Devil May Cry - HD Collection

Dnes, kedy mám úspešne za sebou kompletnú trilógiu Devil May Cry v slušivom HD kabáte, však môžem smelo povedať, že ako hráč som naozaj dospel a to čo mi v minulosti robilo neprekonateľné problémy teraz prakticky ani nepostrehnem. Istotne vás však teraz zaujíma, ako sa vlastne onen HD Remaster tejto legendárnej PS2 ságy podaril. Nuž, ak mám byť úprimný, zub času ho ohlodal o čosi viac, než kolegu Silent Hill, avšak nemusíte sa obávať žiadnych výraznejších vád či nedostatkov - predsa len ide o sériu známu hlavne kvôli svojmu gameplayu a ten, dámy a páni, nezostarol ani o jeden deň!

Z toho dôvodu preto nemienim príliš rozoberať príbehové pozadie Devilov a len stručne spomeniem, že vo všetkých troch dieloch sa chopíte role Danteho (v prípade dvojky ale dostanete do rúk aj alternatívny charakter), syna známeho démonobíjcu Spardy, ktorý sa za každým musí vysporiadať s démonickou hrozbou, zvyčajne vedenou nejakým super-silným bossákom. Na svoju dobu výborné cut-scény dnes už svojou naivitou skôr vyvolávajú úsmev na tvári a veľmi im nepomáha ani ich mizerná audio-video kvalita či formát 4:3, ktorý vzhľadom na 16:9 AR hry samotnej až moc bije do očí. Nechýbajú ani humorné cheesy dialógy, šialené príbehové zvraty či fatálne logické lapsusy, takže po stránke scenára a deja rozhodne nečakajte, že by vás tá omáčka okolo gamepalyu nejako výraznejšie bavila. Osobne som napríklad väčšinu týchto story-prvkov preklikával nakoľko mi svojou zastaralosťou už dosť vadili, ale opäť musím povedať, že táto séria nikdy nebola o silnom príbehu a preto som sa ani o veľa neukrátil. Inak, práve v oblasti príbehovej zložky je ohlodanosť zubom času zrejme najviac viditeľnou (u Silent Hillu mal ale vek paradoxne opačný efekt)... ale who cares? Na prepracované príbehy tu máme nespočet iných titulov a sérii.

Našťastie, spomínanému tesáku času vcelku solídne odolali ako dizajn, tak aj celková štylizácia lokácií, do ktorých sa počas hrania trilógie pozriete. S výnimkou druhého dielu je totižto temná gotická architektúra dominujúca ako zámku z jednotky, tak aj démonickej veži z trojky, natoľko pohlcujúcou, že po stránke atmosféry nemožno ságe ani dnes absolútne čo vytknúť. Problém je však v spomínanej dvojke - nakoľko bola šitá horúcou ihlou, dostala do vienka nie len stupídnejší príbeh, ale predovšetkým aj nezaujímavé a zúfalo generické levely, ktoré sú v totálnom kvalitatívnom kontraste s tým, čo nám séria predvádza u ostatných dvoch dielov. Navyše - aby toho nebolo málo - Devil May Cry 2  trpí aj najväčšími problémami s kamerou ( tá je u tejto ságy statická), takže nemožno sa čudovať, že je fanúšikmi označovaný za ten najhorší, aký sa v sérii objavil. Pýtate sa, ako výsledný dojem z level dizajnu titulov ovplyvnilo to povestné HD? Nuž, ak mám byť úprimný, tak zatiaľ čo u jednotky a trojky vyššia kvalita a rozlíšenie textúr atmosfére len a len prospeli, v prípade dvojky je tomu úplne naopak. Skrátka a dobre, pokiaľ si nechcete pokaziť mimoriadne pozitívny dojem z Devil May Cry, odporúčam vám si ten prostredný zahrať až po dokončení 1 a 3, a to najlepšie až v stave opitosti.

Čo sa však týka gameplayu samotného, tak tam je naozaj zbytočné hľadať nejaké závažnejšie chyby či nedostatky. Až na miestami nie až tak vyváženú obtiažnosť je totižto návykovosť súbojov konštantne na úrovni "i want more!". Príjemným zistením nielen pre nováčikov v sérii je aj fakt, že s každým novým dielom bol systém bitiek istým spôsobom vylepšovaný (pridanie evade buttonu v prípade dvojky či bojové štýly trojky), takže pokiaľ sa teraz niektorí z vás rozhodnú dať HD Kolekciu na jeden záťah, rozhodne sa nemusia obávať stereotypu. Skvelo funguje aj faktor motivácie k opätovnému hraniu, tu majúci podobu ako získavania nových a levelovania už vlastnených zbraní, tak aj podobu ranking systému, nemilosrdne hodnotiaceho každý váš úspech či zaváhanie.

Je neodškriepiteľným faktom, že séria Devil May Cry sa radí medi jednu z najkľúčovejších značiek platformy PS2 a preto si ako jedna z mála svoj HD remake jednoznačne zaslúžila. Ten síce po technickej stránke príliš neoslní (čo je vzhľadom na vek remasterovaných titulov pochopiteľné), avšak starnutiu odolávajúci gameplay kolekcii zabezpečuje toľko potrebnú hrateľnosť, bez ktorej by jej kúpa naozaj nemala zmysel. Ak ste teda zlatú éru Playstationu nejakým záhadným spôsobom prepásli a chcete si užiť to najlepšie z nej v čo možno najprívetivejšom kabáte, je Devil May Cry HD Collection pre vás prakticky jasná voľba. A to aj vďaka cene, ktorá je viac než sympatickou.