Men of War: Vietnam

Keď sa povie vojna vo Vietname, okamžite sa mi vybaví film Forrest Gump a scéna kedy spolu s Bubbom prilietajú na základňu vo Vietname a do toho hrá pesnička Fortunate Son. Samozrejme hneď druhí v poradí sú malí žltí mužíčkovia schovaní v hnusnej smradľavej vlhkej a nekonečnej džungli a na treťom mieste bola v poslednej dobe hra Men of War: Vietnam, na ktorej hranie som sa svojim spôsobom aj tešil.

Snáď v každom predchádzajúcom článku o ktorejkoľvek hre z tejto série som spomínal aj celú históriu, ako to všetko začalo hrou Soldiers: Heroes of the World War II, potom pokračovalo cez Faces of War, no a nakoniec sme tu, v roku 2011/12 s už niekoľkým rozšírením poslednej hry do trilógie Men of War. Myslím, že zatiaľ sa úplne všetky hry a jej pokračovania odohrávali počas druhej svetovej vojny a keďže táto historická udalosť bola už toľkokrát spracovaná vo všetkých možných hrách a žánroch, stavili teraz autori na zmenu prostredia a presunuli hráčov do Vietnamu. Tento známy konflikt medzi Severným (komunistickým) a Južným (demokratickým) Vietnamom asi pozná každý z vás, takže ho nebudem moc približovať. Čo možno neviete alebo len tušíte je spoluúčasť Sovietskeho zväzu na tejto udalosti.

A prečo to spomínam? No pretože je to súčasť deja jednej z kampaní. Men of War: Vietnam obsahuje dve kampane – americkú a sovietsku. Trošku zvláštne, nezdá sa vám, sme vo Vietname a žiadna vietnamská kampaň? Nakoniec dostanete pod kontrolu aj pár vietnamských bojovníkov na oboch stranách konfliktu, ale že by išlo vyslovene o boj Vietcongu proti Američanom, tak na to zabudnite. Sovietska kampaň je putovanie troch sovietskych vojenských poradcov s ich vietnamským doprovodom v podobe jedného dôstojníka Vietcongu. Nič viac, nič menej, takmer celú kampaň tak idete len so 4 ľuďmi, ktorých môžete ovládať. Za Američanov je tých vojakov vždy viac, takže sa vyžijú aj hráči ako ja, ktorí majú skôr radi stealth akciu v týchto hrách a na druhej strane, stačí pustiť americkú kampaň a šup, hneď máte k dispozícii 12 vojakov.

Osobne sa mi išla lepšie práve sovietska kampaň, zvykol som si na svoju štvoricu bojovníkov a na ich vybavenie a vedel presne, kedy ich môžem použiť. Americká kampaň už je taká hrrrr dopredu a nasadiť ťažké zbrane a prevalcovať nepriateľa silou a presilou. Každá z kampaní má celkovo 5 misií a záleží len na vašom prístupe, ako sa zmierite so stratami vo vlastných radoch a aký štýl hry zvolíte. Každopádne žiadna z misií netrvá kratšie ako 30 minút, v závislosti na zvolenej obtiažnosti. Navyše to celé graduje, postupne idú ťažšie a dlhšie misie. Pri mojom skôr stealth štýle hrania a vysokej obtiažnosti je doba hrania na úrovni pokojne aj 15 hodín. Celkovo sa mi páčila aj koncepcia misií, putovanie Sovietov cez Vietnam, strata celej jednotky, obrana základne, v tomto mala hra celkom spád. Za Američanov je to zas striedanie prieskumu a silných úderov, takže v podstate žiadna nuda. Trošku horšie už je to so skriptami a vlastne aj jednosmernou cestou plnenia úloh. Nič zvláštne nevymyslíte a v prípade amerického prieskumu vás na správnu cestu usmernia aj dômyselne umiestnené pasce, ktoré dokážu behom chvíle zneškodniť polku vašej jednotky plaziacej sa k nič netušiacemu nepriateľovi.

Ozývajú sa hlasy, že džungľa v hre nie je nejakým spôsobom dobre spracovaná a podľa niektorých hráčov akoby nie je jasné, že ide o Vietnam. Ja osobne musím povedať, že džungľa sa mi veľmi páčila a mnohokrát v nej nájsť zamaskovaných sniperov, ale aj obyčajných vojakov je doslova peklo. Skúste si zapnúť fog of war a v tom momente naberá hra zaujímavý rozmer a neuveriteľnú náročnosť. Skutočne nájsť troch amerických ostreľovačov schovaných a zamaskovaných v korunách stromov v džungli je priam nadľudský výkon a rátajte s tým, že kým ich nenájdete, na plnenie akýchkoľvek úloh môžete rovno zabudnúť. Čo ma ale ohľadom úloh v misiách niekedy privádzalo do zúrivosti, bola absencia nejakého plánovania. Niektoré úlohy sú stavané vyslovene na kooperatívne hranie a pokiaľ hráte sami, nieje pre vás zrovna jednoduché tieto úlohy občas splniť a tak toto bol jediný moment, pri ktorom ma čakal obvyklá sekvencia save-load.

Je vidieť, že autori sa veľmi snažili, kompletne prepracovali zbraňový arzenál celej hry, keďže zbrane používané vo Vietname s výnimkou PPS-41 sa v druhej svetovej nepoužívali, teda samozrejme tie, ktoré sú k dispozícii v hre. To sa týka ručných zbraní, kam pribudol veľmi dobrý americký granátomet M79, ale rovnako aj tankov, lietadiel, vrtuľníkov a všetkých ostatných vozidiel a približovadiel, pretože tu máme aj riečne hliadkovacie člny. Taktiež prostredie prešlo zmenou, ale čo ma dostalo a je pre mňa veľkým mínusom, sú zvuky. Tu sa akosi vývojári rozhodli šetriť alebo neviem čo ich to napadlo dať do úst vietnamských a sovietskych bojovníkov nemecké hlášky z predchádzajúcich hier, obrovské prekvapenie, keď som to prvýkrát počul. Tiež ako som spomínal pieseň Fortunate Son v úvode článku, chýba tu dobová hudba alebo niečo podobné, čo by viac umocňovalo atmosféru, napr. škreky nejakých opíc z džungle a podobne.

Že by sme sa dočkali nejakých prevratných noviniek v tejto hre sa tiež nedá povedať. 1C Company tak nejak stavia na osvedčenej značke a snaží sa ju očividne vyšťaviť do poslednej kvapky. Už sme písali, že v príprave je ešte jeden titul s názvom Men of War, konkrétne Condemned Heroes, ktorým sa zas vrátia do druhej svetovej na sovietsku pôdu a budú sledovať putovanie politických väzňov zapojených do tých najhorších bojov. Zároveň teda Vietnam vyzerá ako taká slepá ulička, predsa len predchádzajúci titul Assault Squad bol multiplayerovo ladený a Condemned Heroes budú opäť z druhej svetovej, akosi neviem čo si mám o tom myslieť. Keby celá séria Men of War skončila teraz Vietnamom, bol by to vynikajúci odrazový mostík pre úplne nový titul, štvrté pokračovanie celej série hier od Soldiers: Heroes of WWII, takto som trochu zmätený.

Men of War: Vietnam teda je návratom späť k naskriptovaným scenárom, kde máte len pár vojakov a musíte si poradiť s veľkou presilou na mape, čo mne osobne veľmi vyhovuje. Na druhej strane sa nedá si nevšimnúť už zaostalosti enginu, na ktorom hra beží, tým zaostáva hlavne grafika. Zvuky tiež nemožno pochváliť. No zasadenie hry do málo preskúmaných vôd konfliktu vo Vietname je celkom zaujímavé. Ak niekto zavrhol Men of War po pár pokračovaniach, teraz je ten správny moment sa k hre vrátiť. Pre nových hráčov je hra pomerne dobre vyladená, čo sa týka náročnosti, takže nehrozí frustrácia z neustáleho loadingu. Či ale hru kúpiť, o tom teda na 100% presvedčený nie som.