Silent Hill 2

O normálnych mestečkách som sa už v recenzií na Resident Evil 3 zmienil. Tuším som tam spomenul také "klenoty" Slovenska, ako napríklad Vranov nad Topľou a Chynorany. Ale prečo to tu spomínam. Totiž aj Silent Hill je také obyčajné mestečko s krásnym jazierkom, malebným hotelom, pumpou, rekreačným centrom, rozkošnými domčekmi a hmlou. Tú hmlu som nespomenul náhodou, v hre má dôležitú úlohu a častokrát z nej na vás niečo nepekné vybafne... Ale nepredbiehajme.

SH2 je typickým predstaviteľom survival hororu. Žánru, v ktorom je najhlavnejšou úlohou jednoducho prežiť. James Sunderland, hlavný hrdina tohto psycho príbehu, však má aj inú úlohu. Musí nájsť svoju ženu Mary, ktorá mu poslala list. Čo na tom, že je už tri roky màtva a ako všetci iste z hodín biológie viete, màtvi sa do písania listov zrovna nemajú... Jamesovi, ako pravému hrdinovi, táto skutočnoť veľmi neprekáža a vyráža do Silent Hill hľadať svoju tri roky màtvu ženu (teda nekrofilného hrdinu sme tu ešte nemali 8D). Hra sa začína na nie veľmi romantickom mieste, konkrétne na WC. James sa postupne ponára do mesta, ktoré ukrýva nespočet prekvapení a hrôz. Počiatočná úloha je priam detsky jednoduchá. V už spomínanom liste je spomenutý Rosewater park, miesto, na ktorom má Mary na Jamesa čakať a James sa tam samozrejme musí dostať. Už prvý pohľad na mapu prezradí, že to nebude nič ťažké, veď prejsť zopár ulíc a križovatiek dokáže aj Jamesova tri roky zosnulá manželka... Tu však prichádza na rad hmla, ktorá skrýva mnohé nepríjemné prekvapenia. Prvý problém prichádza v podobe zatarasenej ulice. Nevadí, veď ich je v meste dosť. Zrada prichádza až o čosi neskôr, keď je tých ulíc nepriechodných až príliš veľa. A ani prvý sympatický návštevník mesta na seba nenechá dlho čakať. Rád by som vám ho predstavil. Je to anatomicky obyčajný človek, akurát má, chudáčik jeden, prirastené ruky k telu, genitálie už tiež nie sú to, čo bývali a aj pokožka akosi stratila svoj pôvab a hebkosť. No, s takými dispozíciami, ako sami iste uznáte, dieru do sveta neurobí, tak sa aspoň poneviera po mestečku a svojou biednou existenciou a agresívnou náladou vám znepríjemňuje pohyb po meste. Časom stretnete aj rôzne iné odrody týchto nanajvýš milých obyvateľov mestečka. No a čo by to bol za survival horor, v ktorom by nebolo čím tým zrúdam nakopať ich nahnilé vyšportované zadky. No, skutočnosť je taká, že prvý úlovok sa na zbraň ani veľmi nepodobá. Obyčajná latka s nenápadným klinčekom na konci. Nenadchne, ale na začiatok postačí. Neskôr samozrejme pribudnú aj iné zbrane, väčšinou samé klasiky, ako napr. brokovnica, revolver, puška a spomienka na nesmrteľného Dooma, motorová píla. ažisko však neleží v bojoch, ktoré sú v podstate jednoduché a sú tu proste preto, že sa jedná o survival horor, ale v hádankách a puzzloch, ktorých nám Konami naservíroval požehnane. Sú dvojakého typu. Základ tvorí už obligátne hľadanie kľúčov, talizmanov a iných predmetov, ktoré jednoducho použijete tam, kde treba. Druhá skupina hádaniek je však už zameraná na váš postreh a hlavne na schopnosť vylúštiť z textu potrebné informácie. Totiž hádaniek postavených na nejakom záhadnom texte je tu naozaj veľa. Preto musím upozorniť, že dobrá znalosť angličtiny je NEVYHNUTNÁ na prejdenie hry (samozrejme len kým sa objaví nejaký preklad). Čo sa samotných rébusov týka, sú spracované kvalitne, nechýba im ani logika, ani nápaditosť. V ich súvislosti by som rád zmienil originálny systém obtiažnosti, ktorý hra obsahuje. Ešte pred začatím hry si môžte vybrať obtiažnosť. Zatiaľ nič nové. Pes je totiž zakopaný v tom, že obtiažnosť sa vyberá osobitne pre akčnú zložku hry a osobitne pre hádanky. Pri vyššej obtiažnosti u hádaniek sa pripravte len na sporadické rady a vodítka, no a pri najvyššej v akčnej časti si poriadne prečistite zbrane, pretože nepriatelia sú po zásahu len na chvíľu odstavení a po chvíli sa o vaše odstránenie pokúsia znova. Každopádne tento systém má jednu nevýhodu. Počas hry už obtiažnosť meniť nejde a keď v strede hry zistíte, že je akosi ťažká, alebo ľahká, nič s tým nenarobíte.

Čo sa orientácie hry týka, Silent Hill 2 jednoznačne vsádza na príbeh. Počas prechádzok mestom a budovami narazíte na viacero postáv a všetky sú akési čudné. Každá z nich významne zasahuje do príbehu. Najdôležitejšou postavou je tajomná Maria, ktorá sa až nápadne podobá na Mary, vašu manželku. Ale stretnete aj Eddieho, obézneho chlapa so samovražednými sklonmi, malé dievča, ktoré vám často znepríjemní situáciu a nakoniec aj Angelu, tajomnú ženu, pre ktorú by si okamžite prišiel aj docent Chocholoušek. S týmito postavami prehodíte množstvo rozhovorov, ktorých obsahom je najčastejšie práve Mary. Postupom hry sa však príbeh nebude rozuzlovať, ale naopak ešte viac komplikovať, aby ste na konci už naozaj ničomu nechápali. Počas hry sa párkrát stretnete aj s bossom, ktorý do survival hororu jednoznačne patrí. V SH2 nepredstavuje žiadne zákysové miesto, je skôr na osvieženie. V tejto súvislosti ešte spomeniem jedno plus a tým je až ŠES koncov hry. Žial, týchto šesť koncov sa dosahuje iba rôznymi maličkosťami, ktoré vám neprezradím, aby som vás neovplyvnil. Čiže žiadne separátne lokácie ako v Resident Evil 3 tu nehľadajte. Už viackrát som spomenul, že SH2 je survival horor. Faktom je, že sa autori snažili navodiť strašidelnú atmosféru rôznymi spôsobmi, ale poviem na rovinu. Až na výnimky som sa nejako extra nebál (a to som hral takmer výlučne po zotmení) a to u hororu považujem za mínus, pretože horor, u ktorého sa nebojíte, je ako komédia, pri ktorej sa nesmejete. Dokonca aj pri takom Thief-ovi som sa bál viac. Nevadí, je to len subjektívny pocit, možno práve vy si budete pri hre vymieňať plienky 8D.

Nakoniec prejdem k technickému spracovaniu. Ako už možno viete, SH2 je konverziou z PSX. Nelakajte sa, nejde o konverziu typu Resident Evil 2 s rozmazanými pozadiami a hranatými postavami. Naopak, grafika SH2 je EXCELENTNÁ. Možno trošku zamrzí, že exteriéry sú permanentne zaplnené hustou hmlou. Ale všetko vyrovnávajú interiéry, ktoré sa svojou prepracovanosťou pomaly vyrovnajú aj klasickým renderovaným adventúram. Jednotlivé miestnosti sú do detailu prepracované, zo všetkého dýcha tá pravá atmosféra. Napríklad izby v opustenom dome sú náležite špinavé, na zemi sa váľajú črepiny, okná sú zadebnené a záchod, ten vyzerá ako tanier, z ktorého niekto jedol špagety, akurát to, čo vidíte, určite nie je omáčka... Spomenúť musím aj krásne spracované postavy, na ktorých sa polygónmi určite nešetrilo. No a tváre sú najlepšie spracované z pomedzi asi všetkých hier. Detailne vymodelovaná tvár je doplnená aj o synchronizáciu reči s ústami, čo len pridáva na kvalite technického spracovania. No a vrcholom všetkého sú realtimeové tiene, aké nemajú obdoby. Tiene sa správajú PRESNE ako v skutočnosti, ich dåžka a uhol sa mení v závislosti od vzdialenosti a výšky žiariaceho objektu, ich tvar dokonale korenšponduje s originálom. Len skúste zasvietiť cez mreže a uvidíte... Autori si tohto iste boli vedomí a preto vás vybavili príručnou baterkou, aby ste si tie tiene užili maximálne. Na margo grafiky ešte spomeniem, že beží úplne plynulo na maximálnych detailoch v 1024x768x32 aj na mnou odporúčanej konfigurácií a to už je, milé dámy a milí páni, čo povedať. Za grafikou ani o kúsok nezaostáva zvuk, ktorý je tiež spracovaný perfekcionisticky. Mrzí ma len hudba, ktorá sa v hre objavuje zväčša len pri bojoch a s hudbou z RE3 sa jednoducho nemôže rovnať. Teraz je na rade ovládanie. Hra sa ovláda v 90% klávesnicou, čo je v niektorých situáciách dosť nepríjemné. Zvlášť kombinovanie predmetov a riešenie niektorých rébusov je dosť náročné a myš by určite bodla. Keďže hra je kompletne v 3D, treba spomenúť aj kameru, ktorá celú tú hrôzu zachytáva. Pohybovať sa budete hlavne v interiéroch a poviem vám, neraz vás kamera nahnevá. Je to preto, že sa síce stále snaží dostať za váš chrbát, ale jednak je od neho veľmi ďaleko a jednak sa pohybuje príliš pomaly. No a vrcholom je situácia, kedy sa otáčate v úzkej chodbe o 180 stupňov. V takom prípade to má kamera na háku a vás zachytáva spredu, zatiaľ čo nevidíte ani na meter pred seba. Našťastie je tu jedno tlačidlo, ktoré kameru vráti späť za chrbát. Čo sa saveovania týka, je vyriešené dvojako. Jednak sú v hre rozmiestnené save pointy tak, ako vo verzií pre psx. Je to pre tých, ktorí si chcú vyskúšať, aké to je mať obmedzené saveovanie. No a popri tom si aj tak môžte kedykoľvek uložiť hru klasicky. Nakoniec spomeniem dlzku hry. Ja osobne som ju hral zhruba 15 hodín, čo je dnes priemer a určite by neškodilo, keby bol SH2 o niečo dlhší. Síce sa tu nachádza aj druhý scenár za Mariu, ale ten je kratučký, hrá sa len hodinu a niečo.

Celkovo je SH2 naozaj kvalitná hra, s peknou grafikou, zopár hádankami a celkom zložitým príbehom. Kto má rád survival horory, určite by sa mal po SH2 poobzerať, ale aj ostatným by som sh2 odporučil. Síce nedosahuje kvalít Resident Evilov, ale ako odreagovanie od tých všetkých rpg čiek a stratégií, ktoré dnes vládnu trhu, je to príjemné.

Silent Hill 2

VÝROBCA: Konami DISTRIBÚTOR: Konami MINIMÁLNA KOFIGURÁCIA: P2 450, 64 ram, tnt 2 ODPORÚČANÁ KOFIGURÁCIA: Duron 1300, 320mb ram, geforce 2 ti 3D KARTA: Áno MULTIPLAYER: Nie TYP: survival horror VERDIKT: Kto chce survival horror s prepracovaným príbehom, nemá nad čím rozmýšlať. HODNOTENIE: 70%