Dragon Age 2: Mark of the Assassin (DLC)

Pochybnosti, nedôvera a otázka, či je vôbec potrebné sa zaoberať ďalšími prídavkami pre hru akou je Dragon Age 2. Pozeráte sa jedným okom na hodnotenie a už teraz viete, že cenu to skutočne má. Ešte teraz, niekoľko hodín po dokončení, stále rozmýšľam čo sa stalo. Prečo mám pred sebou odrazu niečo, čo sa celkom pekne približuje zdravému ideálu – môjmu zdravému ideálu. Občas som mal pocit, že niekto z Bioware čítal moju recenziu na Legacy. Čo samozrejme nie je možné, jedine, že by tam niekto vedel slovensky. :-) Ale i napriek tomu, stále som veľmi milo prekvapený.

Pozvánka na zámok, stretnutie s Tallis a následné dobrodružstvo za získaním tajomného drahého kameňa, ktoré je vlastne úplne niečím iným. V prvom rade treba povedať, že i keď sa v Bioware stále držia svojho obľúbeného tunela, tentoraz to bol tunel miestami pekne vetvený a dodával pocit relatívne otvorenejšieho priestoru. Avšak, aby nedošlo k omylu, stále nedosahuje rovín Drakensangu, len to skrátka pôsobilo celé lepšie. Okrem toho, človek opäť zažíval akúsi chuť objavovať a skúmať každý kút mapy, zistiť akými cestami môže ísť. Pravda, väčšinou je len jeden smer, lenže v tomto prípade sa nájdu i rôzne cesty, respektíve cestičky ktorými sa môže váš príbeh rozvíjať. Rozhodne tu je priestor na minimálne jedno znovuhranie. Aby mi Bioware urobili ešte väčšiu radosť, nespravili zo svojho posledného DLC nudný masaker neutíchajúcich vĺn protivníkov, ale každý z nich má na mape svoje miesto a ich počty nie sú smiešne nadnesené. Nechýba ani jedna menšia hádanka na konci tunela a celý rad malých detailov, ktoré istotne potešia každého fanúšika sveta Dragon Age.

K tomu si pripočítajte veľmi dobre – na možnosti herného enginu – spracovanú stealth časť questu, kde má človek vyslovenú radosť z toho, že sa musí zakrádať v tieňoch hradu. A to i napriek tomu, že jeho natívne povolanie je mág. Áno, mohol by som teraz namietať, že systémové rozhodnutie autorov nedáva v rámci akéhosi pomyselného „role-play“ (pre iné postavy ako zlodejské) príliš zmysel, na strane druhej to však veľmi dobre funguje. Pravda, na čas vás síce zbavia vašich „normálnych“ schopností výmenou za dve špeciálne pripravené pre túto (zlodejskú) príležitosť. Avšak nijak to neruší prirodzené plynutie hry. Pridáva to hre istú dávku variability a pestrosti. Nehľadiac na rôzne menšie úlohy, ktoré môžete počas putovania za svojim cieľom splniť.

Napokon je tu i technická stránka veci, ktorá je (ako vždy) na vysokej úrovni. Tentoraz sa dokonca podarili i dialógy. Tie sú svieže, vtipné keď majú byť a celkovo pôsobí DLC Mark of the Assassin veľmi zábavným dojmom. Dokonca by som sa nebál napísať, že sa jedná o jeden z najlepších questov, ktoré si v rámci celého Dragon Age 2 môžete zahrať. Nech už je za DLC zodpovedný ktokoľvek, určite ho nerobil tím upratovačiek, tak ako predchádzajúce DLC Legacy (a mám neblahý pocit, že upratovačky fušovali i do pôvodnej hry). Inak si naozaj neviem vysvetliť, prečo je práve Mark of the Assassin natoľko zábavný a vyšperkovaný krásnymi drobnosťami. Možno za to môže sama Felicia Day, čo ja môžem vedieť... ;)

Nečakal som, že by sa mi pri hraní Dragon Age 2 vrátil ten pocit ľútosti, kedy smútite za skončeným dobrodružstvom. Po zhruba troch hodinách, keď sa Mick Hawke dostal na koniec tejto cesty, bolo mi i ľúto, že je to jej koniec. Niečo podobné by som si dal pokojne ešte raz. Výborne vyvážené po všetkých stránkach, až je človeku ľúto, že príbeh nemá dvanásť hodín. Pravda, to už by nebolo DLC, ale pomaly plnohodnotný datadisk. :-) Pýtate sa, či mi Mark of the Assassin vrátil dôveru v Bioware? To neviem. Ale viem, že tých 800 Bioware je dobrá investícia. Aspoň pre tentoraz.