Mass Effect 3

Každý príbeh sa zákonite musí skončiť. Je to údel všetkých príbehov, každé rozprávanie, každý hrdina nakoniec dospeje na koniec svojej cesty. Tento neodvratný fakt sa dotýka i postavy komandéra Sheparda – vášho Sheparda. Jedinečného a unikátneho. V mnohých prípadoch dokonca ani nie je muž. Je to postava formovaná – do istej miery – hráčom. Alebo sa nám to aspoň snažia nahovoriť tvorcovia hry.  

Bioware. Kedysi silná spoločnosť, ktorá sa nebála posúvať žáner klasického RPG niekam ďalej. Od čistých, matematických štatistík k priamemu zasadeniu hráča a rozhodnutiam, ktoré by mali ovplyvňovať priebeh príbehu. Avšak jedného dňa akoby prestali – skončili niekde na pol cesty, ktorú už od tej doby neopustili. Vsadili na jeden osvedčený model, ktorý predpokladá, že väčšina ich publika sú uslintaní a mentálne nevyspelí jedinci. Alebo sa to tak aspoň javí z ich prístupu k zmenám a látke. Ostatne, za všetky argumenty sa stačí pozrieť na druhý Dragon Age. Od Bioware už môžeme očakávať prakticky čokoľvek a niečo z toho sa dostalo i do tretieho Mass Effectu (napríklad plastika Ashley). To sú však len drobnosti, ktoré si všíma (zrejme) len málokto. A povedzme si, kto bude protestovať proti tomu, keď ženská postava odrazu vyzerá lepšie? Samozrejme, že takmer nikto – to bolo len na margo nezmyselných zmien, ktoré sú ľudia z Bioware schopní urobiť a s hrateľnosťou samotnou majú málo spoločného. Rovnako ako evidentne nižšia kvalita textúr na mnohých miestach, oproti predchádzajúcemu dielu. Sú to len vizuálne barličky, ktoré nedokážu zraziť (ale ani vylepšiť) celkový dojem z hry.

Základná hrateľnosť Mass Effectu 3 by sa dala zhrnúť – možno do trochu negativisticky znejúceho – strieľačkový tunel a konverzácie. Rozhodnutie potiahnuť túto sci-fi ságu akčnejším smerom nebolo rozhodne zlé. Súboje sú dynamické, rýchle a celkovo pôsobia veľmi dobre. Ostatne koho by neuspokojila nejaká tá odstrelená hlava. Rovnako sa od predchádzajúceho dielu rozšíril výber zbraní a možnosti, ktoré vám ich nosenie prináša. Čím viac toho nesiete, tým pomalšie sa vám dobíja energia, takže si treba dobre rozmyslieť, čo svojmu Shepardovi nahádžete na chrbát. Každú zbraň si potom môžete vylepšiť na mnoho spôsobov – vylepšenia nachádzate buď počas plnení misií alebo si ich môžete kúpiť v niektorom z obchodov na Citadele. A keďže je to ešte stále, tak trochu RPG, nechýba i niekoľko vlastností, ktoré si Shepard postupne vylepšuje. Trochu otravnejšiu mechaniku tvorí prehľadávanie galaxie za účelom zlepšenia si východzieho postavenia Aliancie stojacej proti Reaperom. Skenovaním okolia totiž na seba prilákate Reaperov a potom vám neostáva nič iné len rýchlo niekam utekať a vrátiť sa až po skončení niektorej z misií. Kedy ich pozornosť opäť klesá na nulu. Nič zásadné, ale trochu otravné. Čím sa dostávame vlastne i k neexistencii väčších vedľajších misií (alebo questov, ak chcete). Tie, ktoré sa v hre nachádzajú sú postavené prevažne na hľadaní artefaktov vyššie spomenutým spôsobom. Nájsť planétu kde sa niečo nachádza, automaticky vyzdvihnúť z planéty a vrátiť sa na Citadelu. Čo je ďalší problém a to absolútne sa neaktualizujúci denník. Kedy celý čas netušíte ako ste na tom s úlohou. Obzvlášť by to pomohlo v prípade, že narazíte na niektorí z raritných bugov znemožňujúcich dokončiť úlohu.

Príbeh je však to, čo by malo byť hlavným ťahákom posledného Mass Effectu. Hlavnou úlohou vo všetkých misiách je samozrejme všetko vystrieľať a získať tak podporu a prostriedky na boj proti Reaperom – jednoducho povedané. Avšak v druhom pláne sa skutočne jedná o uzatvorenie všetkých príbehových vlákien (alebo aspoň prevážnej väčšiny), ktoré načali predchádzajúce diely. Hra vás vedie k tomu, aby ste dokončili, čo sa v predchádzajúcom čase započalo. Uzatvárate osud známej galaxie a Bioware vás nechávajú v tom, že to čo robíte má zmysel. Rozhodnutia sa počítajú – a pokiaľ máte uložené pozície z predchádzajúcich dielov, budete na tom výrazne lepšie, ako keď nemáte. Dochádza k uzavretiu príbehov, vzťahy sa vyjasňujú a charaktery odhaľujú. Aby nakoniec prišiel – v istom zmysle – neuspokojivý koniec. Odrazu sa všetko zrúti a obráti, hráčove rozhodnutia nemajú takmer žiaden vplyv. Čo vás čaká je prakticky rovnaký záver s malými kozmetickými zmenami. Ostáva podivná pachuť z inak skvelého sveta. Záver, ktorý bude isto často preberaný a rozoberaný. Po prvotnom šoku sa trochu uleží, a potom ho už možno nebudete vidieť tak tragicky, ale niekde tam vzadu, budete mať stále pocit, že bol zhotovený v hodine dvanástej. Koniec je skrátka neuspokojujúci.

Čo nakoniec ostáva? Dobrý pocit zo sveta, ktorý vytvorili v Bioware pred niekoľkými rokmi. Zaujímavý sci-fi svet, ktorému ste venovali cez stovky hodín herného času. Dobré, až veľmi dobré dialógy, zaujímavé scény a úsmevné situácie. Avšak nie každé slovo, nie každý dialóg bol dobrý, niekedy pôsobili umelo a podivne, ale tie podarené, tie vám nejaký čas ostanú v pamäti. Garrus, Wrex, Liara, Tali, Mordin, Joker, EDI... postavy, ktoré sú svojim spôsobom nezabudnuteľné a tvorili súčasť vášho príbehu. Môžeme Bioware obviniť z toho, že na poli dizajnu priestoru sa spolieha na jeden jediný recept - tunel. Nezvláda vytvoriť dobrú akciu bez toho, aby na hráča nasypali milión protivníkov (i keď v prípade tretieho dielu sa často správajú celkom zaujímavo – snažia sa vás obísť, kryjú sa a vymýšľajú ako sa dostať cez vašu obranu). Cez to všetko, však dokáže vytvoriť sympatické postavy, na ktorých hráčovi záleží. Nie každí je vydarení a obľúbení a povedzme si pravdu – i v živote musíte spolupracovať s ľuďmi, ktorí vám nemusia byť sympatickí. Skrátka po tejto stránke sa dá hre len máločo vytknúť. Ak sa nedotkneme slabého rozvinutia niektorých vedľajších postáv, či kritiky rozhodnutia vydať jednu z kľúčových postáv ako DLC. Kľúčových na pochopenie Protheanov, ich kultúry a motivácie, ktorá pôsobí ako veľmi zaujímavý doplnok celej príbehovej skladačky. Nech už to s tým DLC bolo akokoľvek.

Mass Effect 3 je rozhodne slabší ako jeho predchodca. Až príliš lineárny. Možno sa niekde vynoria hlasy, ktoré budú volať po ešte väčšej lineárnosti, pretože sa z hry stráca ono napätie, že ide o veľa, o záchranu, ktorá je intenzívna len v absolútnom začiatku hry. Ja osobne túto tenziu od hry nevyžadujem a jej rozvrhnutie je celkom dostačujúce – i keď tento spôsob uberá na pocite, že sa niečo nebezpečné deje. Podstatou tak ostávajú postavy, ktoré sa obšmietajú okolo vášho Sheparda a váš vzťah (ako hráča) k nim a k celému univerzu Mass Effectu, ktoré má svoje nepopierateľné kúzlo. A je to práve toto kúzlo – spojenie dobrých postáv, zaujímavého sveta, ktoré vás núti hrať až do horkého konca. Mať rád túto jedinečnú sci-fi sériu od Bioware.

...From all this gloom life can start anew
And there'll be no crying soon...

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Druhý pohľad: Blade

Mass Effect 3 priniesol presne to, čo sľúbil: epické zavŕšenie príbehu kapitána Sheparda. Nič viac, ani nič menej. Nechcem teraz vyznieť ako nevďačník alebo človek, ktorý je extrémne náročný - avšak osobne som čakal od finálneho dielu tejto série predsa len trošičku viac. Prvé, čo ma na bezosporu výborne naštartovanej príbehovej kampani zarazilo, bola zvýraznená linearita hry. Inými slovami, počas hrania som necítil takú slobodu v cestovaní vesmírom, ako tomu bolo u predchodcov. Jasné, hra mi opäť ponúkla hromadu side-questov, avšak drvivá väčšina z nich mala len podobu dookola sa opakujúcej minihry (skenovanie planét) a aj to málo, čo vás donútilo pristáť na nejakom vesmírnom šutri, bolo koncepčne absolútne nezáživné - jednoducho ste museli v obmedzenom priestore nájsť x-datapadov, y-artefaktov či stlačiť z-konzol, následne čeliť davu protivníkom a následne sa vrátiť s úsmevom na tvári späť na Normandiu. Žiadne prepracované charakterové misie, ako tomu bolo u predchodcu, žiadne náhodné výsadky na planéty, ako tomu bolo u prvého dielu - iba obmedzená a maximálne generická zmes malých úrovní, svojim obsahom iba plniacich úlohu tzv. "vaty".

V podstate, celý ten randál okolo slobodnej možnosti lietať si vesmírom mi prišiel ako len prázdna spŕška hypu - až na nutnosť zbierať war assety spomínaným skenovaním planét (to aby ste si zabezpečili čo možno najlepší záver) totižto galaxy mapa nemá žiadnu významnejšiu úlohu a novinka v podobe reaperov, ktorí vás v rámci planetárnych sústav naháňajú, je tak stupídnou (a krajne zbytočnou) ideou, až sa mi nechce veriť, že také niečo ľudí z Bioware napadlo. No a keď už som pri tých negatívach, nemôžem zabudnúť ani na -z môjho pohľadu- nie až tak atraktívny dizajn ako planét, tak aj väčšiny interiérov vo všeobecnosti, kde je zjavne vidieť, ako autorom v tom zhone za epickosťou došla fantázia a tak boli odkázaní ostať nohami pevne na zemi. Príklad za všetky? Domovské planéty Salarianov a Quarianov akoby z oka vypadli našim reáliám - jedni totižto bývajú v akýchsi aztec-style pyramídach, druhí pre zmenu v kópii štátu Arizona. Neprítomnosť aspoň jedného dodatočného quest hubu taktiež nehodnotím kladne - ako Omega, tak aj Illium (Mass Effect 2) ma vďaka svojej kráse a pestrému obsahu lákali k nepomerne častejším návštevám, než to robila Citadela z trojky.

Aby som ale len nekritizoval - napríklad taká úvodná misia na Zemi či mesiac domovskej planéty Turianov, Palavenu, mi rozhodne dokázali vyraziť dych. Čím? No predsa obrovskými Reapermi, ktorí sa tvorcom naozaj podarili a ako svojou palebnou silou, tak aj svojim dizajnom nejednému z vás otvoria hubu do korán. A čo taká bitka s jedným z nich na Tuchanke? Dve slová - Awe Some! Rovnakým pojmom viem taktiež označiť aj fantasticky gradujúci príbeh, ktorý uzavrie viaceré kapitoly Mass Effect univerza a u niektorých z nich sa citlivejšie povahy určite neubránia slzám (najmä Krogani sa ukázali byť ako najzaujímavejšia rasa onoho sveta). Výborným dojmom na mňa taktiež zapôsobili aj cameá rozličných postáv, na ktoré ste v minulosti narazili a možno som bol aj mierne sklamaný z toho, že niektorí z nich nemohli ostať na palube ako tímová podpora (taký Wrex ma mrzel hneď dupľovane). Inak, čo sa týka herných mechanizmov, tak RPG element funguje približne rovnako ako v minulosti, iba s tým rozdielom, že tentokrát dostávate možnosť lepšej customizácie zbraní, takže boj je tentokrát ešte o čosi taktickejším a napínavejším. Multiplayer, kontroverzný to doplnok singleplayerovej porcie hry, sa síce snaží byť aspoň ako tak variabilným (má odlišný leveling, možnosť voľby rás, classov a pod.), avšak vo výsledku sa stále len jedná o ten istý "horde" mod, na aký sme zvyknutí už od dôb Gears of War 3.

Aký teda Mass Effect 3 vo výsledku je? Rozhodne viac lineárny než jeho predchodcovia (dokonca je v hre hádam o polovicu menej paragon/renegade rozhodovaní, než tomu bolo minule), avšak to mu nebráni v tom, aby nemohol byť zároveň aj ukrutne zábavným a napínavým, presne v duchu posledných dielov sérií. Aj napriek tomu, že predchádzajúce riadky možno vyznievajú až prehnane kriticky, u hry som sa náramne bavil a rozhodne som s výsledkom viac než spokojný. Síce som čakal viac, ale možno práve to "viac" bolo obetované výborne napísanému a zrežírovanému príbehu, na ktorý sa zrejme žiadna iná konkurenčná žánrovka nechytá. Skrátka a dobre, pokiaľ ste fanúšikmi sci-fi a predchádzajúce Mass Effect máte solídne "prechodené", rozhodne by ste si epické finále tejto mega-úspešnej ságy nemali nechať ujsť.

Moje hodnotenie je: 8