Rayman 3

Náš hrdina s poletujúcimi končatinami je tu zas

No, ubehlo už pekných pár rokov, čo sa na našich monitoroch a obrazovkách objavila táto postavička francúzskych tvorcov. Pobehovala v krásne vykreslenom arkádovom 2D prostredí, ktoré si tí mladší hneď zamilovali, a neprekvapuje, že sa k nim onedlho pripojili aj starší a skúsenejší hráči. Čo dodať, Rayman (hlavne) nás chytil PC-čkárov chytil za srdce, veď veľa hier takého typu sme dosiaľ nevideli, a ešte také dobré.

Bolo by hriechom, keby to nemalo pokračovanie. To vyšlo tuším v roku 1996 a okrem príjemného šokovania majiteľov PC (hra je prvýkrát 3D, skvelá grafika a plynulosť na pomalších pentiách s 3DFX) zasiahlo aj svet konzolí! V tom čase sa Nintendo snažilo dostať na trh svoju novú konzolu N64, čo im mal zabezpečiť ich trojrozmerný Mario 64 ako najlepšia hra svojho druhu, no keď sa objavil Rayman 2: The Great Escape, bolo všetko jasné. Jeho tvorcovia ukázali, že hra prechodom do 3D nemusí stratiť nič zo svojej atmosféry a zábavnosti, práve naopak.

Po následnom závodníckom odbočení zo žánru s názvom Rayman M teraz prichádza Rayman 3: Hoodlum Havoc, ktorý nemá ambície byť takou revolúciou (možno ak by mu pridali ešte jeden rozmer:) ), no nestojí na mieste, ale prináša novú, krajšiu grafiku a ďalšie prvky.

Možno vás prekvapí, že tentoraz postavy v hre nevydávajú rôzne pazvuky či hatlaniny, ale sú kompletne nahovorené. Niekto to uvíta, niekomu zas bude chýbať to predošlé abstraktné bľabotanie. Pripravuje sa plná lokalizácia tejto hry do slovenčiny, čo by malo presvedčiť všetkých.

Hra je tentoraz zameraná viac na boj ako arkádové skákanie po plošinách a prekonávanie všakovakých prekážok. Hra sa tým o niečo sťažuje, lebo nepriatelia sú tu tentoraz väčším problémom ako v predošlom dieli série. Je to len dobre, lebo Rayman 2 bol minimálne do polovice detinsky ľahký a tým pádom pre mnohých nudný. Rayman ďalej dostáva do vienka nový, zakrivený typ strely, ktorým prekonáte prekážky stojace v ceste priamemu zásahu. Aby ste mohli použiť možnosť zatočenie zásahu, musíte sa najprv zamerať na protivníka.

V predošlom Raymanovi ste pri prechádzaní hry čas od času dostávali vylepšenia, ktoré ste si niesli až do konca. Tentoraz budete musieť získavať dočasné vylepšenia, aby ste si poradili s logickými problémami, ktoré vás očakávajú. Po ich vyvolaní sa zobrazia malé nádoby. Efekt vylepšenia síce pomerne rýchlo vyprchá, ale keďže už máte nádoby, môžete si ho bez problémov doplniť, ak si to bude vyžadovať hlavolam pred vami.

Pamätám sa, ako som jasal nad grafikou v Raymanovi 2. Táto hra je v tomto smere znova príjemným prínosom. Textúry miestami berú dych, podobne ako široká paleta efektov. Lesklá podlaha odráža postavy a objekty nad ňou, kým drevené steny vyzerajú veľkolepo a celistvo. Aj efekty detailov sú spracované veľmi dobre. A hlavne – verzia pre PC vyzerá zo všetkých najlepšie! Nič proti konzolám, ale tu sa hra podarila asi najviac. A áno, animácie – nemusíte sa báť, je to krása, je to sranda, je to bomba! Najviac ma dostalo prvé stretnutie s postavičkami, ako sa len volajú, známymi z Raymana 2 – joj, no tie malé so smiešnymi hlavami, čo vám otvárali portály do nových svetov... v miestnosti s nimi hrala štýlová disco-hudba, ktorú niektorí počúvali a iní sa pokúšali o tanečné kreácie. No a o tanec sa pokúšajú aj miestne chrobáky – no to si musíte pozrieť ;).

Úrovne v hre prekypujú dobrou atmosférou a sú plné postáv. Prostredia sa našťastie nezvyknú opakovať, naopak, sú rôznorodé – od ponurých močarísk po krištáľové veže. Vďaka mnohým detailom a množstvu objektov sa vám bude tento svet zdať ako skutočný, ale vždy mu ostane náboj akoby kreslenej zábavnej arkády. Oproti predchodcovi sa navyše budete musieť väčšmi starať o Globoxa – kamaráta, ktorý vám už predtým narobil zopár problémov. Aj to pridá na hrateľnosti hry, nehrozí, aby ste sa spočiatku nudili, tak ako v Raymanovi dvojke; ak nebude akcia, vždy sa nájde niečo nové, na čo nasmerujete pozornosť.

A to všetko podčiarkuje hudba, ktorá je super, super a ešte raz super! V každej časti hry vyhráva iná, podľa prostredia a situácie, a vypočujete si všetko od melancholických chorálov (mimochodom, krááásne) až po technoidnú elektroniku. A neviem, ako to tí Francúzi spravili, ale nenašiel som žiadnu skladbu, ktorá by mi prekážala. Ani na zvukové efekty nezabudli, veď ako by to vyzeralo, nie? Neohúria vás tak ako hudba, ale výborné sú tak či tak. Aj keď je Raymanov svet vymyslený, vždy máte pocit, že sú skutočné a patria doň.

Čo dodať, tento národ francúzsky si dáva na audiu skutočne záležať. Spomínam si na C64- , amigáčske a samozrejme PC (aby som neurazil bývalých ataristov, tak aj z ST-čiek) skladby z hier od už takmer màtvych Coktel Vision, màtvych delphiňákov, čerstvo padlých Cryo, tuná Ubisoftov, z novších firmičiek trebárs Arxel Tribe (to sú už iní zhulenci) a ďalších týchto maníkov, všetko fajn kúsky. A čoby len hudba, ak by som rozpitvával všetko, tak by sa to do tohto čísla nevošlo (možno by si to mal vydať knižne, magor – pozn. Bruno – no jó, literatúra faktu, hehe – pozn. Tomahawk – kto ma hľadal? – pozn. Mgr). Ak trebárs v Lost Eden stúpite do... eh, ok, koniec, pokračovanie možno nabudúce v samostatnom článku ;).

Apropó, chyby? No neviem, nájdu sa tu nejaké? No 100 % to nedostane, lebo to určite nie je taká megavec, vychádza to z predošlého Raymana, čiže originalita dostáva mínusové body, fff(ffeerrrhhhgmmgrgprdmc@##&!!#>#&)... no, mne asi trochu chýbajú tie kvázikecy namiesto hovorenej reči z R2. Mimochodom, všimli ste si, ako sa naraz zmenil môj štýl písania? No, za to môže Rayman, práve to smažím...

Tak sa pozrite sem, tuná. Ak sa vám táto herná oná záležitosť pozdáva, tak nešpekulujte, rýchlo bežte do najbližšieho obchodu s počítačovými hrami (v prípade, že je to kus cesty, choďte radšej autobusom alebo autom ;), alebo si ju môžete objednať aj so slovenským manuálom (čoskoro i s lokalizáciou) priamo od KonTiki. Ak nie, nešpekulujte, berte to, vyskúšate, zmeníte názor a budete uctievať demigoda Tomahawka za to, že vám tak dobre poradil.

A ak by ste napriek všetkému nemali záujem, snáď sa nájde súrodenec, či už mladší, alebo možno aj starší, či úhlavný priateľ, ktorému by ste ju mohli kúpiť, odporučiť, alebo by mu snáď stačilo aj posunúť tento časák s nalistovanou recenziou na R3. No a vy, čo si myslíte, že je to shit najhrubšieho zrna (shit? zrna? cha – pozn. Bruno), čo tak podstrčiť ju osobe, ktorú z nejakého dôvodu nemáte radi? Ok, dosť bolo volovín, hodnotenie hore-dole, recenziu ste si prečítali (ak nie, hor´ sa), svoj úsudok spravili a ostatné je na vás.

#aut#

V spolupráci s časopisom HRÁČ máj 2003