World War II - Frontline Command

Vyrobiť dnes dobrú realtime stratégiu (RTS) je náročná práca. Na tomto poli už hádom bolo všetko vymyslené, a tak musia vývojári prísť minimálne s neotrepaným nápadom, neštandardným prostredím a do hry musia zabudovať všetky dobré vymoženosti, na ktoré sú hráči zvyknutí z iných úspešných RTS hier. Určite takto uvažovala aj firma Bitmap Brothers (áno, to sú tí, ktorí majú na svedomí hru Z), keď vyvíjala hru World War II – Frontline Command.

Spomínaná hra mapuje zaujímavé obdobie II. Svetovej vojny – a síce prípravu na otvorenie druhého frontu a vylodenie spojencov v Normandii až po víťazné ťaženie do Nemecka. Už úplne prvá misia hry pozostáva z výsadku parašutistov, ktorí majú za úlohu zničiť prístupové mosty k morským brehom Normandie a udržať mosty, ktoré sú dôležité pre postup spojencov po vylodení. Ako vidieť, hra vychádza z reálnych historických faktov. Keďže osobne nemám dobré skúsenosti s hrami, ktoré sa snažia mapovať históriu, bol som náramne zvedavý, aký bude vlastne výsledok. Do tajov ovládania hry hráča neznalého pomerov zasvätí veľmi dobre spravený tutoriál. Nie že by ovládanie bolo výrazne odlišné od bežných iných RTS, ale nejaké maličkosti by sa predsa našli (použitie zdieľaného videnia, presun delostrelectva a jednotiek, zásobovanie muníciou, používanie sekundárnych zbraní...) a z toho dôvodu odporúčam aj starým harcovníkom aby si ho prešli. Je fakt dobre spravený a nie je navyše ani dlhý, takže príliš nezdrží žiadneho hráča túžiaceho vrhnúť sa po hlave do bojov.

V samotnej hre sa môže hráč rozhodnúť medzi dvomi obtiažnosťami. Režim Nováčik je samozrejme ľahší a hráč má 12 misií na to, aby si zvykol na ovládanie, používanie stratégie, mapy... Navyše je oslobodený od nutnosti zásobovať svoje jednotky muníciou – všetky majú nekonečné množstvo streliva. Neznamená to, že v tomto režime sú misie nejaké príliš ľahké – osobne považujem obtiažnosť za primeranú pre stredne zdatného hráča. Napríklad misia „Vylodenie na pláži Omaha“ dá podľa mňa dosť zabrať aj zdatnejším hráčom a buď sa zmieria s dosť veľlkými stratami, alebo sa uklikajú k smrti ?.
Režim Veterán – to je 25 nadupaných misií rozdelných do piatich blokov, mapujúcich ťaženie spojeneckých vojsk od severného Franúzska po misie odohrávajúce sa hlboko na Nemeckom území na konci vojny. V každom bloku musí hráč uhrať minimálne štyri misie. Obtiažnosť v porovnaní s režimom Nováčik je podstatne vyššia a navyše pribúda nutnosť dávať pozor aj na zásobovanie svojich jednotiek strelivom.
Hra je robená kompletne v 3D prostredí. Jednotky sú pekne spracované, v hre je možno vidieť a použiť veľké množstvo techniky. Ovládanie je dobre vyriešené, jedinú výtku by som mal k ovládaniu peších typov jednotiek. Peších jednotiek je veľké množstvo (pechota, ľahká pechota, mínometníci, plameňometníci, velitelia...) a keď sa vám pomiešajú a vy práve potrebujete napr. mínometčíkov... tak klikáte a klikáte až kým ich nenájdete (ak nie je neskoro). Jednotky sa na prvý pohľad nedajú rozoznať a pomáha len ukázať myšou na jednotku a počkať si na zobrazenie jej popisu. Problémovým sa mi takisto zdá použitie sekundárnych zbraní – prepínanie medzi primárnymi a sekundárnymi nie je šťastne vyriešené a verte, že práve v okamihu, keď to budete najviac potrebovať vám to prepnúť práve nepôjde.

Čo sa týka takých samozrejmostí ako je väčší dostrel a dohľad z kopca, nemožnosť vidieť za kopec, pomalší pohyb do kopca a podobne, tak toto by som charakterizoval ako vynikajúco spravené. 3D prostredie je dôsledne a precízne naprogramované.
Hoci som tu pechotu už spomínal a nie príliš som vychválil jej prehľadnosť a výmenu primárnych a sekundárnych zbraní, k ostatným vymoženostiam, ktoré ponúka mám len samé chvály. Pechota sa môže pohybovať v rôznych režimoch – plaziť sa, bežať, strážiť, môžeme jej prikázať aby zaujala obranné/útočné postavenie, môže prepadávať nepriateľa zo zálohy... Všetko to funguje. Navyše, pechota môže vstúpiť a obsadiť všetky postavené objekty (domy, bunkre...) a tieto potom využiť pre svoju ochranu.
Spôsob hrania vychádza z konceptu Sudden Strike – neťažíte žiadne suroviny, nestaviate základňu – ale začínate s presne stanoveným množstvom vojakov a techniky, s presne definovanými cieľmi misie a je len na vašej šikovnosti a strategickom myslení, ako misia dopadne. Na posily sa môžete spoľahnúť len sporadicky.
V hre je dobre vyriešná myšlienka, že napr. tanky majú veľkú silu, ale malý dohľad. Delostrelectvo detto. Ale velitelia môžu ďalekohľadmi preskúmať krajinu na podstatne väčiu vzdialenosť a to čo vidí veliteľ je potom schopné vidieť aj delostrelectvo alebo tanky. Množstvo hier, pri ktorých si vývojári dali námahu aby dobre vyzerali, aby mali dobré ovládanie... kolabovalo na inteligencii vlastných i nepriateľských jednotiek. V tejto hre som mal pocit, že tak ako v iných hrách inteligenciu hráča vyvažuje väčšie množstvo nepriateľov a že vidia ďalej než moje jednotky a ich zásahy spôsobujú väčšie škody. Nie je to však až tak markantné aby to znechucovalo hru. Je to podľa mňa tak akosi v norme.
Veľké plus by som však dal vývojárom za inteligenciu hráčových jednotiek. Ich schopnosť hľadať najsprávnejšiu cestu k cieľu je vynikajúca. Nestalo sa mi ani raz aby sa niekde zasekli o nepriechodný terén či inú prekážku. Uspokojivá je aj ich reakcia na prípadný útok. Nestoja ako strašiaky v poli a nečakajú, kým objavivší sa nepriateľ ich zničí, ale opätujú paľbu a bránia sa. Reagujú, aj keď nepriateľ zaútočí na jednotky v ich blízkosti.

V reklamných pokecoch o hre sa hráč dočíta, že do hry bola zapracovaná aj morálka vojakov. Zopárkrát sa mi stalo, že moje jednotky boli vyznamenané a vtedy by mali bojovať omnoho ochotnejšie a lepšie (naopak, ak by boli demoralizované, tak by sa asi mali pustiť na útek), ale ja som nejaký zásadný rozdiel nespozoroval. Myslím, že v tomto budú musieť ešte mnohí vývojári hodne popracovať, aby to fungovalo aspoň trocha reálne. Podľa mňa, najlepšie spracovaná morálka zatiaľ bola v hre Total Shogun War a latku použitia morálky tejto hry niekto len tak nepreskočí. A nakoniec mi zostáva len pár vetami zhodnotiť hru World War II – Frontline Command. Dosť dlho mi trvalo, kým som k hre našiel ten správny vzťah. Hry typu Sudden Strike ma poväčšinou neoslovili, som skrátka konzervatívny a pre mňa dobrá RTS znamená Command & conquer alebo Warcraft. Ale kupodivu, po krátkom čase ma hra začala baviť vďaka dobre nadizajnovaným misiám, pekne spracovanej grafiky a podľa mňa aj lepšou hrateľnosťou než Sudden Strike (ale to je čisto subjektívna záležitosť). Obtiažnosť hry mi takisto vyhovovala – nehral som to s prstom v nose, ale ani ma žiadna misia neznechutila nemožnosťou dohrať ju, inteligencia jednotiek na úrovni, počítač nepodvádzal príliš viditeľne. Záporov v hre som našiel naozaj málinko a ani neboli také zásadné. Hra asi určite nezíska taký úspech ako Sudden Strike, no len preto, že nebola na tomto poli prvá, ale len kopíruje a trošku vylepšuje už vymyslené. No myslím si, že hráči, ktorí si obľúbili Sudden Strike a jej klony, by nemali váhať a túto hru si zaobstarať. Verím, že pri nej strávia hodiny dobrej zábavy. A hráči, ktorí RTS tohoto typu ešte nehrali? Myslím, že práve Frontline Command je tou správnou hrou, ktorá by vás vďaka svojej bezkonfliktnosti mohla k tomuto typu hier prilákať.

World War II - Frontline Command

VÝROBCA: Bitmap Brothers DISTRIBÚTOR: Koch media, Cenega MINIMÁLNA KOFIGURÁCIA: P 5OOMHz, 128 MB RAM, W98/ME/2000/XP ODPORÚČANÁ KOFIGURÁCIA: P 1,2GHz, 512 MB RAM, W98/ME/2000/XP 3D KARTA: Ano MULTIPLAYER: Nie TYP: RTS VERDIKT: Frontline Command je tou správnou hrou, ktorá by vás vďaka svojej bezkonfliktnosti mohla k tomuto typu hier prilákať. HODNOTENIE: 75%

#tab#