Enter the Matrix

Už je to tak. Neviem, či sa Vám do uší dostali nejaké informácie ohľadne najočakávanejšej hry tohto roka, ktorá ašpirovala (podotýkam minulý čas) na titul najlepšej hry roka, možno najlepšieho 3rd person akčného titulu všetkých čias. Skutočne, tentokrát sa opäť ukázalo, že to, čo má najväčší komerčný ohlas a reklamnú kampaň zásadnie nie je tým, za čo sa prehlasuje. Enter the Matrix, čisto konzolovitá záležitosť, nemilo prekvapila nielen mňa, ale aj ostatnú hráčsku verejnosť.

Je toho veľa, takže si najprv povedzme niečo o kladných stránkach hry. Autori už pred jej uvedením dlho dopredu oznamovali, že na vývoj dohliada autorské duo bratov Wachovských, čo ovplyvnilo najmä dejovú stránku hry. Tá je skutočne prepracovaná, celá hra sa odvíja takmer ako voľakedajšie interaktívne filmy v troch rovinách - v DivXových scénach so skutočnými hercami (toto je autormi zmieňovaná súčasť hry, ktorá dovedna trvá cca hodinu - uvidíme nielen Niobe a Ghosta, ale aj Monicu Belucci, Kľúčiara, zahliadneme Morphea, Trinity a Nea), v cutscénach v enginovom prostredí a nakoniec hráčom ovládaná akcia. Najpútavejšia by teda mala byť tá posledná súčasť, o ktorú tu vlastne ide, však? Žiaľ, zo všetkých troch rovín je práve táto najslabšia, o chybách ale neskôr. Akcia je rozdelená na tri typy levelov - tombraiderové, závodné a na konci hry sa dostaví nevoľnosť z ovládania vznášadla v kanalizácii v skutočnom svete za Niobe, alebo obstreľovanie chobotničiek v predu a vzadu lode v hre za Ghosta.

Na začiatku hry si teda (prekvapko :)) vyberáme postavu. Nejde o členov vznášadla Nabuchadanezzar , ale o tím najrýchlejšieho, no najmenšieho vznášadla - Logos - Niobe a Ghosta. Niobe je kapitánka lode, najlepšia za volantom, Ghost je bojovník, brat Trinity, expert na zbrane a boj. V hre však medzi nimi nie je absolútne žiaden rozdiel až na bojové údery a mierne dejové (levelové) odlišnosti, cutscény a filmíky. Ak ide o ovládanie postáv, iste viete, že sú k dispozícii dva bojové módy - boj so zbraňami a boj zblízka. Pokiaľ máte dostatok energie a tak trochu chuť na sebazohavenie, prípadne samovraždu, môžete vyskúšať kopy a údery aj na príslušníkov jednotiek SWAT, či po zuby ozbrojených policajtov, ale v takomto prípade odporúčam zbrane. Tých nie je veľa, od klasických double pištoliek (vieme, vieme, tamten matrixovský "neo-štýl") cez samopaly, uzi až po akýsi granátomet, alebo čo to je. V boji zblízka je možných podåa autorov cca 400 bojových úderov a kombinácií, teraz sa však musím nad týmto číslom trochu pousmiať. Desiatky áno, stovky nie. Ide teda o rôzne bojové umenia zmiešané, mimochodom ako v trilógii Matrix, do určitého svojského štýlu tej-ktorej postavy.

Počas boja je možné zapnúť hádam najväčšiu pýchu Matrixu - Focus - jav, ktorý spomalí čas a dovolí postave porušovať (alebo aspoň obijsť) určité fyzikálne pravidlá našej planéty a práve tu je najväčšie čaro celej hry. K dispozícii sú, naštastie, iba tri tlačítka - kop, úder a "action", ktorý sa využíva na rôzne akcie ako vytrhnutie nepriateľovej zbrane z rúk a následné K.O. vďaka tejto zbrani, tzv. "bullet dodging" alebo vyhýbanie sa guľkám a podobne. To však nie je až tak dotiahnuté ako tomu bolo vo filme (vieme, vieme, keď Agent vypálil do Nea celý zásobník, ktorému sa dokázal Vyvolený vyhnúť). Spomenuté tri tlačítka v správnej kombinácii so smerovými vytvárajú neopísateľné bojové scény, stále nové a neopozerané. Dokonca aj teraz, po prejdení hry za obe postavy, ma ohurujú niektoré nové pohyby, ktoré sa, mimochodom, vyvolávajú v závislosti od postavenia nepriateľa od hlavnej postavy. Focus vydrží na cca 15 sekúnd, potom si postava, ak ešte stále bojuje, musí vystačiť s klasickým rozdelením času na stotiny, sekundy, minúty, atď... Ak už zápal z boja opadol, Focus sa dobíja aj po zabití niepriateľa, jednoducho stále, rýchlosť dobýjania závisí od nastavenej obtiažnosti.

Viete, celá hra vo mne budí obrovitánsky konzolový dojem (asi preto, že bola vyvíjaná na konzoly a prispôsobovaná teda na televízne obrazovky) a nepekne pôsobí nielen hlavné menu, ale celý herný interface, ktorý môžeme prepáčiť. Neprepáčiteľné sú však nespočetné chyby a nedoladený, starý engine, ktorý má na svedomí vývojárska firma už od začiatku prác na hre zpred dvoch rokov. Design levelov je, až na sídlo akýchsi upírov Matrixu - rozľahlú vilu, absolútne žalostný a určite nezodpovedá štandardu roku 2003. Smiešne jednoduché miestnosti, lineárnosť a čo čert nechcel, v niektorých úrovniach sa prejavuje dezorientovanosť, napríklad v temných stokách, ktore za svetla radšej ani nezačínajte hrať, pretože jediné, čo na monitore uvidíte, bude Váš odraz na čierno-čiernej obrazovke. Grafika a detaily postáv sú na celkom slušnej úrovni, ak prepáčime neuveriteåne nekvalitné textúry a škaredý efekt odrazu tej najdôležitejšej súčasti oblečenia, slnečných okuliarov. Postavy sú ozaj vymakané, od Niobinho plášťa z akejsi hadej kože až po výstroj policajtov ide o detailne vymodelované veci, k tomu nemám čo dodať.

Druhý typ levelov sú levely závodné, žiaľ, v hre sú, myslím, tri. V hre za Niobe budete ovládať samotné auto a Ghostova úloha je byť do pol tela vystrčený z okna spolujazdca a strieľať na všetko čo sa hýbe a keďže ideme autom a okolo sa pohybujú autá - strieľať na všetko. To však nie je nutné, no zasmiať sa na aute, ktoré vybuchlo po troch ranách zo slabej automatickej zbrane jednoducho treba. To je však jediná vec, na ktorej sa dá v tomto druhu levelu zasmiať. Na zaplakanie je skôr UI nielen okoloidúcich vodičov, agentov a policajtov, ale aj UI Niobe, ktorá po piatich až desiatich po sebe nasledujúcich nárazoch do dvoch ståpov, stojacich asi desať metrov od seba, o chvíľu ešte stále o sebe hrdo vyhlasuje kecy o najlepšej pilotke na planéte. To už je ale naozaj drzosť. Neuveriteľne chybové je aj samotné viac než akrádové správanie sa vozidla, ktoré je schopné aj po nábehu na 10 cm vysokú kopu "piesku" vyletieť do vzduchu a prevrátiť sa na strechu. Cha, cha, cháá.

My recenzenti sme sa už toľkokrát poučili z obrovskej masmediálnej kampane na určité AAA hry, ktoré nakoniec vyplynuli ako úplné sprostosti a nedotiahnuté hovadiny, ktoré by si nezaslúžili ani cenu najlacnejšej budgetovky. Zase sa netreba ľakať, v prípade Enter the Matrix sa o takýto jednoznačný prepad z neba najlepších hier do herného pekla nejedná. Ide proste o veľmi chybovú záležitosť, ono sa to však celkovo dá prepáčiť, budú patche a predsa ide o hrateľný Matrix. Film, ktorý poznám takmer naspamäť, netrúfam si povedať, koľkokrát som ho videl a už vôbec koľkokrát ho ešte uvidím. Enter the Matrix je hra, ktorú napriek tomu všetkému musím odporučiť úplne každému fanúšikovi 3rd person akcií a vôbec všetkým, ktorým niečo hovorí veta: ,,Matrix is the world, that has been put into your mind to blind you from the truth." Síce nevyzerá na hru, na ktorej sa pracovalo vyše dvoch rokov a skôr ako narýchlo zbúchaný vysávač peňazí, ale zase, nič nie je dokonalé...

Enter the Matrix

VÝROBCA: Shiny Entertainment DISTRIBÚTOR: Atari (Infogrames) MINIMÁLNA KOFIGURÁCIA: CPU 800MHz, 128 MB RAM, 32 MB 3D, 4,3 GB na HDD ODPORÚČANÁ KOFIGURÁCIA: CPU 1,2 GHz, 256 MB RAM, 64 MB 3D, 4,3 GB na HDD 3D KARTA: Áno MULTIPLAYER: Nie TYP: 3D akčná VERDIKT: Najočakávanejšia a zároveň najbugovejšia hra roka 2003 :) zobrazujúca svet Matrix: Reloaded z iného uhlu pohľadu. HODNOTENIE: 75%