The Witcher 2: Assassins of Kings - Enhanced Edition

Dôvod je totižto až detinsky jednoduchý - zatiaľčo sa v bežných dielach tohto žánra stretávame s jasne definovanými kladnými a zápornými postavami, s jasne vytýčeným dobrom a zlom, s jasne vyrysovanou príbehovou osou, u realistickejšie uchopených fantasy táto tradičná kategorizácia "obsahu" akosi absentuje. Charaktery majú sadu dobrých a zlých vlastností, často krát konajú pudovo a nepredvídateľne a vo všeobecnosti, ide im predovšetkým o vlastné dobro. Teda, správajú sa ako egoistické bytosti (ľudia), čo je v zjavnom rozpore so zidealizovanou podstatou knižného (ale i filmového či seriálového) hrdinu, snažiaceho sa predovšetkým o dobro spoločnosti.

Geralt, hlavný hrdina pokračovania slávnej RPGčky The Witcher, je presne tým typom protagonistu, ktorý  má od uvedeného pojmu "hero" naozaj na míle ďaleko. Síce sa pričinil o záchranu života samotného kráľa Temerie, avšak ten ho na oplátku zbavil akejkoľvek slobodnej voľby a donútil ho stať sa nedobrovoľným príveskom pre šťastie, slúžiacim len ako chabá ochrana pred tým, čo malo prísť. A ono to aj jedného dna prišlo - Foltest, spomínaný kráľ, v rámci obliehania hradu rodiny La Valette prichádza pod rukami ozrutného tajomného mnícha o život a tak je jeho ochranca, Geralt, vcelku logicky obvinený z jeho vraždy. Našťastie, veliteľ špeciálnej jednotky Blue Stripes, Vernon Roche, počas výsluchu dospieva k názoru, že Geralt zrejme nemá so zabitím kráľa nič spoločné a aby to dokázal, vydáva sa s ním do dedinky Flotsam, jediného vodítka, ktoré im skutočný vrah zanechal.

Ako už asi tušíte (a mnohí z vás už aj istotne viete), príchodom do usadlosti príbeh konečne naberie spád a to čo vám spočiatku pripadala ako priamočiara story, sa rázom zmení na smršť udalostí, úplne pochopenie ktorých si vyžiada vašu absolútnu koncentráciu a pozornosť. Nie... toto nie je rozprávkové fantasy s dopredu jasným priebehom či z kilometra viditeľným vyústením - postavy tohto bezosporu nehostinného a krutého univerza sa správajú maximálne nevyspytateľne a keď sa k tomu navyše pridá aj hmlistá motivácia každého jedného z nich, je sledovanie deja rovnako napínavým a pohlcujúcim, ako je tomu v prípade spomínaného Game of Thrones. Navyše, veľkým plusom hernej story je aj majstrovsky vsunutá porcia sarkazmu, irónie a humoru, ktoré dokážu v správny okamih príjemne pobaviť - rozbitý Assassín či časté robenie si prče z Pána Prsteňov preto istotne vyvolajú úsmev na tvári aj tým najväčším suchárom z vás.

Skvelo napísaný príbeh by však nevyznel ani z polovice tak pútavo nebyť famózneho herného sveta, do ktorého je zasadený. Síce sa rozmery lokácií Witcher 2 nemôže ani náznakom zrovnávať s konkurenčnými RPG typu Skyrim či Kingdoms of Amalur, avšak kvantitu bohato vynahradzuje kvalitou. V podstate, mám problém vypichnúť oblasť, ktorá by ma nejakým spôsobom neuchvátila - síce mojim najobľúbenejším prostredím sa bez diskusií stalo okolie Flotsamu, avšak každá jedna zóna, do ktorej som s Geraltom zavítal, mala niečo, čo si ma ihneď získalo. Na dychberúcej kompozícii a maniakálnej detailnosti jednotlivých herných lokácií  je skrátka vidieť, že titul nebol šitý horúcou ihlou, ani robený tak povediac "na zakázku", ale že mu tvorcovia venovali toľko lásky a tvorivého nadšenia, koľko si vyžadoval.

Z hľadiska herných mechanizmov je Witcher 2 vskutku štandardným zástupcom žánra RPG a teda gro hrateľnosti pozostáva z dobre známeho mixu kecania, questenia, bojovania a levelovania. Aj napriek tomu, že 2/3 úloh sú povinnými, autorom nerobil problém pridať do hry aj hutnú porciu qeustov vedľajších, síce variabilitou a obsahom príliš neoslňujúcich (dobrá polovica z nich sú typu "zabi x-protivníkov či znič y-liahní") i tak ale pekne obohacujúcich škálu aktivít, ktorým sa počas hrania budete môcť venovať. Osobne som preto ako správny RPG fan žiadnu z bokoviek nevynechal, za čo sa mi hra odmenila nie len skúsenosťami a kvalitnými itemami, ale aj solídnymi vedľajšími príbehovými líniami, ešte väčšmi prehlbujúcimi uveriteľnosť a nedozernú komplexnosť tamojšieho sveta. Inak, pre úplnosť informácií, Enchanced Edícia pridáva do hry dvojicu nových questov, ktoré sa objavujú v toľko kritizovanej tretej kapitole hry a ak mám byť úprimný, quest z hľadaním pokladov pod Loc Muinnemom, kedy musíte správne odpovedať na hádanky zadané "veľkým okom" (LOTR referencia jak sviňa) inak budete spálení na uhol, považujem za jeden z naj, aké sa v tejto sérii objavili.

Zrejme najmarkantnejšiu zmenu k lepšiemu zaznamenáte (samozrejme za predpokladu, že ste hrali PC verziu hry) v oblasti súbojového systému, teda presnejšie povedané v jeho ovládaní. Hack´n´slash podstata bitiek totižto pasuje konzolovému gamepadu ako uliata a aj keď máte širokú paletu taktických možností v podobe kúziel a pascí, kombinovanie silných a slabších úderov s blokovaním a výpadmi bude tvoriť jednoznačný prim vo vašich útokoch. Nebudem teda zbytočne chodiť okolo horúcej kaše a rovno poviem, že práve vďaka pohodlnejšiemu ovládaniu je konzolový Witcher 2 ešte o kúsok zábavnejším, než jeho PC verzia. Pevne preto dúfam, že nám CD Projekt RED v dohľadnej dobe zverejní patch, ktorý umožní aj majiteľom PCčkového Witchera 2 naplno oceniť intuitívnosť a ergonómiu, s akou sa hrá titul pomocou gamepadu.

Alchýmia a crafting, dvojica neoddeliteľných pomôcok každého žijúceho zaklínača, ponúka už tradične pestré možnosti ako v oblasti miešania rozmanitých posilňujúcich "koktejlov", tak aj v oblasti výroby pascí a bômb, ktoré v boji istotne nájdu svoje uplatnenie. Sluší sa doplniť, že meditácia, pomocou ktorej sa pôvodne vstupovalo do menu s alchýmiou, je v prípade konzolového Witchera 2 zbavená zdĺhavej animácie, takže všetko sa po novom deje prakticky okamžite. Bezo zmien však ostal systém levelovania ako aj jednotlivé talentové stromy, takže pokiaľ sa budete chcieť stať aj majstrom v zbrani, aj majstrom v mágii, budete musieť chtiac nechtiac robiť vo výbere talentov značné kompromisy. Osobne som napríklad aj napriek plneniu všetkých questov bol schopný namaxovať len jednu oblasť špecializácie, takže rozhodne vám odporúčam sa už v úvodných okamihoch s hrou rozhodnúť, ktorým smerom sa vydáte. Trošku vám však poradím - nakoľko budú meče vašim primárnym nástrojom skazy, rozhodne by ste ich leveling nemali podceniť (drobná výtka - skill, umožňujúci pri útoku zasahovať viac protivníkov naraz, mal podľa mňa byť základnou schopnosťou).

Istotne teraz mnohých z vás, vlastníkov PC verzie hry, zaujíma, ako dopadol konzolový port z pohľadu technického spracovania. Nuž, kompromisy sú viditeľné, avšak nie je to až taká katastrofa, ako by si mohli poniektorí myslieť. Síce sme prišli o vyššiu detailnosť prostredia či kvalitnejšie animácie, avšak umelecký dojem je stále natoľko dychberúci, že nejaká ta poslabšia textúra či nie až tak špičková mimika vám rozhodne ten zážitok z hry nepokazia. Chválim taktiež výbornú optimalizáciu herného kódu, vďaka ktorej hra beží bez vážnejších frame-dropov prakticky po celú dĺžku kampane. Skrátka a dobre, na konverzii je krásne vidieť, že nebola robená tzv. západným štýlom (rýchlo a nekvalitne), ale že si s nou autori naozaj dali prácu.

Je teda vôbec možné niečo Enchanced Edícii druhého Witchera vytknúť? Nech sa snažím ako sa snažím, naozaj ma nič nenapadá. Dokonca aj ten poslabší záver bol v titule vďaka početným bonusovým story-videám výrazne vylepšený, pričom outro, naznačujúce nevyhnutný tretí diel, len podtrhuje fantastický climax, akým táto hra vrcholí. Je teda naozaj zbytočným polemizovať nad tým, či sa konzolová verzia Assassins of Kings podarila - predchádzajúce riadky vám dúfam dali dostatok pádnych argumentom k tomu, aby ste aj vy pochopili, že obdobne kvalitných RPG na dnešnom hernom trhu naozaj mnoho nepozháňate. Takže, jednoznačné dva palce nahor!