstvo detailov, ktoré tu sú, nekráčate žiadnymi prázdnymi koridormi, všade sa povaľujú veci, množstvo VECÍ, ktoré proste patria ku každodennému životu, v kanceláriách sú to kancelárske potreby, vo favelách papiere a bohviečovšetko a napríklad na futbalovom štadióne v šatni a trénerskej miestnosti také vecičky ako tabuľky na ukazovanie taktiky a podobne. Áno, milujem keď niekto rozmýšľa a leveldizajn tvorí s logikou a citom. Rovnako tak zvuk, chlapci z faviel nebudú na seba pokrikovať spisovnou angličtinou, portugalčinu tu budete počuť častejšie než je zdravé a to aj také výrazy po ktorých by Cristiano Ronaldo s vami už nikdy neprehovoril. Zvuky trieštiaceho skla, rachotiacich zbraní, ale aj tóny linúce sa z predpotopného rádia dotvárajú atmosféru presne tak ako treba. Niet sa čoho báť, žiadna sterilita prostredia tu nehrozí. Aj samotný Max je vymodelovaný dokonale a keď pri bullet-time sledujete jeho skok plavmo (Shootdodge), alebo výmenu zásobníkov čeľusť letí k zemi. Nádhera, pristihol som sa, že mením zásobník v UZI len preto, aby som videl, ako ich Max automatický vyhodí a nasadí nové. Vizuálna stránka hry na jednotku. Dal by som aj hviezdičku, ale to by museli byť pohyby protivníkov troška menej toporné ako sú.

Ale musím aj haniť, hoci našťastie nie výrazne. To čo mi celú hru najviac pilo krv, je krycí systém. Rockstar s ním má problémy trvalo a ani tu veru nenašiel liek na jeho vyliečenie. Autori ho do hry zakomponovali dosť výrazne, hoci netreba sa báť, že by ste hrali druhé Gears of War. Väčšinou vás hra práve naopak núti k dynamike a meneniu palebných postov, no sem tam sa stane, že sa kryť jednoducho musíte. Krytie je však tak kostrbaté, že len málokedy Max urobí to čo by ste logicky očakávali a čo by spravil asi každý. Trafiť sa do krytu za stĺp tak môže byť niekedy veľmi frustrujúca záležitosť. Naviac opustiť kryt je raz nemožné a o chvíľu zasa veľmi ľahké a tak často miesto toho aby Max čupel za prekážkou a zasypával protivníkov krycou paľbou robíte nezmyselné kotrmelce, aby ste sa zasa vrátili do krytu z ktorého ten holohlavý pako zasa vyliezol. Čo tiež zamrzí je skutočnosť, že Max Payne 3 je prachsprostá strieľačka. Nič viacej a nič menej nemáte na práci. Len strieľať. Zabudnite na lozenie, skákanie, alebo riešenie čohokoľvek náročnejšieho ako stláčanie gombíkov na otvorenie brány. Nič také tu nie je. V dlhších úrovniach tak sem tam vzniká stereotyp a hoci do nudy to vďaka častej zmene prostredia neskĺzne snáď nikdy, ku koncu hry už budete mať strieľania skutočne dosť. Krv mi tiež vedeli zdvihnúť nie zrovna dobre rozvrhnuté checkpointy. Hra je skutočne dosť náročná a v niektorých miestach tak opakujete relatívne dlhú vzdialenosť, čo zrovna pri tejto hre dosť zabíja zámer autorov vytvoriť dynamickú strieľačku z pohľadu tretej osoby. Ale s tým by sa mal vedieť popasovať každý a niektorí z vás to snáď ani nebudú brať ako zápor. Rovnako tak by som do kategórie zápor-nezápor zaradil aj videoklipové sekvencie hry. Hlavne zo začiatku je hra dosť často rozkúskovaná rýchlou videovsuvkou, čo u dosť ľudí nevyvoláva zrovna dvakrát nadšené reakcie. Mne osobne to nevadilo, mám rád videoklipové filmy od Guya Ritchieho, ale mnoho mojich kolegov rýchle strihy vyrušovali a nezvykli si na ne. Jediné čo na tom bolo nepríjemné mne, bolo to, že vám takáto vsuvka niekedy rozhádzala orientáciu. Našťastie nič iné vás pri hre otravovať nebude, v tomto je Rockstar precízny a hra je vyladená.

Špeciálnou položkou v hre je potom multiplayer. Autori naň pri rôznych prezentáciách kládli dôraz a ako už správne tušíte nie je tu len ako povinný prívesok k singlu, holt Rockstar nie sú EA... Na začiatok vás ale čaká malé a v mojom prípade nie veľmi priaznivo prijaté prekvapenie. Hra vás od začiatku nepustí do celého multiplayeru (alebo ak chcete k jeho najlepším módom), ale len do akejsi prípravky, z ktorej sa dostanete až po splnení určitých kritérií.  Ono sa to možno nezdá nijak ťažké, ale pár hodín to zaberie a mňa pár hodín niekedy dokáže od niečoho odradiť, asi som povrchný... Našťastie keď sa prelúskate touto prípravkou otvorí sa vám ďalšia výrazná kapitola hry a tou sú Gang Wars, ktoré podľa autorov mali byť úzko prepojené so singleplayerovou kampaňou. V konečnom výsledku to síce nie je úplne tak ako to bolo prezentované, ale to nič nemení na tom, že je to zábava. Celý ten humbuk sa samozrejme nakoniec scvrkne na akýsi deatmatch doplnený o špeciálne úlohy (zabi konkrétneho člena súperovho gangu, atd.). Tú akúsi špeciálnu patinu singleplayeru tomu majú dodávať príbehové animačky v ktorých je zobrazený aj váš hrdina, tak ako ho máte vytvoreného a vyzbrojeného. Ak ste hrali Killzone 3 multiplayer a jeho mód Warzone, budete presne vedieť odkiaľ chlapci z Rockstaru odpisovali. To však neberte ako negatívum, naopak, multiplayer v Max Payne 3 je veľmi dobrý, potešia aj také detaily ako to, že hra automaticky presmerúva hráčov so zapnutým pomocníkom streľby do seancí s rovnakými hráčmi a podobne. Skutočne žiadny prívesok k singlu, ale plnohodnotný mód. A keby vás náhodou mulťák omrzel ešte sú tu arkádové módy, kde najčastejšie ide o to, aby ste za určitý čas niečo urobili, pričom k naberaniu času slúži ako inak likvidácia protivníkov.

Ako som už napísal Max Payne 3 je prachsprostá strieľačka z pohľadu tretej osoby. Lenže je to strieľačka dobrá, vyladená a evidentne robená s citom a radosťou. Max Payne je krásny charakter, brilantne vykresľovaný vo videosekvenciách a vy prakticky počas celej hry skúmate koľko toho dokáže tento človek vydržať. Jeho ironické komentáre, sarkazmus a cynizmus bez štipky pátosu si zamiluje každý, koho už nebavia zástupy sériovo vyrábaných duševne plochých hrdinov dnešnej doby. Max Payne si zachoval to, čo ho robilo výnimočným a aj keď zo Sao Paula noir atmosféru nevydolujete ani krompáčom, tento diel vás nesklame ani omylom. Hasta la Vista gringo!

P.S. Táto pesnička mi hrala v hlave počas celého hrania hry aj keď Maxovi by sa asi nepáčila :)

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Duhý pohľad - Blade

Cynickejší než kedykoľvek predtým, Max Payne vo svojom najnovšom príbehu dokazuje, že slepé vracanie sa do minulosti človeka nielenže psychicky vyčerpá, ale privedie ho aj do problémov, ďaleko presahujúcich jeho vlastné ego. Nový diel legendárnej akčnej ságy totižto viac než čokoľvek iné pripomína cestu do pekla, ktorou si musí hlavný hrdina prejsť pred tým, než jeho život konečne naberie aspoň aké-také svetlejšie tendencie. Nie - toto rozhodne nie je šablónovitá detektívka s tradičným happy endom, aké vídate u mainstreamových výplachov typu CSI či NCIS. Toto je príbeh plný smrti, násilia a bezradnosti, príbeh, ktorý sa vám tak zaderie pod kožu, že jeho kvality naplno oceníte až pri druhom zahratí si kampane. Rockstar, preberajúci žezlo po fínskom Remedy, tak dáva svetu na známosť, že smutná story jedného životom zbitého ex-detektíva dokáže byť natoľko silným emotívnym zážitkom, že ho kľudne možno označiť aj za filmový.

Nebudem teda chodiť okolo horúcej kaše a rovno poviem, že príbeh Maxa Payna 3 ma stručne povedané posadil na zadok. Skvelé dialógy, fantastický voiceover hlavného hrdinu, úžasný strih cut-scén, výborná gradácia deja, cynické hlášky, uveriteľné emócie postáv, podmanivý soundtrack... má zmysel vôbec pokračovať ďalej? Pritom dejisko hry - Brazílske Sao Paulo - spočiatku príliš veľké nádeje na zaujímavú story nedáva. Akonáhle však prekonáte úvodnú oboznamovacú kapitolu, príbeh naberie tak maniakálny spád smerom nadol, až sa sami seba budete pýtať, či môže mať niekto vôbec tak veľa nešťastia, ako je tomu v prípade Maxa Paynea. Inak, uveriteľnosti príbehu vo výraznej miere pomáha aj skutočnosť, že väčšine dialógov nebudete rozumieť ani slovo, nakoľko sú vedené v portugalčine a keďže tento jazyk hrdina hry neovláda, nebudete ho ovládať ani vy (samozrejme, to neplatí v prípade, ak sa portugalčinu učíte v škole).

Titul ale nežiari len z hľadiska príbehu, ale aj z hľadiska dĺžky a predovšetkým variability singleplayerovej kampane. Zdolanie prítomnej 14ky kapitol vám totižto zaberie minimálne 12 hodín, pričom ale ani na moment sa počas tejto doby nebudete nudiť. Dôvod? Štruktúra hry, ktorá využívajúc retrospektívne flashbacky skáče v príbehu tak, aby ste sa pozreli aj na miesta, ktoré síce so Sao Paulom nijako nesúvisia, ale na hlavnú dejovú líniu sú viazané viac než sa bude sprvu zdať. Nechcem tu teraz prezrádzať, kam všade sa na ceste za finálnym zúčtovaním pozriete, avšak keď uvediem, že sa v rámci spomienok vrátite aj do New Yorku, musí ostať väčšina z vás príjemne prekvapená a potešená. Ak by som však mal vybrať môjho jednoznačného favorita, istotne by nimi boli sekcie, odohrávajúce sa v slumoch zvaných favely. Ak ste nebodaj videli posledný diel Fast and Furious, viete o čom hovorím. No a predstavte si, ako do toho exotického prostredia plného drog, pochybných kuriev a polorozpadnutých barabizní zapadne vyholený gringo s hnusnou havajskou košeľou.. no proste, treba vidieť, na to sú slova zbytočné.

Samozrejme, hlavnou devízou titulu je predovšetkým všadeprítomná akcia a tá je -ako sa dalo očakávať- nielen kruto návykovou, ale aj efektnou do takej miery, že mnoho sekvencií budete opakovať s radosťou aj napriek tomu, že v nich budete kapať až nezdravo často. Áno, čítate dobre - Max Payne je už na normálnej obtiažnosti nadštandardne obtiažnou hrou (nenájdete tu ani autoheal, ani hromadu lekárničiek) a možno aj práve preto som s radosťou privítal novinku v podobe cover systému, bez ktorej je prakticky nemožné hru zdolať. Skvelému pocitu z prestreliek potom v nemalej miere napomáha aj nový fyzikálny engine či trademark série v podobe bullet-timeu, ktorý nielenže skvelo vyzerá, ale funguje predovšetkým ako vaše eso v rukáve, neraz rozhodujúce o tom, či z nasledujúceho stretu vzídete ako víťaz alebo ako porazený, teda mŕtvola. Skrátka a dobre, gameplay Maxa Payna 3 jednoducho nemá slabšie miesta a pokiaľ hľadáte ultimátnu adrenalínovú akciu, v tomto titule sa jej dočkáte v miere viac než vrchovatej!

Novinku v sérii - multiplayer - som síce zatiaľ nemal možnosť nejak extenzívnejšie testovať, avšak už teraz môžem povedať, že ako mod Gang Wars, tak aj zakomponovanie bullet-timeu do mulťáku sa autorom vydarili na jednotku a po opätovnom dohratí singlu sa hre viacerých hráčov určite mienim venovať. Na záver som si ešte nechal krátke zhodnotenie technického spracovania - to je vzhľadom na žáner prakticky bezkonkurenčným a až na drobné frame-dropy vám ako po stránke vizuálu, tak aj po stránke audia, bude hra neustále vyrážať dych. Je teda zbytočným polemizovať nad tým, či sa Rockstaru podarilo udržať nastavenú kvalitatívnu laťku predchodcov. Max Payne 3 je totižto o toľko lepším než jeho minulé diely, že vynechať ho sa rovná hotovému hráčskemu harakiri. A to by ste neradi spáchať, však?

Moje hodnotenie: 9,5