Impossible creatures

Málokedy sa mi stane, aby som do hry vkladal veľa nádejí skôr než si ju vyskúšam. Som už predsa nejaký ten harcovník a mojimi rukami (počítačom) prešlo množstvo hier. Dobrých i tých slabších. Niektoré prekvapili v dobrom slova zmysle, a od niektorých hier by som niekedy čakal skutočne viac. Preto ku každej novej hre pristupujem s určitou dávkou opatrnosti a skepticizmu. Keď som dostal hru Impossible creatures od Microsoftu, zabudol som na opatrnosť a celkom dosť som sa tešil. Oplatilo sa mi tešiť sa, alebo táto hra bola sklamaním? To sa dozviete z ďalších riadkov, teda ak budete pokračovať v čítaní.
Koncepcia realtime stratégie Impossible Creatures sľubovala už v začiatkoch jej vývoja zaujímavú hru s originálnym námetom a veľmi dobrou grafikou. Dej hry začína animáciou, ktorá má hráča voviesť do príbehu.

Rex Chance, hlavná to postava hry - teda vlastne postava, do ktorej sa hráč prevtelí, dostane list od svojho dávno nezvestného otca, ináč vynikajúceho to vedca. V liste žiada, svojho syna aby za ním v naliehavej záležitosti prišiel na jeden ostrov. Samozrejme, keď krv volá, syn musí poslúchnuť a tak sa Rex vyberie na ten ostrov. Objaví zdanlivo opustené laboratórium, ale po otcovi žiadnu stopu. Namiesto otca sa objavia akési zvieracie príšery, ktoré ako keby boli vypustené z panoptika. A tesne pred tým, než sa do nášho Rexa pustia, objaví sa hlavný záporák - Július Upton, ktorý zjavne zvieracie príšery ovláda. Ten rozkáže svojim "miláčikom" aby ho navždy Rexa zbavili, a keď už sa Rexovi pred očami odvíja jeho celý život, do nerovného zápasu zasiahne tretia osoba v podobe krásnej Lucy, ktorá priletiac na lietajúcej parnej lokomotíve (nesmejte sa, skutočne je to lokomotíva prerobená na vznášadlo) účinnou streľbou poskytne Rexovi dostatok času aby ušiel a spolu s ňou z ostrova odletel.

Od Lucy sa dozvedá o svojom otcovi, ktorý využil štedrej finančnej dotácie od Uptona a pracoval na kombinovaní rôznych zvieracích DNA a vytváral tak nové zvieracie druhy. Upton však zošalel, ovládol príšery a ohrozuje teraz svoje okolie, Rexov otec zmizol a tak je jasná úloha našich dvoch hlavných hrdinov - nájsť Rexovho otca a eliminovať nebezpečenstvo, ktoré predstavuje šialený Upton a jeho príšery.
Podobné animácie hráča sprevádzajú celou hrou a dej je navyše esšte občas posúvaný skratkovitými "komiksovými" rozhovormi počas hry. Dopredu prezradím, že príbeh je hlavným hnacím motorom aby hráč hru hral ďalej a ďalej, pretože nebyť príbehu, hru by pravdepodobne po niekoľkých hodinách odložil ad acta.

Prečo toto moje tvrdenie? Zvlášť keď si pozrieme jednotlivé parametre hry. Napríklad grafika. Tá je plne na úrovni hier svojej doby - plne 3D, približovanie, nastavovanie uhlu kamery, rotáciu pohľadu...Výbuchy budov sú efektné. Alebo také ovládanie. Hra prevzala všetky známe prvky, na ktoré sú hráči RTS zvyknutí - označovanie skupiny ťahom myši, zgrupovanie do jednotiek pomocou klávesy ctrl+čísla, ktoré je potom zároveň volacím číslom na aktivovanie zvolenej skupiny. Čo ma potešilo a za čo si autori hry zaslúžia pochvalu je možnosť určiť ako budú zvieratá reagovať na útok nepriateľov. Napríklad budú útočníkov prenasledovať, alebo budú brániť len svoje teritórium a po odrazení útoku nepriateľa nebudú prenasledovať, ale ostanú strážiť miesto, ktoré ste určili a pod. Po zvukovej stránke hra príliš neoslní a priznám sa, že momentálne som si nie istý, či je vôbec počuť nejakú hudbu. Ak je, tak je tak nevtieravá a nezáživná, že vám v pamäti určite neostane :).
Ako sa vlastne samotná gamesa hrá? Nosným prvkom, tak ako takmer vo všetkých RTS hrách je ťažba surovín - v tomto prípade je to dolovanie uhlia a výroba elektriny. Ich dostatok umožňuje stavať nové budovy a vyvíjať a skladať nové príšerky. Práve táto časť hry je najlepšie spracovaná, prevedená takmer k dokonalosti a spôsobí radosť každému hráčovi. O čo ide? Rex ani Lucy sa do bojov nezapájajú - Lucy využíva svoj potenciál IQ (ako bývalalá spolupracovníčka Rexovho otca určite je na tom lepšie než väčšina populácie), takže využíva svoj potenciál na lúštenie a prieskum obsadených nepriateľkých laboratórií s cieľom osvojiť si a potom aj v praxi využiť všetky poznatky, ktoré má protistrana. Okrem toho vie aj fyzicky makať a je schopná pomáhať robotníkom ťažiť uhlie alebo stavať nové budovy. Rex zase využíva svoje schopnosti na lov DNA. Vyhľadáva voľne žijúce zvieratá a špeciálnou puškou loví ich DNA. Túto DNA potom v laboratóriu je schopný skombinovať s inou DNA a vytvoriť tak nový živočísny druh, ktorý potom využije v boji proti Uptonovi a jeho príšerám. Ako som spomenul, práve táto časť hry je najlepšia a najzaujímavejšia. Kombinovaním DNA je možné vyrobiť niekoľko tisíc variant príšer. Toto číslo je dosiahnuté nielen vzájomnou kombináciou druhov, ale je potom možné tieto druhy ešte meniť určovaním a výmenou častí tela. Napríklad chcete skombinovať vlka a medveďa. Vznikne akási kombinácia, ale vy potom ešte môžete určiť, že napríklad zadné nohy budú vlčie, predné laby budú medvedie. Každá takáto kombinácia vie výrazne zmeniť útočné alebo obranné číslo výslednej príšery, jej pohyblivosť či odolnosť voči niektorému z druhov útokov. Jednotlivé vlastnosti je potom v neskorších fázach hry možné vylepšovať rôznymi výskumami, pozostávajúcimi v odoslaní požadovanej čiastky laboratóriu.
A toto sú posledné kladné slová na adresu tejto hry.
Čo ma výrazne sklamalo, je jednotvárnosť misií - stále je to o tom istom - začať tažiť uhlie, postaviť veľa elektrární, uloviť DNA niekoľkých zvierat, potom ich skombinovať (jediná zábavná časť), postaviť VEĽKÚ armádu a potom začať dobýjať nepriateľa. Umelá inteligencia počítačom riadených príšer navyše nie je bohvieaká. Samozrejme sa to tvorcovia pokúsili kompenzovať tým, že počítač je na začiatku vždy vo výhode - má viac základní, väčšie ložiská uhlia, má širšiu paletu zvierat, z ktorých kombinuje príšery. Keby sa počítač skutočne rozvíjal podporený takým zázemím, nemal by hráč šancu. Ale počítač len trpne čaká, kým na neho hráč nezaútočí. Sám síce podniká občas nejaké tie útoky, niekedy aj z rôznych smerov, ale celé sa to po čase zvrháva do stereotypu s cieľom prežiť prvé veľké útoky a potom je to hračka, daná len časom, kedy obsadíme všetky nepriateľské základne.

Samotný boj medzi príšerami tiež neoslní prehľadnosťou a dynamikou. Čo na tom, že vyvíjame príšerky pozemné, lietajúce či vodné, keď celé sa to zmení na neprehľadné klbko zvíjajúcich sa beštií, z ktoré vyjde víťazne tá strana, ktorá je do boja schopná povolať viac bojovníkov. Skutočne sa nedá hovoriť o nejakej stratégii, nasadzovní určitého druhu proti konkrétnemu druhu, hoci pevne verím, že autori práve toto chceli v hre dosiahnuť. Ale nepodarilo sa im to.
Celkovo sa z hry vyvinula sterotypná tuctová RTS (slovo stratégia by som ani nepoužil, keby som nemusel). Jediným svetlým bodom je práve kombinovanie jednotlivých druhov zvierat.
Hru si je možné zahrať aj v skirmish móde alebo po sieti v multiplayeri. Tieto dva módy ponúkajú možnosť najprv si skombinovať a vytvoriť vlastné príšerky ešte pred začiatkom hry a potom počas hry hráč má k dispozícii armádu príšer zložených z toho čo si nakombinoval. Verím, že boj proti ľudskému protihráčovi je rozhodne zaujímavejší než sterotypné misie. Ale ani to hru nezachráni pred prepadliskom dejín.