Tom Clancy´s Splinter Cell

Nuž, odkedy sa mi podarilo uzrieť outro famóznej Mafia: City of Lost Heaven, ktorú som označil za najlepšiu hru všetkých čias, netrpezlivo som čakal, kedy sa objaví hra Tom Clancy's Splinter Cell aj na osobných počítačoch. Na kvality tejto hry ma navnadili nielen trailery a oficiálne demo, no hlavne kompletná verzia hry na XBoxe, ktorú som po kúskoch mal možnosť hrať. Dočkal som sa a konečne som pred troma dňami obdržal disky, na ktorých sa nachádzala graficky najprepracovanejšia stealth akčná 3rd person hra Splinter Cell. Teraz, s triezvym pohľadom a po prejdení všetkých desiatich úrovniach hodných autorského pera Toma Clancyho, môžem konštatovať, že úmorné a predlhé čakanie sa oplatilo.

Third Echelon, odpočúvacia sieť spravodajskej NSA, ktorá má za úlohu tajne odpočúvať dôležité rozhovory a nabúravať sa do počítačov a sietí s cieľom zabrániť hroziacemu nebezpečenstvu, zamestnáva agenta menom Sam Fisher. Jeho úlohou sú samotné akcie proti hroziacej svetovej vojne, takže sa v podstate môže cítiť ako hrdina, ktorý má zachrániť svet. Ovládaním tejto postavy sme poctení práve my, hráči a máme jedinečnú možnosť vžiť sa do sveta tajnej akcie, o ktorej nemusí vedieť nik, no zároveň všetci ponesú jej následky.

Viete, existujú hry, pri ktorých sa skutočne dobre zabavíte, príkladom je napríklad Quake, Unreal a podobné, no sú na míle vzdialené od reality. Ak si teraz zoberiete do ruky pištoľ s tlmičom, veľký počet hi-tech vylepšení a viacfunkčnú sniperku a dajme tomu, že máte dostatok schopností ako agent, v podstate sa stávate Samom Fisherom, jeho pôsobenie je totiž založené na tom najskutočnejšom svete so skutočnými fyzikálnymi zákonmi a preto hra Splinter Cell pre niekoho nemusí byť to pravé orechové. No pre ostatných je Splinter Cell kvalitnou kombináciou skvelej hrateľnosti, dych-vyrážajúcej grafiky a strhujúceho príbehu, ktorej musí vzdať hold hádam každý, kto má čo-to do činenia s hrami.

Grafika? Joj, toto nie sú grafické hody, toto je obžerstvo :) ! Skutočne. Level design je na fantastickej úrovní, teda ak neberiem do úvahy až príliš jednoduché situovanie samotných mission objectives (o tom neskôr) je design výborný a detailný a presne odráža súčasnú úroveň či už počítačovej grafiky, alebo architektúry... no levely proste prvotriedne vypracované do tých najmenších detailov. A tými sú práve dva najdôležitejšie grafické detaily celej hry. Ak ste ešte náhodou nevideli screenshoty (a dajme tomu, že ste si nepoobzerali tie naokolo), predstavte si, že sa nachádzate v temnej miestnosti a jediným zdrojom svetla je malý vetrací otvor do denného svetla. Čo sa v takejto situácii vytvorí v miestnosti? No predsa svetelné lúče dopadajúce na stenu oproti. Ešte si domyslime, že v tomto otvore sú malé mriežky, takže obraz dopadajúci na stenu je zväčšenou kópiou tohto otvoru. Ak by ste na niečo podobné narazili v inej hre a "vošli" postavou do cesty lúčom, najskôr by sa s týmto obrazom nestalo nič, maximálne by sa premietol tieň postavy a zakrýval časť takéhoto obrazu. V Splinter Cell si však často užijete nielen toho, ale aj faktu, že sa lúče o Sama Fishera "zastavia" a táto časť obrazu sa na postave premietne. Teda všade okolo postavy lúče stále svietia, no za ňou už nie a tomu hovorím skutočný grafický zázrak. Nebudem teraz vymenovávať všetky grafické finesy, na ktoré po ceste narazíte, pripravil by som Vás o prekvapenie, každopádne o jednom grafickom efekte som sa rozpísal celkom dosť.

Po hudobnej stránke je na tom Splinter Cell taktiež skvelo. Možno by som uvítal väčšiu variabilitu hudby v pozadí pre tú-ktorú situáciu, no hudba presne kopíruje dianie na monitore. Aj keby ste mali len počúvať hru (teda niekto iný by hral a boli by vypnuté zvuky), veľmi zretelne by ste vedeli rozlišiť, kedy sa hráč schováva v tieňoch, kedy bol zbadaný, kedy ho okoloidúci strážnici nezbadali a ukončili pátranie a kedy sa dostal do napätých situácií, v ktorých ho hľadajú všetci neďalekí nepriatelia. Zvuky sú na tom podobne a sú veľmi kvalitné. Hra podporuje 3D zvuk a EAX, takže som si naozaj prišiel na svoje.

Hádam by bolo dobré zmieniť sa o technických vymoženostiach á la James Bond. Tými najpoužívanejšími sú určite nightvision a thermovision, ktorý by som najradšej vychválil do nebies, i keď sa zídu minimálne v dvoch leveloch. Thermovision je teda spracovaný skvostne, okrem postáv v nie ďalekom dosahu vidíte jasne, že "horúce" sú napríklad predmety ako lampy, potrubia, radiátory, či dokonca v jednom leveli budete "vyťukávať" vstupné kódy podľa teplôt kláves (najneskôr stlačená je najteplejšia atď). Okrem klasickej "pištolky s tlmičom" najvhodnejšej na rozstrelovanie svetiel patrí do Vášho zbrojného arzenálu multifunkčná sniperka SC-20K so zameriavačom (na presné zamierenie je potrebné zadržať dych, dobré nie?), ktorá sekundárnou paľbou vystrelí vymoženosti ako sticky camera (kamera, ktorú vystrelíte, aby ste zistili, čo je za rohom), uspávacie strely, granáty a podobne, každopádne veľmi používanou je kamera, na ktorej názov si nespomeniem, ale ide o to, že ak ju vystrelíte, môžete na ňu zvukom nalákať stráže a omráčiť ich plynom z nej. Ďalej často používate lockpick na zamknuté zámky, či kameru, ktorú je možné podstrčiť pod dvere a tak zistiť, čo je za nimi. Ale viac nepoviem, treba si to jednoducho zahrať.

Tom Clancy's Splinter Cell má, podľa môjho názoru, iba dve záporné vlastnosti. Tou prvou je žalostná priamočarosť. Predstavte si, že máte na chodbe desať dverí, z toho tri je možné otvoriť. Najprv vkročíte do prvých, potom do druhých a nakoniec do tretích (v poradí od začiatku chodby na koniec) a môžete si byť istý, že nič nepokazíte. Iste, množstvo situácií v hre dovoľuje viacero možností riešenia, no celkovo je "nalajnovaný" level možné prejsť iba jedným spôsobom a pritom vznikajú tri možné "zádrhely". Buď si nevšimnete nejakú rímsu, po ktorej sa dá preručkovať, nepochopíte, čo vlastne treba urobiť, alebo si nevšimnete na zemi "satchel" od vojaka, ktorý Vám povie bezpečnostný kód od neďalekých dverí. Druhou je dåžka hry, respektíve jej krátkosť. Samotné levely sú síce dosť dlhé a vyčerpávajúce, no vďaka systému neobmedzeného saveovania (systém: po každej minúte sejv a hor sa do ďalšej miestnosti, ak ma zabijú, pôjdem znova) je možné hru prejsť za pár hodín, mne sa to podarilo za nejakých 15 hodín, čo naozaj nie je veľa.

Neviem, čo by som dodal. Myslím, že som sa vyjadril celkom jasne už hneď na začiatku. Splinter Cell je výborná, o tom niet pochýb, zároveň však nie je vhodná pre netrpezlivých hráčov, hráčov bažiacich po násilí (podľa vyjadrení autorov nie je nutné okrem Kombayna Nikoladzeho v poslednom leveli zabiť ani jediného človeka) a hráčov, ktorým tento štýl hry jednoducho "nereže".

#aut# <TABLE cellSpacing=1 wid