Scooby Doo a Prízrak tajomného rytiera

Jedným z kľúčov k dobrej recenzii je mať pri jej písaní stále na pamäti, komu je vlastne určená. Scooby Doo je hra pre deti vo veku okolo desiatich rokov. Adresátom by teda mohli byť oni. Ale nepredpokladám, že práve táto veková kategória patrí k dominante našich čitateľov. Bude teda rozumnejšie napísať recenziu pre niekoho, kto by im ju mohol chcieť sprostredkovať a potešiť ich tak. To značí pre nejakého rodiča alebo milujúceho súrodenca, ktorý túži obdarovať svoju mladšiu sestričku či bračeka hrou s jeho obľúbenou tematikou. Ale asi urobím najlepšie, keď rovno v úvode napíšem, že voľba hry Scooby Doo nie je k dosiahnutiu tohto šľachetného zámeru tá najšťastnejšia cesta. Z predchádzajúcej vety je už iste zrejmé, že recenzia sa bude niesť v kritickom duchu...

#pic1#

Partičku odvážnych "mystery hunterov" (ktorých vek som nikdy nevedel odhadnúť) -Shaggyho, Freda, Velmu, Daphne a hovoriaceho psa Scooby Dooa asi netreba zvlášť predstavovať. Každému, kto ich v telke zahliadol aspoň raz, musí byť jasné, že za sebou majú viac prípadov ako Fox Mulder. Scenár jednej časti seriálu je totožný so všetkými ostatnými - creepy príšera otravuje mierumilovných ľudí. Na prvý pohľad nevyriešiteľná záhada je po 20 minútach vyriešená - "pod maskou sa skrýva" jeden z ľudí, čo sa mierumilovne iba tváril. Ten je adekvátne potrestaný a ostatní sú šťastní. Jedinou odlišnosťou hry od televíznej verzie v predchádzajúcich riadkoch (zatiaľ to nie je výčitka) je číselný údaj (teraz už áno). Keď si nahradíte tú dvadsiatku šesťdesiatkou, tak máte vyčerpávajúce informácie o dejovej línii a o hernom čase. Zámer spraviť hříčku totožnú s priebehom seriálu je samozrejme v poriadku. Veď to iste všetkých Scooby nadšencov priláka a poteší. Ale vydať samostatnú hru, ktorá pozostáva len z jednej epizódy, to sa mi zdá trochu málo. Tri alebo štyri, to by bolo tak akurát... Počas deja sa oboznámite s niekoľkými postavami, ktoré vám za istú protislužbu odovzdajú stopu slúžiacu na odhalenie páchateľa. V prospech herného času hrá ešte fakt, že tieto stopy sa pri opakovanom prechádzaní menia. Rovnako sa mení i páchateľ. Hra sa teda dá hrať viackrát. Otázka je, do akej miery je to zábavné. Musíte sa totiž preklikať úplne rovnakými hláškami (ktoré vám mimochodom začnú liezť na mozog už pri prvom hraní), len aby ste v záverečnom demku videli po stiahnutí masky Tajomnému rytierovi inú postavu. Skúsil som to. Verte mi, až taký veľký zážitok to nie je. Ale buďme objektívny, dá sa to oceniť ako klad!

Na výber máte tri obtiažnosti. Strašidelnú, strašidelnejšiu a, tamtadadám - prekvapenie: najstrašidelnejšiu. Ich voľba ovplyvňuje, či bude stôp vedúcich k vydriduchovi menej alebo viac. A to, či bude treba k vyriešeniu nejakého puzzlu poskladať desať tehličiek alebo len štyri. Celá hra sa ovláda myšou. Klasický point and click systém. Kurzor je scoobyho labka. Tá sa po ukázaní na všetko, s čím je možná interakcia, pohne. Väčšina hádaniek je typu - na zamknuté dvere treba použiť kľúč. Samozrejme, že trochu zjednodušujem. Ale pretože v inventári nikdy nemáte viac ako tri predmety naraz, riešenie problému sa v podstate vždy ponúka samo. A keby ste aj náhodou chceli prísť na to, čo treba urobiť, sami, tak väčšinou nemôžete, lebo na to príde nejaká iná postava za vás a povie to nahlas. Viacero lokalít je pre Scoobyho veľmi hrôzostrašných, takže sa do nich bojí vstúpiť. Vtedy ho musíte prehovoriť tým, že mu hodíte zopár keksov. A tie získavate v častiach hry, ktoré sa dajú nazvať akčnými. To znamená, že pobehujete so Shaggym po obrazovke, obsluhujete rytierov a podávate im pivá, ktoré vám nesmú spadnúť. Alebo napodobňujete so Scoobym pohyby po čarodejníkovi tak, že si musíte pamätať isté farebné kombinácie, opakovať ich a podobne.

#pic2#

Grafika je takisto totožná s tým, na čo ste zvyknutí z televíznej obrazovky. Žiadne 3D. Ale to je podľa mňa v adventurke (a navyše pre deti) tiež klad. Pekná ručná grafika so zaujímavými prostrediami. Žiaľ, niektoré z nich sú dosť odfláknuté, a tak sa občas bijú s grafikou postavičiek, ktoré sú v lepšom rozlíšení. Trošku ma vyrušovalo, že všetkých päť postáv má jeden jediný základný postoj - čelom vpred, ktorý zastávajú v každej lokácii. Po istom čase vám to príde divné. Bez ohľadu na to, čo zaujímavé sa deje alebo nachádza v miestnosti, prosto všetci neustále čumia na vás.

A ešte mi zostáva zhodnotiť zvuk. Hudba a zvuky sú v adekvátnej kvalite ku všetkým ostatným zložkám. Keďže ide o hru pre "malé píďa", je samozrejme nadabovaná do češtiny. Maličké výhrady mám ale aj v tomto prípade. Niežeby som bol nejaký puritán, no aj tak sa mi nevoňalo, že vaše akcie sú často komentované formulkou "ksakru". V jednom puzzli, keď sa pokúšate vyslobodiť nejakú postavu spod hàby brnenia, sa po každom neúspešnom pokuse ozve "kruci". A pretože ide o dosť divnú úlohu, v ktorej je neúspešných pokusov požehnane, v podstate z reproduktorov asi 2 minúty znie len "kruci, kruci, kruci, kruci, kruci..." Takto sa nenápadne dostávam aj k druhej výhrade - neuveriteľne veľa hlášok sa opakuje a po čase ich začnete nenávidieť. Aj pri tom najhladšom a najnezákysovejšom priebehu hry sa musíte na jednu lokáciu dostať viackrát. A keď už vstupujete do jednej a tej istej miestnosti 10-krát a Daphne stále duchaprítomne zahlási: "tohle bude asi trůnní sál", začnete mať vážne pochybnosti o jej inteligencii. Ale Scooby jódluje pekne...

Priznám sa, že s hraním hier pre túto vekovú kategóriu nemám až také veľké skúsenosti, a tak som bol možno niekedy kritický i ku skutočnostiam, ktoré sú v nich bežné. Aj preto určite platí, že keď má dieťa pre túto rozprávku slabosť, nebude sa na jej počítačovú podobu pozerať krivým okom. Atmosféru Scooby Dooa vystihuje presne a verne. Ale keď to dietko chcete obohatiť o zážitok z naozaj dobrej hry a nielen ukázať mu ďalšiu rozprávku v počítači (ktorá sa navyše prejde sama), myslím, že existujú aj šťastnejšie voľby.

#tab#