Snajper

Do rúk sa mi nedávno dostala gameska Snajper, ktorá pochádza z našich zemepisných šírok. Celkom som sa potešil novej hre a bez váhania som ju nainštaloval. Po spustení som sa však zarazil. Z monitora na mňa totiž kukalo nie veľmi dobre zladené menu. Pripadal som si ako za čias 16 farebných win 3.11, celé menu je totiž akési málo farebné a ladené do šedej a červenej, ktoré boli typické farby 16 farebných windows. Navyše mali všetky položky akýsi tieň, ktorý sa opilo motal po obrazovke a spôsoboval skôr halucinácie, ako príjemný zrakový vnem.

Povedal som si však, že menu hrať nebudem a tak som rýchlo odklikal novú hru. Stihol som si aj nastaviť svoju postavu, ktorej som rozdelil bonusové body do vlastností ako výdrž, zdravie, sila a ovládanie tej, či onej zbrane. V priebehu hry som sa potom používaním tej, či onej zbrane sám zlepšoval, aj bez bonusových bodov. Okrem cvičení sa v streľbe som získaval aj skúsenosť a keď som dosiahol určitú hranicu, dostal som ďalšie bonusové body a mohol som si vylepšiť svoju postavu (nie schudnúť, ale vylepšiť si svoje schopnosti). Skúsenosť som získaval za každého zabitého protivníka, pričom sa hodnotil aj spôsob, ktorým odišiel zo sveta. Ak mi na to stačilo málo nábojov (alebo aj jediný náboj) a spravil som to bez toho, aby ma postrelil, bolo skúsenosti viac.

Neviem však, či je vylepšovanie postavy na mieste v takejto hre. Teším sa, že ho autori do hry zahrnuli, ale akosi tu chýba nejaké hlbšie opodstatnenie. Priamo v hre sa totiž skoro vôbec nedalo pozorovať, že je postava vylepšená. Iba vylepšenia kategórií výdrž a zdravie sa prejavili vo väčšej výdrži a zdraví.

Oveľa dôležitejšie však je, že autori do Snajpera zahrnuli príbeh. Ako sa dalo čakať, v Snajperovi budete hrať postavu snipera (všimnite si tú zmenu hlások). Hneď v prvej misii som sa nechal najať akýmsi podivínom, aby som zabil akéhosi iného podivína pri benzínke. Aj som tak urobil, ale pri úteku z miesta činu ma lapili flojdi a odlífrovali do basy. Keďže to bolo celé až príliš podivné, rozhodol som sa utiecť z väzenia (jednak, aby som nebol vo väzení a druhak, aby som prišiel veci na koreň). Zistil som, že podivín, ktorý ma najal, je v skutočnosti vysoko postavený mestský úradník a podrazil ma. Ako správnemu tvrďasovi mi to úplne stačilo na to, aby sa začala riadna pátracia pomstychtivá akcia.

Príbeh Snajpera je veľmi fajn a celkom ma vtiahol. Každú chvíľu sa stalo niečo nové a dej sa uberal iným smerom. Neustále ma nútil napredovať v hre, aby som sa dozvedel niečo nové. Nové veci som sa dozvedal hlavne z rozhovorov s inými osobami. Tu by som však chcel poukázať na malý nedostatok. Počas rozhovorov sa totiž dalo vyberať z viacerých možností. Niektoré mi však pripadali nevhodné až divné a márne som hľadal akúsi líniu rozhovoru, ktorá by sedela tvrdému profesionálovi na úrovni. Navyše, rozhovory prebiehali príliš rýchlo a jednoducho. Žiadne dlhé „páčenie“ informácií. Celkovo som mal pocit, akoby v Snajperovi boli rozhovory len tak „pro forma“, aby sa niečo dialo. Chudáci tí, ktorí sa mi pri tej pomstychtivej pátracej akcii, ktorú som spomínal, priplietli do cesty. Bolo ich veľa, policajti, dozorcovia, ochrankári, sniperi, kukláči, gangstri ... Všetci však skončili rovnako - ležiac na zemi. Na ich uzemnenie som používal skutočné zbrane, od obušku cez bubienkovú šesťranovku a ingram až po M-16ku a sniperku. Musím povedať, že mi moji protivníci ich uzemnenie veľmi neznepríjemnili. Snajper by zúfalo potreboval lepšiu AI. Policajti behali ako splašení cez celú miestnosť miesto toho, aby vystrelili hneď, ako ma zbadali. Síce sa chodili schovávať za rohy alebo bedne, ale väčšina sa k tomuto manévru nestihla dostať. Navyše je tu závažný problém s tým, že niektorí machri vedia chodiť aj cez zavreté dvere a čas od času ma takto pri hraní zarazili. To by sa stávať nemalo.

Hra sa trochu rozchádza so svojim názvom. Z názvu som očakával hru v štýle Hitmana, dokonca ešte viac decentnejšiu. Tou decentnosťou mám na mysli odstup hráča od prostredia. Myslel som, že budem loziť po strechách, vežiach, komínoch a odľahlých miestach a z diaľky likvidovať nič netušiace obete. Miesto toho som bol počas hrania Snajpera neustále v centre diania a strieľal na krátku vzdialenosť. Nakoniec to však vôbec nebolo na škodu, len by som potom volil iný názov hry.

Grafika Snajpera bohužiaľ nepatrí medzi najlepšie. Rozhodne by sa hodilo pestrejšie a detailnejšie prostredie a definitívne by priemerná scéna mala obsahovať aspoň 2x toľko polygónov, ako obsahuje. Aj špeciálne efekty by bolo treba vylepšiť. Tak napríklad taký dážď, padajúci v jednej vrstve akoby nacapenej na monitore ma nepresvedčil. Snajper beží na engine Lithtech, ktorý som videl v akcii a rozhodne zvládne oveľa viac, ako z neho Xicat-áci vymačkli. Zarážajúce je aj to, že aj napriek tomu, že vlastním zostavu, ktorá je 2x tak výkonná ako doporučená zostava pre Snajpera, hra mi trochu sekala a čím dlhšie som hral, tým sa tento problém viac prehlboval. Vyzerá to, akoby Snajper nebol celkom optimalizovaný a odladený. Veľká škoda, že tvorcovia Snajpera nevenovali viac pozornosti beta testingu. V hre som totiž našiel chýb hneď niekoľko a to som sa o to nijak špeciálne nesnažil. Snajper mohol byť celkom osviežujúcou gameskou, stráca však na lenivosti tvorcov dohnať ho bližšie k dokonalosti. Napriek tomu má Snajper čosi do seba, čo ma nútilo zapnúť ho znovu a znovu. Patrí rozhodne medzi tie hry, ktoré musíte prejsť, hoci vôbec netušíte prečo. Proste ich chcete hrať.

Snajper

VÝROBCA: Xicat DISTRIBÚTOR: Cenega MINIMÁLNA KOFIGURÁCIA: P3/AMD 600 Mhz, 128 MB RAM, 16 MB Grafika, 1,2 GB HDD ODPORÚČANÁ KOFIGURÁCIA: P3/AMD 1 Ghz, 256 MB RAM, 32 MB Grafika, 1,2 GB HDD 3D KARTA: Áno MULTIPLAYER: Nie TYP: 1st person VERDIKT: Celkom milá gameska pre menej náročných, ktorá vás vtiahne. Len si nesmiete všímať tie občasné chyby. HODNOTENIE: 65%

Druhá strana mince:
Snajper je budgetovka, predávaná za budgetovú cenu. Pokus o krvavú napodobeninu Soldier of Fortune sa nevydaril, technická zaostalosť enginu je vidieť na prvý pohľad. Zarazia nekonečné loadingy, aby sa nahral level o veľkosti zápalkovej krabičky. First person pohľad je nedoriešený, cítite sa ako mucha pri akomkoľvek pohybe myšou. UI nepriateľov je takmer nulová a úprimne som ešte neprišiel na to, prečo sa hra volá Snajper. Od hry s takým názvom by sme mohli čakať stealth 1st personku, v ktorej z ďalekých stanovíšť číhate na svoj cieľ. Táto šialenosť sa však skôr podobá Doomu II a mám pocit, že ten Doom je PODSTATNE lepší. Nepomáha tomu ani hrozný dabing všetkých postáv na čele s hlavnou.
Log-us