Broken Sword III - The Sleeping Dragon

Právnik (ale zato žiadny suchár :) George Stobbart sedí v lietadle prelietajúcom nad konžskou džungľou. Chystá sa tu patentovať najnovší vynález zvláštneho vedca... V Paríži medzitým novinárka Nico Collard klope na dvere počítačového odborníka. Chce s ním spraviť rozhovor pre svoje noviny... Nikto z nich ale svoj úmysel nestihne zrealizovať. Skôr ako sa Nico a George s týmito osobami stretnú, sú totiž obe zavraždené. A asi vás neprekvapí, keď vám prezradím, že spolu tieto vraždy úzko súvisia. Cesty našich starých známych sa tak po tretíkrát pretnú. Tentoraz sa budú snažiť zažehnať hrozbu, ktorú pre ľudstvo predstavuje Spiaci drak...

Broken Sword 3 bol jedným z najočakávanejších titulov minulého roku. Anglická verzia sa k nám dostala už v decembri 2003. Distribútor ho ale chcel viac sprístupniť svojim zákazníkom prekladom do češtiny, a preto bolo jeho kompletné vydanie na náš trh (obsahujúce české titulky a slovenský manuál) posunuté až na začiatok roka 2004. A tak si ho teraz môžeme spolu spokojne "československy" vychutnávať. No a či je čo vychutnávať, to sa dozviete v tejto recenzii.

#pic1#

Každé preview o prípravách pokračovania Zlomeného meča sa v každom periodiku nieslo v rovnakom duchu – Charles Cecil sa vyjadril, že point and click adventura je màtvy žáner. A že keď chceme, aby žáner ako taký prežil, musí prejsť podstatnými zmenami. Jeho tým sa teda postará o nový štýl 3D akčnej adventury, ktorý bude ešte zábavnejší, prístupnejší a hrateľnejší (a čokoládovejší ako minule :). Prechod na 3D spracovanie u adventúr nebol sám o sebe až taký revolučný a BSIII nebol v tomto smere priekopníkom. Veď 3D boli už staručké Grim Fandango, Monkey Island IV, Gabriel Knight III atď. Všetky tieto hry sú určite reprezentatívnou vzorkou skvelých adventúr, no 3D spracovanie im podľa mňa viac škodilo ako prospievalo, pretože aj keď mali skvelú atmosféru, po grafickej stránke boli jednoducho hnusné. A tu sa dostávame do bodu, kde musím priznať, že v 3D spracovaní BS predsa len revolučný je. Na rozdiel od svojich iných 3D kolegov je totiž vyslovene... pekný. Grafika má konečne ten správny štýl "verného zobrazenie skutočnosti". Myslím tým to, že snaha o trojrozmerné zobrazenie reality nevyznieva smiešne, ako napr. u Gabriela Knighta III, kde vás komické no zároveň smutné "vektorové a errorové predstavenia" postáv dostávali do štádia, v ktorom ste nevedeli, či sa máte smiať alebo plakať. U BS sa mi to nestalo ani raz. Každý pohyb postáv aj ich interakcia s predmetmi a okolím pôsobia prirodzene. A tým nemyslím len to, že sa mi hra na dnes už celkom starom compe s takmer minimálnymi hardwarovými požiadavkami vôbec nezasekávala (to je ďalší významný klad), ale to, že je prosto animácia plynulá a ladná. Netvrdím, že hre pristane 3D kabát viac ako stará krásna poctivá ručne kreslená grafika z dvoch predchádzajúcich dielov. Ale keď už tie trojrozmerné adventury musia byť, tak nech sú po grafickej stránke aspoň také ako BS! K pozitívnemu celkovému dojmu iste prispieva i vyumelkované tieňovanie a hra so svetlom. Plusové body z hodnotenia si odnáša aj "kamera", teda uhly pohľadov a spôsob, ktorými sa pozeráte na virtuálny svet okolo vás. Podľa pôvodných správ mala mať hra pevnú kameru. Je pravda, že nemáte možnosť ovládať ju, no to ani zďaleka neznamená, že by bola statická. V jednej lokácii sa pohľadov na celkový priestor zvykne vystriedať niekoľko. Prechody medzi nimi sú často riešené plynulými odjazdami a nájazdami kamery, čo síce pôsobí trochu "konzoloidne", ale zato nenútene a efektne. Môj celkový dojem z grafiky a vizuálnej stránky je teda nad očakávania kladný. A to isté sa dá povedať i o stránke zvukovej. Hra je veľmi kvalitne nadabovaná. Veľa akcií je okomentovaných duchaplnými poznámkami, dialógy sú poprerývané peknými vtípkami a slovnými hračkami a v neposlednom rade je tu neustále podpichovanie sa medzi oboma hlavnými hrdinami... Hovorené slovo zohráva v tejto hre pri tvorbe jej celkovej atmosféry veľkú úlohu. Ale to už ani tak nepatrí k technickej stránke, ako ku samotnému príbehu.

#pic2#

Takže teraz niečo k deju. Veľmi ma potešila skutočnosť, že som sa postupne stretával so známymi postavami z predchádzajúcich dielov, ako sú napríklad André alebo Bruno. A bol som ešte radšej, keď som zistil, že nezostalo iba pri tom. Príbeh je dokonca aj dosť úzko spätý s predchádzajúcimi časťami. Alebo - presnejšie povedané - s predchádzajúcou časťou. Aj teraz sa totiž točí okolo templárov (pre nezasvätených: prvá časť série sa volá Shadow of the Templars). Celá hra je navyše plná ďalších odkazov na svojich predchodcov. Tento efekt je vo veľkej miere umocnený tým, že je všetko dianie prerozprávané prostredníctvom Nico alebo Georga tak, že hovoria o už akoby prežitom dobrodružstve. Dialógy sú samozrejme vo forme priamej reči, no keď hlavná postava komentuje dianie v nejakej lokácii alebo manipuláciu s predmetom, deje sa to v čase minulom. Takže žiadne známe vety ako "tieto veci spolu nemôžem použiť", ale "vtedy som nepovažoval za potrebné pokúšať sa o to". A to ponúka veľmi peknú príležitosť na komentáre Georga a Nico typu: "keď som bol naposledy v Paríži... Raz v džungli sa mi stalo..." a podobne. Takto si teda vypočujete veľkú časť hodnotenia diania na obrazovke na základe skúseností, ktoré ste s postavami nadobudli už počas minulých dobrodružstiev. Je to skutočne veľmi príjemné. Ako som už spomínal na začiatku, vyšetrovanie dvoch nevyjasnených vrážd privádza Nica a Georga na rovnakú stopu. Do hry sa zapoja templári, ústredný zloduch Susarro, chronická killerka Petra a veci začnú byť dosť nebezpečné. Všetko sa točí okolo využívania (a hlavne zneužívania) zemskej energie. Ak by spôsoby a starodávne prístroje, akými bola táto energia využívaná v minulosti, padli do nesprávnych rúk, bolo by ľudstvo vážne ohrozené Spiacim drakom. Zatiaľ to ešte znie fajn, že? Z predchádzajúcich častí sme boli zvyknutí na to, že bol príbeh vždy líznutý "ľahkým fantastičnom". Od hraníc reality sa ale predsa len nikdy výrazne nevzďaľoval. No a v tomto dieli... ...prosto nebudem chodiť okolo horúcej kaše - spiaci drak nie je len metafora! Aj keď mám žáner fantasy skutočne veľmi rád (svedčí o tom aj spomínané ľahké fantastično;), osobne mi do BS až takto natvrdo nesadol. Rovnako nemôžem písať oslavné ódy ani na vyvrcholenie a koniec tohto Swordu. Samozrejme, že vám ho nevyzradím, ale nedá mi nenapísať, že na to, akými peknými cestičkami a odbočkami sa príbeh na začiatku vydá a na to, aké možnosti ponúka, je jeho záverečná fáza až príliš primitívna a gýčovitá.

#pic3#

Na myšku môžete samozrejme zabudnúť, budúcnosť patrí klávesnici a gamepadom! Mám síce voči ovládaniu adventúr klávesnicou ťažké predsudky, no BS ma opäť prinútil trochu ustúpiť z tohto postoja. Dá sa o ňom totiž napísať, že je pohodlné. Dokonca je toto asi prvá hra na svete, pri ktorej mi sadlo predefinovanie kláves. Šípkami ovládate pohyb vašej postavy. Jej možnú interakciu s prostredím a predmetmi pomocou kláves A, S, D a W. V pravom dolnom rohu monitoru sú 4 "bubliny", v ktorých sa zobrazujú ikonky predstavujúce akcie, ktoré môžete s predmetom vykonať, keď sa k nemu priblížite. Potom už len stisnete jedno z písmen zodpovedajúce akcii v bubline a je to. Tou to napríklad šplhanie na prekážky, posúvanie škatúľ, rozprávanie sa s NPC charakterom, posúvanie škatúľ, preskúmanie predmetu, otvorenie dverí, posúvanie škatúľ a podobne. Nenápadne sa dostávam k prvému problémiku v hrateľnosti. Päťdesiat percent herného času za Georga strávite touto opakovane spomínanou činnosťou. Zo začiatku je to celkom príjemné osvieženie. Väčšinou je situácia - pár veľkých škatúľ vs. George - istá forma logickej hádanky, kde ich treba správne rozmiestniť a poskladať. Neskôr sa to ale zvrhne na to, že riešenie vidíte po piatich sekundách, no jeho realizácia vám zaberie aspoň päť minút. Som presvedčený, že na konci hry budete mať na svojom konte viac naposúvaných bední ako Indiana Jones v Infernal Machine a Emperor's Tomb dokopy. A to už je čo povedať. Začne vás to prosto šialeno nudiť. A to som ešte nenapísal, ako často budete s Georgom v plížiacom sa móde, pričom je vašou úlohou len poobchádzať strážcov a nepriateľov tak, aby vás nepočuli a nevideli. Nakoniec má ovládanie tejto akčnej adventury ešte jednu novinku, ktorá je... hmmm, ako by som to povedal... "akčná"! Znamená to, že takmer v každom demku a nehernej sekvencii sa na chvíľu zjaví ikonka s akciou, ktorú musíte v správnom momente aktivovať stisnutím príslušnej klávesy. Vždy na to máte asi tak sekundu. Ak správny moment neustriehnete, nasleduje vaša smrť a automatický load, pričom sa celá akcia spustí odznova. Keď sa v nejakej adventurke začne neherná sekvencia, som zvyknutý pohodlne sa oprieť, založiť si ruky z a v pokoji si vychutnať plody svojej práce. Keď to skúsite v BS, vaša postava zomrie. Najhoršie na tom ale je, že na seba často takýchto akcií v demkách nadväzuje viac. A keď neuspejete v tej poslednej, celé demo sa spustí od začiatku, a vy sa tak naňho budete pozerať stále znova a znova. Tento "nový revolučný akčný" prvok má teda v konečnom dôsledku efekty dva. Ani jedno z demiek si nikdy skutočne a v pohodlí nevychutnáte, ale na druhej strane ich všetky budete poznať naspamäť!

Hoci som doteraz BS aj dosť kritizoval, stále zdôrazňujem, že celkový dojem z hrania je (hlavne kvôli atmosfére) do tohto momentu stále veľmi pozitívny. Žiaľ, čaká ma ešte povinnosť napísať vám tri posledné charakteristiky tejto hry, pričom žiadna z nich nie je lichotivá. BS je veľmi priamočiary, ľahký a krátky. Zabudnite na starý prechod medzi viacerými ulicami a budovami Paríža, kombináciu hromady predmetov v rôznych lokáciách, posúvanie deja na základe neustáleho "otravovania" rôznych charakterov a podobne. Všetko sa v hre síce nachádza, ale v úplne minimálnej podobe. V podstate som nemal ani žiaden zákys. Stále riešite len jeden problém, nikdy sa nerozbieha viac línií a činností paralelne. Keď na nejakom mieste stagnujete, tak nie preto, že neviete, čo máte robiť, ale preto, že neviete, ako to máte robiť. Riešenie každej hádanky sa väčšinou skrýva v tej istej miestnosti, v ktorej aj samotná hádanka. Prinajlepšom o obrazovku ďalej. Prejdete síce svet od Konga cez Paríž, Prahu až po Egypt, no všade sa zdržíte len veľmi krátko. A veľmi zriedka sa niekam vrátite. Hra sa skôr ako na ozajstnú adventuru podobá na film. A skutočnosť, že prechádzanie BS mi zabralo 12 a pol hodiny, má myslím dostatočnú výpovednú hodnotu aj bez ďalších komentárov.

Toľko teda moje dojmy z posledného pokračovania Swordov. Keby som mal zhodnotiť BS v rámci tohto nového žánru adventúr, tak to znie takto: Všetko, čo z BS robí fakt dobrú hru, sú prvky adventury. Všetko, čo ju zovšedňuje a škodí jej, sú prvky akčné. Keby sme ju chceli posudzovať kritériami starej školy, je BS veľmi priemerná hra. Musíme ale zobrať do úvahy to, že autori sa nesnažili vytvoriť klasiku so starými princípmi, ale niečo nové. Vo svojej kategórii je to teda gameska iste viac ako vydarená. A rozhodnutie, či vám nový žáner 3D akčnej adventury vyhovuje viac ako ten starý, je len a len na vás. Mne osobne nie. Kvalitná atmosféra a zábavnosť sa ale BS určite uprieť nedá.

CENA v GamesWEB SHOPe: 1290,- Sk > KÚPI

#tab#