Herné legendy: Max Payne

Môj život sa zastavil jeden večer práve pred troma rokmi. Prišiel som ako obvykle z práce, ale niečo nebolo v poriadku, vybehol som na poschodie, kde som počul krik Michelle, rýchlo sa snažím dostať do spálne, ale dvere v kúpeľni sú zamknuté. Ozvú sa výstrely a rýchlo bežím na chodbu, kde proti mne stoja dvaja feťáci, vyťahujem zbraň a už viac nie sú. Snažím sa stále dostať do spálne. Stojím pred dverami, otvorím ich a čas sa zastaví, v miestnosti stojí tretí nadrogovaný chlap, ktorého okamžite zložím avšak všetko, čo malo v mojom živote zmysel, moja žena a dieťa sú mŕtve. Jediné po čom túžim je pomsta, každý kto má v tomto prsty musí trpieť! Ďalšie tri roky môjho života naplnila túžba po pomste a hľadanie, kto za to všetko môže. Prenikol som v utajení do mafiánskeho prostredia New Yorku. Len dve osoby vedia, že pracujem v utajení a s ktorými som v spojení, sú to B.B. a Alex. Zistil som, čo spája vraždu mojej rodiny s podsvetím, je to nová droga menom Valkyr. A všetko sa naviac ešte zamotalo pred tromi dňami ...

Toto je úvod a náčrt deja jednej z najlepších akčných hier, ktoré sa doteraz objavili na hernom trhu – Max Payne. Hra, ktorej vývoj a vydanie vzbudilo veľké množstvo obáv a neistoty. Na vývoji Maxa Payna totižto začala už v roku 1997 pracovať fínska spoločnosť Remedy Entertainment, ktorá si ako producenta hry prizvala známu 3D Realms a vydavateľom boli Gathering of Developers. Vydanie hry bolo plánované na rok 1999. To sa ale nestalo a hra bola odložená a nakoniec dorazila na pulty obchodov až 23. júla 2001. Max Payne tak trochu pripomínal strasti plnú púť nahypovanej hry od ION Storm, za ktorou stál známy John Romero. Mnohí určite vedia, že tou hrou bola Daikatana. Tá vyzerala byť hotová už v roku 1997, no nakoniec sa jej vydanie pozdržalo až do roku 2000, kedy sa stala veľkým prepadákom. Hráči sa začali obávať, ako to dopadne s hrou od Remedy, ktorej vydanie bolo odložené a naviac samotné Remedy uvalilo na hru informačné embargo. Tiež pôvodný koncept hry, že má ísť o cynické súkromné očko doznal výrazných zmien a finálny produkt sa od tejto koncepcie odlišoval o 360 stupňov. Úvodné recenzie ale ukázali, že druhá Daikatana sa našťastie nekoná, ba práve naopak, Max Payne získaval veľmi priaznivé a vysoké hodnotenia. Samotnej hre nakoniec odloženie až na rok 2001 pomohlo, lebo rok pred vydaním sa dočkala výrazného vylepšenia grafiky, realistickejších textúr a osvetlenia. Hra sa v priebehu niekoľkých mesiacov vďaka Rockstaru dostala aj na Xbox, PlayStation 2 a aj GameBoy Advance. V roku 2002 sa nakoniec dočkali aj hráči a majitelia stojov Mac, ktorí mohli poďakovať spoločnosti MacSoft. Minulý rok v rámci programu Xbox Originals hru opätovne vydali aj pre Xbox 360.

A čím zaujala hráčov a recenzentov táto akcia z pohľadu tretej osoby? Tí ktorí hru hrali a poznajú, možno hneď vykríknu bullet time. Na jednej strane áno, ale zas jedna vec z hry nespraví niečo, o čom sa hovorí ešte stále aj po desiatich rokoch. Začal by som príbehom hry. Je veľmi nezvyklé, že akčná hra má tak komplikovaný a zamotaný príbeh. Čo sa týka akčného žánru, kde top tvorili hry od id Software, príbeh bol vždy viac-menej jednoduchý a napr. spomínané id Software sa nikdy netajilo tým, že pre nich je dôležité, aby hráč mal zážitok z akcie, streľba a atmosféra musia byť dokonalé, takže príbeh tomu ustupoval. A zrazu tu máme Maxa Payna, ktorého príbeh, keby mám napísať, tak sa v ňom určite zamotám a ešte ho celý dopletiem. Samozrejme, že väčšiu časť príbehu počas hrania hráč prekukne, ale množstvo zvratov mu nikdy nedovolí byť si tým istý. Naviac je príbeh zväčša podávaný hráčovi ako komiksové obrazy s dabingom namiesto filmových cut scén, čo nie je úplne typické a pridáva to hre na originalite. Príbeh sa rozvíja neustále, takže hráč je prinútený dávať stále pozor, aby okolo seba našiel dôležité indície, niekedy stačí vypočuť si správy v rádiu alebo televízii, inokedy sú to listy alebo podobné správy na stoloch. Ako vyplýva z úvodu článku, príbeh rozpráva Max retrospektívne.

Autori stvorili Maxa Payna ako cynického policajta, ktorý rieši všetko sám. Išlo o dovtedy v hrách veľmi netypickú hlavnú postavu. Inšpiráciu k tejto postave autori našli v klasických filmových detektívkach a románoch o cynických súkromných očkách a policajtoch. Ďalší nápad prebrali z filmov Johna Woo. V jeho filmoch a celkovo v čínskych akčných filmoch lieta všetko vzduchom, čo môže zasa vybuchne a je tu množstvo efektov, čo sa autorom veľmi páčilo. Pre poslednú vec, ktorá autorov zaujala, nemuseli ísť ďaleko. Odkazmi na severskú mytológiu sa to tu len hemží. Ústredným prvkom je však Ragnarők, alebo tiež koniec sveta, zánik bohov a posledná bitka dobra a zla. Znamenie, že sa Ragnarők blíži, je krutá zima. Potom nastane tma, keď vlci prenasledujú a prehltnú Slnko a Mesiac. Na týchto motívoch je založená celá hra. Motív boja dobra a zla je ústredný motív hry, najhoršia snehová víchrica v New Yorku je symbolom krutej zimy. Ďalšie severské motívy, ktoré sa v hre objavia, sú valkýra a valhalla a opäť súvisia s Ragnarőkom. Valkýra je totižto bohyňa, ktorá zbiera v boji duše padlých, no a valhalla je sieň padlých v boji, ktorá pri Ragnarőku skončí v troskách, tak ako aj tajný projekt v hre. Nemôžem vynechať ešte film Matrix, ktorý je plný slow-motion scén a špeciálny vizuálny efekt – bullet time, sa stal základom pre bullet time využitý v hre. Max Payne bola vôbec prvá hra, ktorá bullet time zaviedla. Tento prvok spočíva v spomalení času tak, že vidíte letiace guľky a máte možnosť sa im vyhýbať, prípadne, pokiaľ stojíte proti presile, vďaka bullet time získate výhodu vy. Hra po zapnutí tohto špeciálneho efektu spomalí čas a vy sa môžete ľubovoľne pohybovať a strieľať, spomalený je samozrejme aj Max, ale aj tak je to výrazná výhoda. Aby ste ju ale nepoužívali neustále počas hrania, je časovo obmedzená. Pokiaľ si ju miniete v úvode, čakajte, že ďalej to bude pomerne náročné. Výborný nápad mali Remedy, keď skombinovali bullet time a rôzne pohybové kombá. Tieto bullet time kombá sú často ďaleko účinnejšie a spotrebujú menej času a vo väčšine prípadov stačí na zneškodnenie všetkých nepriateľov. Spraviť bullet time kombo je naviac veľmi jednoduché, stačí aktivovať bullet time a súčasne s tým stlačiť niektorú kurzorovú klávesu, napr. pri stlačení šípky dozadu sa čas spomalí a Max sa efektne hodí dozadu na chrbát. Pri správnej kombinácii kláves spravíte aj rôzne kotrmelce. Tieto bullet time kombá sú obzvlášť účinné na nepriateľov číhajúcich za dverami alebo v iných úkrytoch.

Výborne je naprogramovaná aj práca kamery v hre. Kamera visí za Maxom a automaticky vyhľadáva najlepší možný výhľad. To čo je častým neduhom aj nových akčných hier z pohľadu tretej osoby, že sa vám kamera zasekne na stene a nič tak nevidíte sa v tejto hre nestávalo. Jediný problém sa vyskytol, pokiaľ Max stál tesne pri stene, vtedy sa totiž automatické vyhľadávanie najlepšieho pohľadu niekedy postaví za Maxovu hlavu a tá vám zakrýva výhľad. Naviac hra obsahuje dva špeciálne kamerové efekty. Prvý, s ktorým sa stretnete, je v prestrelke, v momente, keď sa vám podarí zastreliť posledného alebo významného protivníka, kamera spomalí a zaberie tohto nepriateľa v smrteľnom páde. S druhým efektom sa stretnete až neskôr v hre, keď sa stanete hrdým majiteľom odstreľovačskej pušky. Zameriavací kríž máte na nepriateľovi, stlačíte spúšť a kamera začne sledovať dráhu guľky, pričom rýchlosť kamery sa postupne zvyšuje.

Max Payne ponúkol výborné grafické spracovanie hlavne interiérov, v ktorých sa takmer celá hra odohráva. Detaily celého prostredia a veľká interaktivita prostredia len umocňuje už tak dosť ponurú a drsnú atmosféru hry. Či už sa ocitnete v bare, hodinovom hoteli alebo v luxusnej vile, vždy bude toto prostredie dovedené takmer do dokonalosti. Nájdete tu kvetináče s kvetinami, obrazy na stenách, odpadky po zemi, poháre na stoloch, skutočne autori mysleli aj na tie najmenšie detaily. Tiež interaktivita prostredia, môžete si zájsť na WC a tam spláchnuť, pustiť vodu v umývadle, otvárať skrine, rozbíjať sklenené predmety a vitríny. Na jednej strane je engine prepracovaný v detailoch prostredia, diera v stene po guľke v nej ostane až do konca hry, no na druhej strane bol v tejto dobe príliš technicky náročné, aby engine podporoval aj grafický model zranenia na postave, čo vyvolávalo, že sa ozývali kritické hlasy. Hra podporovala lokalizáciu zranenia, takže bol rozdiel medzi zásahom do hrude, končatín a hlavy, ale mnoho hráčov bolo zhýčkaných zo Soldier of Fortune, kde nebol problém nepriateľovi odstreliť brokovnicou končatiny, prípadne ho nožom naporciovať. Ak však chceli hráči hru rozbehať na svojich strojoch, museli sa uspokojiť len s jedným efektom a to až pri veľmi ťažkom poranení sa začal Max tváriť ako zranený a začal sa potácať.

Hra bola prísne koridorová a občas sa objavila nejaká tá slepá odbočka s ukrytými zbraňami, nábojmi alebo lekárničkami. Absolútna väčšina hry sa odohrávala v interiéroch s pár vložkami exteriérov. Okrem toho boli do hry zakomponované dve úrovne, ktoré boli len halucináciou Maxa po nedobrovoľnom užití drogy Valkyr. Tieto úrovne osobne odporúčam hrať v nočných hodinách a ideálne osamote, atmosféra týchto úrovní je skvelá, neustále výkriky vašej ženy alebo dieťaťa, ktoré sa vás snažia v bludisku nasmerovať a k tomu ešte iné škreky a podobné pazvuky. Čo sa ešte týka hry a hrania, tak v hre boli zakomponované lekárničky, boli to krabičky s liekmi tlmiacimi bolesť, ktorých mohol Max naraz mať pri sebe osem. Zranenie znázorňovala ikona postavy v rohu. Na úplné vyliečenie bolo treba užiť štyri painkillers, väčšinou ich v hre bol dostatok, stačilo len hľadať. Úskalie liečenia bolo v tom, že liečenie bolo postupné a nie okamžité, takže pokiaľ hráč užil painkillery v boji a okamžite vyskočil z úkrytu a dostal zásah, mohlo to aj tak znamenať smrť.

Arzenál zbraní v hre nebol zas tak veľký, no plne dostačoval. Systém voľby zbrane bol rovnaký ako v Half-Life, takže boli kategórie zbraní a v nich boli jednotlivé zbrane. Čo sa týka zbraní na boj zblízka, tie boli dve – pálka a tyč. Pištole sú tiež len dve, Beretta a Desert Eagle, ale možnosti sú rozšírené zdvojením týchto zbraní, dual beretty sú veľmi účinné v boji. Nasleduje kategória brokovníc, tam máme troch zástupcov, pumpovaciu, upilovanú a automatickú. Zo strelných zbraní máme na výber už len z automatov. Automaty sú len dva, Colt Commando a MAC-10, čo je v podstate niečo ako uzi a opäť môžete v každej ruke mať jeden exemplár, avšak spotreba munície je enormná. Ešte som pozabudol na sniperku, to je už skutočne posledná strelná zbraň, škoda len, že v hre nemá až také uplatnenie a využijete ju asi len na dvoch alebo troch miestach. Ako v každej správnej akčnej hre ani tu nemôže chýbať niečo, čo vybuchuje. Nechýba tak ručný granát, molotovov koktail a účinný M79 granátomet.

Hra je rozdelená do troch veľkých kapitol - The American Dream, A Cold Day in Hell a A Bit Closer to Heaven. Všetky tri kapitoly majú niekoľko podkapitol. A v každej z kapitol sa objavuje nejaký výrazný charakter, niektoré sa dokonca objavujú od samotného začiatku. Spoznávame tak ľudí najmä z druhej strany zákona a v hre je aj Maxova femme fatale Mona Sax.

Napriek tomu, že som hru zaradil do herných legiend a do svojej osobnej siene slávy, tak aj Max Payne má svoje mušky a mínusy. Začnime tými menej významnými. Hra vám vydrží asi 15 hodín, čo je na súčasné pomery už extrémne dlho. Keď hra vyšla v roku 2001, takmer každý recenzent sa sťažoval, že hra je krátka a ideálne by mala vydržať aspoň 20 hodín! Za mínus považujem aj možnosť po nainštalovaní vybrať si len jednu obtiažnosť, v hre nazvanú Fugitive. Po dohraní sa odomknú ďalšie obtiažnosti alebo módy, no nič nové to nebude, stále a dokola ten istý príbeh. Aj keď výzva v podobe obmedzenia počtu ukladaných pozícií (Dead on Arrival) alebo časový limit, za ktorý máte úroveň dokončiť, s tým, že za každého mŕtveho nepriateľa získate nejaký ten čas naviac (New York Minute). Po dohraní všetkých obtiažností hry sa vám odomkne Posledná výzva (Last Challenge) s nekonečným bullet timeom, v ktorom máte zneškodniť 20 ťažkých protivníkov. Napriek všetkému tomuto ma štvornásobné opakovanie toho istého príbehu vôbec nelákalo. Menším nedostatkom, aspoň z môjho pohľadu, je absencia multiplayeru, ale na obranu vývojárov musím dodať, že vyriešiť v multiplayeri používanie bullet timeu je prakticky nemožné. Posledná chyba na kráse je umelá inteligencia. Absolútna väčšina akcií nepriateľa je naskriptovaná, takže dopredu viete, ako sa vaši protivníci v boji zachovajú. Typická odpoveď na vašu prítomnosť je vyhľadanie úkrytu a pokiaľ to je možné, dostať vás do krížovej paľby. Občas však bežia naproti vám a nestihnú si na vás ani vystreliť. Najväčšia chyba týkajúca sa AI je pri streľbe nepriateľov v zúžených priestoroch, tí totižto vôbec nehľadia, kto pred nimi stojí a sú schopní zastreliť aj svojich kolegov.

Žiadna hra nebude nikdy dokonalá a aj napriek pár chybičkám je Max Payne jedným z vrcholov akčného žánru z pohľadu tretej osoby. Krátko po vydaní dosiahla hra veľké množstvo ocenení. Dostala cenu BAFTA (British Academy of Film and Television Arts) za najlepšiu hru roku 2001, na IGN bola čitateľmi zvolená za najlepšiu hru roku 2001, hru s najlepším príbehom, najlepším zvukom a najlepšou grafikou. Taktiež na GameSpote bola čitateľmi zvolená za najlepšiu hru roku 2001 a za najlepšiu single-action hru roku 2001. Ocenení je ďaleko viac, ale nebudem ich všetky vymenovávať.

A ako už býva zvykom, kde je úspech, je aj pokračovanie. Druhý diel Maxa Payna však neťažil len z legendárneho mena, dosiahol také isté a niekedy dokonca aj vyššie hodnotenia ako prvý diel. Druhé pokračovanie a rozvíjanie už tak dosť zamotaného príbehu nás posunulo o ďalšie tri roky v Maxovom živote a prilákalo množstvo ďalších hráčov a fanúšikov série. No a kde je obrovský úspech, musí byť zákonite aj tretí diel, ten však mení vývojárske štúdio a hru tak do rúk dostávajú chlapci z Rockstar Games. Okrem zmeny vývojárov sme sa niekoľkokrát dočkali aj zmeny dátumu vydania, takže cesta na svet tretieho dielu je skutočne náročná.

Aj napriek tomu, že Maxa Payna som hral po prvýkrát pred pár rokmi, hra uspela v konkurencii iných hier a aj po tých rokoch patrí stále na špičku akčného žánru. Okamžite sa zaradila do mojej osobnej kategórie najlepších hier celej histórie. Bullet time, výborný a komplikovaný príbeh si ma získali okamžite. Takže fanúšikom akčného žánru, ktorí ešte nemali tú česť s touto hrou, je vašou povinnosťou si ju zahrať.